Popradská kotlina
geomorfologický podcelok Podtatranskej kotliny
Západná časť kotliny z Hrebienka
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okresy	Kežmarok, Poprad, Stará Ľubovňa
Nadradená jednotka	Podtatranská kotlina
Susedné jednotky	Východné Tatry Tatranské podhorie Liptovská kotlina Važecký chrbát Dúbrava Hornádske podolie Levočské planiny Levočská vrchovina Veterný vrch Repisko
Podradené jednotky	Popradská rovina Štrbská pahorkatina Lomnická pahorkatina Kežmarská pahorkatina Vojnianske podhorie Vrbovská pahorkatina
Mestá	Poprad, Kežmarok
Súradnice	49°04′S 20°19′V / 49,06°S 20,32°V / 49.06; 20.32
Najnižší bod	údolie Popradu
- poloha	Podolínec
- výška	cca 570 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Popradská kotlina je geomorfologický podcelok Podtatranskej kotliny, pričom zaberá celú jej východnú polovicu v širšom okolí miest Poprad a Kežmarok.

Vymedzenie

Pomerne rovinaté územie lemuje veniec hôr, konkrétne na severe susedia Východné Tatry (podcelok Tatier) a Tatranské podhorie, západným smerom oddeľuje Štrbský prah Liptovskú kotlinu (oba sú podcelkami Podtatranskej kotliny). Južným smerom vystupujú Kozie chrbty s podcelkami Važecký chrbát a Dúbrava, a na krátkom úseku aj Hornádske podolie (podcelok Hornádskej kotliny). Východným smerom ležia Levočské planiny a Levočská vrchovina, patriace k Levočským vrchom, a na severovýchode nadväzuje Veterný vrch a Repisko, oba sú podcelkami Spišskej Magury.^[1] Osou kotliny je rieka Poprad, ktorá spája mestá Svit, Poprad, Kežmarok, Spišská Belá a Podolínec.

Delenie

Kotlina sa ďalej člení na tieto geomorfologické časti:^[1]

• Popradská rovina
• Štrbská pahorkatina
• Lomnická pahorkatina
• Kežmarská pahorkatina
• Vojnianske podhorie
• Vrbovská pahorkatina

Osídlenie

Kotlina patrí k stredne husto obývaným oblastiam a regionálnym centrom je mesto Poprad. Významnú pozíciu majú i mestá Svit, Kežmarok, Spišská Belá a Podolínec.

Chránené územia

Popradská kotlina patrí okrajovo do Tatranského národného parku, resp. jeho ochranného pásma a na území sa nachádza množstvo chránených území. Medzi nimi národná prírodná rezervácia Belianske lúky, Uhlištiatka, Mraznica, národná prírodná pamiatka Gánovské travertíny, prírodná rezervácia Jelšina, Kút, Poš, Primovské skaly, Slavkovský jarok, Švábovská stráň a prírodná pamiatka Briežky.^[2]

Turizmus

Tatranská kotlina tvorí bránu do Tatier; pokým z Liptovskej kotliny vedú cesty a turistické trasy do Západných, no i Nízkych Tatier, Popradská kotlina je východiskom pre návštevníkov Vysokých a Belianskych Tatier. V kotline vyvierajú minerálne pramene (napr. pri Starom Smokovci, Gánovciach, Hozelci, Spišskej Belej, Výbornej, Toporci a Podhoranoch) a tiež termálne pramene (Vrbov, Poprad, Gerlachov). Na výver termálnych prameňov v Gánovciach sa viaže travertínová kopa Hôrka, kde sa v minulosti pri ťažbe travertínu našiel odliatok mozgovne neandertálca.

Doprava

Tatranské osady spájajúca Cesta Slobody je dostupná z viacerých obcí v kotline, napojených na cestu I/18 (Liptovský Mikuláš – Levoča), v severovýchodnej časti tiež z cesty I/66 (Pusté Pole – Poprad – Spišská Belá – Tatranská Javorina). Kotlinou vedie medzinárodne významná európska cesta 50 v trase diaľnice D1. Rovnako strategický význam má železničná trať Žilina – Košice, na ktorú sa v Poprade pripája tatranská električka i regionálna trať do Starej Ľubovne. Zo stanice Tatranská Štrba vedie na Štrbské Pleso ozubnicová trať.^[2]

Panoráma

Pohľad zo západu na Popradskú kotlinu

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Popradská kotlina