Baníkov

	Baníkov
	vrch
	Baníkov od severu
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okresy	Liptovský Mikuláš, Tvrdošín
Obce	Žiar, Jalovec, Zuberec
Časť	Roháče
Pohorie	Tatry
Podcelok	Západné Tatry
Povodia	Váh, Orava
Nadmorská výška	2 178,0 m n. m. ;
Relatívna výška	261 m ;
Súradnice	49°11′52″S 19°42′35″V / 49,1979°S 19,7098°V
Geologické zloženie	granitoidy
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po modrej zo Žiaru a cez Jalovecké sedlo
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Baníkov
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°11′52″S 19°42′35″V / 49,1979°S 19,7098°V

Baníkov (2 178,0 m n. m.; poľ. Banówka) je najvyšší vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Leží v závere Žiarskej doliny a doliny Parichvost, nad obcou Žiar, približne 14 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.

Poloha

Nachádza sa v západnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a v ich časti Roháče. Leží v Žilinskom kraji, na pomedzí Oravy a Liptova. Zasahuje do okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín a na katastrálne územie obcí Žiar, Jalovec a Zuberec. Najbližšími sídlami sú južne situovaná Konská a Žiar, juhozápadne leží Jalovec, severozápadne Zuberec a severovýchodne Oravice. Masív leží v Tatranskom národnom parku.

Opis

Baníkov je mohutný uzlový vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Baníkovským sedlom oddelenou Pachoľou (2 167 m n. m.) na severozápade a Lúčnym sedlom oddelenou Hrubou kopou (2 166 m n. m.) na severovýchode. Južným smerom vybieha mohutná rázsocha Kozie chrbty na Príslop (2 142 m n. m.) a Ráztoku (1 948 m n. m.). Severná časť sa zvažuje do Spálenej doliny, ktorá je vetvou Roháčskej doliny a ktorou voda odteká do Studeného potoka a rieky Orava. Juhozápadným smerom leží dolina Parichvost, ktorá je severovýchodnou vetvou Jaloveckej doliny a ktorými vodu odvádza Jalovčanka, prameniaca na úbočí Baníkova. Juhovýchodne sa nachádza kotol Veľké Závraty, ktorým voda z tejto časti prúdi do Žiarskej doliny, ktorú odvodňuje potok Smrečianka do Váhu. Masív budujú granitoidné horniny, ostré formy vznikli podťatím niváciou a tiež činnosťou horských ľadovcov. Zo severnej strany zostupujú strmé svahy asi 350 m smerom do Spálenej doliny. V spodnej časti svahov sú veľké sutinové polia. Južným smerom stojí v Žiarskej doline Žiarska chata, odkiaľ vedie na vrchol značený turistický chodník.

Západne sa nachádza Baníkovským sedlom oddelená Pachoľa (2 167 m n. m.), Lysec (1 830 m n. m.), Jalovecká hora (1 697 m n. m.), Ostrá (1 764 m n. m.), Veľká kopa (1 648 m n. m.), Malá kopa (1 637 m n. m.), Mních (1 460 m n. m.) a Trnác (1 680 m n. m.), južne Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.), Široká (1 890 m n. m.), Solisko (1 530 m n. m.), sedlom oddelený Príslop (2 142 m n. m.), Holý vrch (1 723 m n. m.), Malý Baranec (2 044 m n. m.) a Baranec (2 185 m n. m.), východne leží Smrek (2 072 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.), Nohavica (2 052 m n. m.), Tri kopy (2 136 m n. m.), sedlom oddelená Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), Volovec (2 063 m n. m.) a Rákoň (1 879 m n. m.) a severne Lúčna (1 653 m n. m.), Roh (1 573 m n. m.), Predná Zábrať (1 577 m n. m.), Osobitá (1 687 m n. m.), Predná Spálená (1 789 m n. m.), Spálená (2 083 m n. m.) a Salatín (2 048 m n. m.).

Výhľady

Skalnatý vrchol umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka polohe a značnej výške poskytuje výhľad na mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, blízke doliny a Liptovskú kotlinu. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné aj Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Malá Fatra, Chočské vrchy, Veľká Fatra, Nízke Tatry a pohoria v priľahlej časti južného Poľska.

Prístup

po červeno značenej turistickej hrebeňovke:
- od západu zo Sivého vrchu cez Brestovú (1 903 m n. m.) a Baníkovské sedlo
- od východu z Volovca cez Plačlivé a Smutné sedlo
po zelenej značke:
- od juhu z rázc. pri Žiarskej chate cez Príslop
- od severovýchodu zo Spálenej doliny cez Baníkovské sedlo
po žltej značke z obce Jalovec cez rázc. Pod Lyscom, odtiaľ po modrej cez dolinu Parichvost a Baníkovské sedlo

Referencie

↑ ^a ^b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
↑ ^a ^b ^c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ . vku-mapy.sk, . Dostupné online.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mapový portál HIKING.SK . Denník N, cit. 2024-05-13. Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska online. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, cit. 2024-05-13. Dostupné online.
↑ Mapy.cz online. sk.mapy.cz, cit. 2024-05-13. Dostupné online.
↑ Veľký, J. a kolektív, 1977, Encyklopédia Slovenska I. zväzok A – D. Veda, Bratislava, s. 512
↑ Mapy.cz online. sk.mapy.cz, cit. 2024-05-13. Dostupné online.
↑ Peakfinder online. peakfinder.org, cit. 2024-05-13. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baníkov

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape
Letná turistická mapa VKÚ Harmanec 1:25 000, Západné Tatry, Podbanské, Zverovka

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Geo-1] In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.

[M-2] TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ . vku-mapy.sk, . Dostupné online.

[AA-3] Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.

[mapa-4] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, cit. 2024-05-13. Dostupné online.

[GCS-5] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska online. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, cit. 2024-05-13. Dostupné online.

[6] Mapy.cz online. sk.mapy.cz, cit. 2024-05-13. Dostupné online.

[7] Veľký, J. a kolektív, 1977, Encyklopédia Slovenska I. zväzok A – D. Veda, Bratislava, s. 512

[CZ-8] Mapy.cz online. sk.mapy.cz, cit. 2024-05-13. Dostupné online.

[9] Peakfinder online. peakfinder.org, cit. 2024-05-13. Dostupné online.

z d u Dvojtisícovky Západných Tatier
Roháče (12)	Baníkov (2178 m) Pachoľa (2167 m) Hrubá kopa (2166 m) Príslop (2142 m) Hrubý vrch (2137 m) Tri kopy (2136 m) Plačlivé (2125 m) Ostrý Roháč (2088 m) Spálená (2083 m) Volovec (2063 m) Nohavica (2052 m) Salatín (2048 m)
Liptovské Tatry (15)	Bystrá (2248 m) Jakubina (2194 m) Baranec (2184 m) Klin (2173 m) Nižná Bystrá (2163 m) Blyšť (2155 m) Štrbavý (2149 m) Hrubý vrch (2137 m) Veľká Kamenistá (2127 m) Vyšná Magura (2095 m) Smrek (2072 m) Smrečiny (2068 m) Ostredok (2050 m) Malý Baranec (2044 m) Ježová (2043 m)
Červené vrchy (5)	Kresanica (2122 m) Malolučniak (2105 m) Temniak (2090 m) Beskyd (2012 m) Kondratova kopa (2005 m)
Liptovské kopy (2)	Veľká kopa (2052 m) Krížna (2039 m)

z d u Tatry
Podcelky (časti)	Západné Tatry Červené vrchy Liptovské kopy Liptovské Tatry Osobitá Roháče Sivý vrch Východné Tatry Belianske Tatry Vysoké Tatry
Veľkoplošné chránené územie	Tatranský národný park Tatrzański Park Narodowy (Poľsko)
Národné prírodné rezervácie	Batizovská dolina Belianske lúky Belianske Tatry Bielovodská dolina Dolina Bielej vody Furkotská dolina Javorová dolina Juráňova dolina Kotlový žľab Kôprová dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Mních Mokriny Mraznica Nefcerka Osobitá Pramenište Roháčske plesá Sivý vrch Skalnatá dolina Slavkovská dolina Studené doliny Suchá dolina Štôlska dolina Tichá dolina Uhlištiatka Važecká dolina Velická dolina
Prírodné rezervácie	Baba Blatá Bor Bôrik Brezina Čikovská Fľak Goliašová Grapa Hrádok nad Pavúčou dolinou Jedliny Jelšina Kút Mačie diery Machy Medzi bormi Pálenica Pastierske Pavlová Pod Črchľou Poš Rašelinisko Skalka Slavkovský jarok Surovec Úplazíky
Národné prírodné pamiatky	Belianska jaskyňa Brestovská jaskyňa Javorinka
Prírodné pamiatky	Hybická tiesňava
Vybrané vrcholy Východných Tatier	Gerlachovský (2 654) Gerlachovská veža (2 642) Lomnický (2 633) Ľadový (2 627) Pyšný (2 621) Zadný Gerlach (2 616) Lavínový (2 606) Malý Ľadový (2 602) Kotlový (2 601) Lavínová veža (2 600) Malý Pyšný (2 590) Veľká Litvorová veža (2 581) Strapatá veža (2 565) Kežmarský (2 556) Vysoká (2 547) Malá Litvorová veža (2 547) Supia veža (2 540) Končistá (2 537) Baranie rohy (2 526) Dračí (2 523) Veľká Vidlová veža (2 522) Veterný (2 515) Malý Kežmarský (2 514) Zadný Ľadový (2 512) Rysy (2 503) Kriváň (2 495) Bradavica (2 476) Slavkovský (2 452) Východná Vysoká (2 429) Kôprovský (2 363) Jahňací (2 230) Havran (2 151) Ždiarska vidla (2 141) Hlúpy (2 061) Zadné Jatky (2 020)
Vybrané sedlá Východných Tatier	Bystré (2 314) Furkotské sedlo (2 277) Kopské (1 750) Ľaliové (1 952) Lomnické (2 190) Pod Ostrvou (1 966) pod Svišťovkou (2 023) Poľský hrebeň (2 200) Predné Kopské (1 780) Priečne (2 353) Prielom (2 290) Sedielko (2376) Široké (1 826) Váha (2 340) Vyšné Kôprovské (2 180)
Vybrané vrchy Západných Tatier	Bystrá (2 248) Jakubina (2 194) Baranec (2 185) Baníkov (2 178) Plačlivé (2 125) Ostrý Roháč (2 088) Volovec (2 063) Brestová (1 903) Sivý vrch (1 805) Osobitá (1687)
Sedlá Západných Tatier	Baníkovské (2 045) Bystré (1 960) Gáborovo (1 890) Hutianske (1 185) Jamnícke (1 908) Pálenica (1 570) Parichvost (1 870) Pyšné (1 791) Račkovo (1 958) Smutné (1 965) Tomanovské (1 686) Žiarske (1 917)
Zoznamy	štítov Vysokých Tatier vrcholov v Západných Tatrách vrcholov v Belianskych Tatrách dvojtisícoviek Tatier sediel Vysokých Tatier