Rafinóza
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C18H32O16
Synonymá	(2R,3R,4S,5S,6R)-2-{oxy}-6-({oxy}metyl)oxáne-3,4,5-triol
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	504,42 g/mol 594,5 g/mol (pentahydrát)
Ďalšie informácie
Číslo CAS	512-69-6 17629-30-0 (pentahydrát)
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Rafinóza^[1] je trisacharid, ktorý sa skladá z galaktózy, glukózy a fruktózy.^[1][2] Nachádza sa vo fazuliach, kapuste, ružičkovom keli, brokolici, špargli a inej zelenine a v celozrnných výrobkoch.^[3][4] Rafinóza hydrolyzuje na D-galaktózu a sacharózu pôsobením enzýmu α-galaktozidázy (α-GAL), ktorý sa však nenachdáza v ľudskom tráviacom trakte. α-GAL hydrolyzuje i iné α-galaktozidy, ako sú napríklad stachyóza, verbaskóza a galaktinol. Tento enzým však neštiepi β-galaktózu, ktorá je prítomná napríklad v laktóze.

Chemické vlastnosti

Rafinózové oligosacharidy (RFO) sú α-galaktozylové deriváty sacharózy.^[4][5][6] Vznikajú naviazaním aktivovanej galaktózy, na sacharózu.^[6] Najbežnejšími sú trisacharid rafinóza, tetrasacharid stachyóza a pentasacharid verbaskóza.

Rafinóza sa môže nachádzať ako biely kryštalický prášok. Je bez zápachu a má sladkú príchuť, jej sladkosť odpovedá asi 10 % sladkosti sacharózy.^[7]

Biochemické vlastnosti

Rafinóza nie je stráviteľná u ľudí a iných zvierat s jedným žalúdkom (prasiat a hydiny), ktorým chýba enzým α-GAL, ktorý rozkladá tieto oligosacharidy. Kvôli tomu tieto oligosacharidy prechádzajú žalúdkom a tenkým črevom nestrávené.^[3] V hrubom čreve sú fermentované baktériami, ktoré majú α-GAL a tvoria z neho mastné kyseliny s krátkym reťazcom (octovú, propiónovú, butyrovú). Tieto baktérie sú takisto zodpovedné za plynatosť, ktorá vzniká pri konzumácii fazúľ a inej zeleniny.^[3][5] Vznikajúce mastné kyseliny s krátkymi reťazcami majú pozitívny vplyv na zdravie.^[3] α-GAL je prítomná i ako súčasť niektorých tráviacich doplnkov, o umožňuje rozkladu rafinózových oligosacharidov.

RFO sú takmer všadeprítomné v rastlinách, nachádzajú sa v mnohých rozličných semenách rôznych čeľadí.^[3] Čo sa týka ich množstva, sú to druhé najbežnejšie rozpustné sacharidy (po sacharóze).^[3] U rastlín súvisia RFO s odolnosťou proti teplu, suchu, zime, salinite a ochrane pred patogénmi. Okrem toho regulujú klíčenie a životnosť.^[3]

Súvislosť s chorobami

Podľa výskumov existuje u baktérií Streptococcus pneumoniae súvislosť medzi schopnosťou spracovať rafinózu a schopnosťou spôsobovať choroby a takisto s povahou danej choroby.^[8]

Použitie

Kryoprezervačné procedúry niekedy využívajú rafinózu ako hypertonikum pre vysušenie buniek pred ich zmrazením.^[9] Rafinóza alebo sacharóza sa používa ako základná látka pre sukralózu.

Rafinóza sa takisto používa^[7]

• na zvlhčenie pokožky,^[2]
• v prebiotikách (údajne podporuje rast laktobacilov a bifidobaktérií),^[3][10]
• ako prídavná látka do potravín a nápojov.

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Raffinose na anglickej Wikipédii.