Veľká Svišťovka

	Veľká Svišťovka
	vrch
	Zľava Veľká Svišťovka, sedlo pod Svišťovkou, Svišťový hrb a svah Malého Kežmarského štítu.
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obec	Vysoké Tatry
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 037,6 m n. m. ;
Súradnice	49°12′18″S 20°14′13″V / 49,2049°S 20,237°V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po červenej zo Skalnatého plesa
	Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Veľka Svišťovka
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°12′18″S 20°14′13″V / 49,2049°S 20,237°V

Veľká Svišťovka^[1] (2 037,6 m n. m.^[2]^[3]; poľ. Rakuska Czuba, nem. Ratzenberg, Grosser Ratzenberg, maď. Nagy Morgás) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží nad osadou Tatranské Matliare, približne 15 km severozápadne od Kežmarku.^[4] Severozápadne stojí v Doline Zeleného plesa Chata pri Zelenom plese.^[3] Názov jej dali svište, ktoré sa tu hojne vyskytovali.^[5]

Poloha

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.^[1] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situované Kežmarské Žľaby, Tatranské Matliare a Tatranská Lomnica, južne leží Starý Smokovec, severozápadne Tatranská Javorina a východne Tatranská Kotlina a Lendak.^[3] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Dolina Bielej vody kežmarskej a Skalnatá dolina.^[4]

Opis

Trávnato – sutinová kopa s vrcholom kúsok od červeno značeného chodníka v Sedle pod Svišťovkou (2 023 m n. m.), patrí medzi ľahšie dostupné a často navštevované vrcholy. Leží v rázsoche, vybiehajúcej severovýchodným smerom z Lomnického štítu (2 634 m n. m.), situovanom mimo hlavného hrebeňa Vysokých Tatier.^[3] Východným smerom sa nachádza Malá Svišťovka (1 558 m n. m.), Stežky (1 530 m n. m.), Rinias (1 463 m n. m.) a Skalné vráta (1 620 m n. m.), severným Bujačí vrch (1 947 m n. m.), Predné Jatky (2 012 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.), Kozí štít (2 111 m n. m.) a Jahňací štít (2 230 m n. m.), západným Jastrabia veža (2 137 m n. m.), Kolový štít (2 418 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.) a Huncovský štít (2 352 m n. m.).^[4] Severná časť masívu padá do Doliny Zeleného plesa, ktorou odteká voda Zeleným potokom do Kežmarskej Bielej vody v povodí rieky Poprad. Južne leží Huncovská kotlina, ktorú odvodňuje Huncovský potok do Skalnatého potoka.^[3]

Blízko vrcholu prechádza značený turistický chodník, tzv. Tatranská magistrála. V roku 2006 bola na vrchole osadená panoramatická tabuľa. Na svahoch Veľkej Svišťovky sa zachovali stopy po činnosti baníkov. Niektoré štôlne vyhĺbil údajne Šimon Bilík (1613 – 1680) zo Spišskej Soboty, ktorý bol evanjelickým farárom a v čase protireformácie sa päť rokov ukrýval pri Zelenom plese. Zásoboval ho potravinami jeho syn Samuel. Údajne, aby sa nenudil, ryžoval zlato z potokov. Z niektorej zo štôlní získal striebro, z ktorého si vyrobil lyžice. Keď ho omilostili, vrátil sa do Spišskej Soboty. Na prelome 17. – 18. storočia sa v Doline Bielej vody odohrávali bitky o horské pasienky. Dňa 17. júla 1701 z Kežmarku poslali proti belianskym pastierom ozbrojených vojakov. Jeden z nich sa v plnej poľnej vybral na Veľkú Svišťovku. Počas výstupu sa však zrútil a stal sa prvou známou obeťou Vysokých Tatier.^[7] Severné svahy zliezli ako prví Arpád Szabó, L. Tóth a Zdenko Zibrín (1931 – 2004) 27. apríla 1954.

Výhľady

Turisticky prístupný skalnatý vrchol^[8] umožňuje kruhový rozhľad. Zo štítu je pekný výhľad na okolité štíty Vysokých Tatier, hrebeň Belianskych Tatier a blízke doliny, pri vhodných podmienkach vidieť aj časť Popradskej kotliny, Levočské vrchy, Čergov, Slanské vrchy, Branisko, Volovské vrchy a východnú časť Nízkych Tatier.^[9]

Prístup

po červenej turistickej značke (Tatranská magistrála):
- od severu z Kopského sedla cez rázc. pri Veľkom Bielom plese a Chate pri Zelenom plese
- od juhu z Hrebienka cez rázc. pri Zamkovského chate a Skalnaté pleso
po modrej značke južným úbočím zo Skalnatého plesa cez sedlo pod Malou Svišťovskou na rázc. Folvarská poľana^[4]^[10]

Galéria

Veľká Svišťovka od Tatranskej Lomnice
Veľká Svišťovka z Tatranskej magistrály
Veľká Svišťovka z Tatranskej magistrály
Kozí štít v popredí, vzadu Veľká Svišťovka

Referencie

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 40.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
↑ KROUTIL, F.. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. : Olympia, 1977.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľká Svišťovka

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Geo-1] Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[AA-2] Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 40.

[M-3] Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.

[mapa-4] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[5] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[GCS-6] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[7] BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.

[8] Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.

[9] Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

[10] KROUTIL, F.. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. : Olympia, 1977.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

z d u Tatry
Podcelky (časti)	Západné Tatry Červené vrchy Liptovské kopy Liptovské Tatry Osobitá Roháče Sivý vrch Východné Tatry Belianske Tatry Vysoké Tatry
Veľkoplošné chránené územie	Tatranský národný park Tatrzański Park Narodowy (Poľsko)
Národné prírodné rezervácie	Batizovská dolina Belianske lúky Belianske Tatry Bielovodská dolina Dolina Bielej vody Furkotská dolina Javorová dolina Juráňova dolina Kotlový žľab Kôprová dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Mních Mokriny Mraznica Nefcerka Osobitá Pramenište Roháčske plesá Sivý vrch Skalnatá dolina Slavkovská dolina Studené doliny Suchá dolina Štôlska dolina Tichá dolina Uhlištiatka Važecká dolina Velická dolina
Prírodné rezervácie	Baba Blatá Bor Bôrik Brezina Čikovská Fľak Goliašová Grapa Hrádok nad Pavúčou dolinou Jedliny Jelšina Kút Mačie diery Machy Medzi bormi Pálenica Pastierske Pavlová Pod Črchľou Poš Rašelinisko Skalka Slavkovský jarok Surovec Úplazíky
Národné prírodné pamiatky	Belianska jaskyňa Brestovská jaskyňa Javorinka
Prírodné pamiatky	Hybická tiesňava
Vybrané vrcholy Východných Tatier	Gerlachovský (2 654) Gerlachovská veža (2 642) Lomnický (2 633) Ľadový (2 627) Pyšný (2 621) Zadný Gerlach (2 616) Lavínový (2 606) Malý Ľadový (2 602) Kotlový (2 601) Lavínová veža (2 600) Malý Pyšný (2 590) Veľká Litvorová veža (2 581) Strapatá veža (2 565) Kežmarský (2 556) Vysoká (2 547) Malá Litvorová veža (2 547) Supia veža (2 540) Končistá (2 537) Baranie rohy (2 526) Dračí (2 523) Veľká Vidlová veža (2 522) Veterný (2 515) Malý Kežmarský (2 514) Zadný Ľadový (2 512) Rysy (2 503) Kriváň (2 495) Bradavica (2 476) Slavkovský (2 452) Východná Vysoká (2 429) Kôprovský (2 363) Jahňací (2 230) Havran (2 151) Ždiarska vidla (2 141) Hlúpy (2 061) Zadné Jatky (2 020)
Vybrané sedlá Východných Tatier	Bystré (2 314) Furkotské sedlo (2 277) Kopské (1 750) Ľaliové (1 952) Lomnické (2 190) pod Ostrvou (1 966) pod Svišťovkou (2 023) Poľský hrebeň (2 200) Predné Kopské (1 780) Priečne (2 353) Prielom (2 290) Sedielko (2376) Široké (1 826) Váha (2 340) Vyšné Kôprovské (2 180)
Vybrané vrchy Západných Tatier	Bystrá (2 248) Jakubina (2 194) Baranec (2 185) Baníkov (2 178) Plačlivé (2 125) Ostrý Roháč (2 088) Volovec (2 063) Brestová (1 903) Sivý vrch (1 805) Osobitá (1687)
Sedlá Západných Tatier	Baníkovské (2 045) Bystré (1 960) Gáborovo (1 890) Jamnícke (1 908) Pálenica (1 570) Parichvost (1 870) Pyšné (1 791) Račkovo (1 958) Smutné (1 965) Tomanovské (1 686) Žiarske (1 917)
Zoznamy	štítov Vysokých Tatier vrcholov v Západných Tatrách vrcholov v Belianskych Tatrách dvojtisícoviek Tatier sediel Vysokých Tatier