Vyšné Kôprovské sedlo
sedlo
Vyšné Kôprovské sedlo z Hincovej kotliny
Štát	Slovensko
Región	Spiš
Okres	Poprad
Pohorie	Vysoké Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 189 m n. m.
Súradnice	49°10′39″S 20°03′10″V / 49,177409°S 20,052774°V / 49.177409; 20.052774
Najľahší výstup	po červenej a modrej značke z Popradského plesa
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Vyšné Kôprovské sedlo
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Vyšné Kôprovské sedlo, staršie pomenovanie Vyšné Kôprové sedlo (poľ. Wyżnia Koprowa Przełęcz, nem. Oberes Koprova-joch, Koprovapass, maď. Koprovahágó) je široké sedlo v hlavnej osi Kriváňa, medzi masívom Kôprovského štítu (poľ. Koprowy Wierch) a Kôprovským chrbtom (poľ. Koprowe Czuby). Sedlo je najľahším priechodom z Mengusovskej doliny do Hlinskej doliny.^[1]

Prvé informácie

Najstaršie informácie o Kôprovskom sedle pochádzajú z augusta roku 1861 o výstupe poľských horolezcov Józefa Stolarczyka, Edwarda Homolacsa, Stanisława Homolacsa, Władysława Koziebrodzkeho, Ernsta Schauera, Stanisława Wodzickeho a horských vodcov Sameka, Krzeptowsceho, Macieja Sieczka, Jędrzeja Wala staršieho. Prvý zimný prechod sedla uskutočnili E. Baur a Alfred Martin 18. marca 1906. V roku 1886 do sedla postavili chodník.

Názov

Prvý pomenoval sedlo známy kaukazský horolezec Mór Déchy, keď naň vystúpil v roku 1874 z Kôprovej doliny, preto jeho názov odvodzoval od nej. Pomenovanie Kôprovské sedlo platilo pre celú depresiu medzi Kôprovským štítom a Kôprovskou vežou. Pre horolezeckú orientáciu si sedlo vyžiadalo pred prvou svetovou vojnou osobitné mená pre obidve priehlbiny. Vzniklo pomenovanie Nižné Kôprovské sedlo, ktoré bolo v minulosti hojnejšie navštevované a Vyšné Kôprovské sedlo. Vyvýšenina, ktorá je medzi nimi, dostala pomenovanie Kôprovský chrbát. V ročenke Uhorského karpatského spolku v roku 1876 je Kôprovské sedlo nazvané ako Diablovina alebo Pekelnitova. Pokiaľ ide o obsah mena je odvodené z názvu Kôprovej doliny, ktorú porastá kôprovníček bezobalný.^[1]

Turistika

• Najľahšia trasa je z Popradského plesa (2:15 hod.) vedúca chodníkom najprv po Tatranskej magistrále a potom po modro označenom turistickom chodníku. Zo sedla je možný približne 30 minútový výstup na Kôprovský štít. Zo sedla je možné zostúpiť cez Hlinskú a Kôprovú dolinu na Tri studničky (približne 5 hod.) alebo na Podbanské.^[2]

Referencie

1. ↑ ^{a b} BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
2. ↑ ANDRÁŠI, Július; ANDRÁŠI, Arno. Tatranské vrcholy, vysokohorský sprievodca. Bratislava : Šport, 1973. 77-025-7311-6.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wyżnia Koprowa Przełęcz na poľskej Wikipédii.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyšné Kôprovské sedlo

Externé odkazy

• Vyšné Kôprovské sedlo
• Panoráma zo sedla
• Poloha na turistickej mape

Kôprovské sedlo - panoráma