Ždiarska vidla

	Ždiarska vidla
	vrch
	Ždiarska vidla
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obce	Vysoké Tatry, Ždiar
Časť	Belianske Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodia	Dunajec, Poprad
Nadmorská výška	2 141,6 m n. m. ;
Súradnice	49°14′42″S 20°12′24″V / 49,2449°S 20,2068°V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	nie je prístupný
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Ždiarska vidla
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°14′42″S 20°12′24″V / 49,2449°S 20,2068°V

Ždiarska vidla (2 141,6 m n. m.) je druhý najvyšší vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Ždiar, približne 19 km severozápadne od Kežmarku. Nie je turisticky prístupný.

Poloha

Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry. Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Ždiar. Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaná Tatranská Javorina, severne ležia Podspády a severovýchodne obec Ždiar. Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a tiež v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.

Opis

Ždiarska vidla leží v strednej časti hlavného hrebeňa Belianskych Tatier, medzi vrchom Havran (2 152 m n. m.) a Hlúpy (2 061 m n. m.). Severným smerom sa nachádza Javorinka (1 505 m n. m.), Strednica (1 127 m n. m.), Repisko (1 259 m n. m.), Príslop (1 214 m n. m.) a Žľabina (1 411 m n. m.), východným Veľký Grúň (1 274 m n. m.), Gáflovka (1 626 m n. m.), Zadné Jatky (2 020 m n. m.) a Širokým sedlom oddelený Hlúpy (2 061 m n. m.), južným smerom Jahňací štít (2 230 m n. m.), Kolový štít (2 418 m n. m.) a Kopa brán (2 030 m n. m.) a západne Široká (2 210 m n. m.), Štefan (1 540 m n. m.), Veľký Baboš (1 523 m n. m.), Malý Baboš (1 471 m n. m.), Muráň (1 890 m n. m.), Nový (1 999 m n. m.) a Tristárskym sedlom (1 969 m n. m.) oddelený Havran (2 152 m n. m.). Južne od hrebeňa prechádza dolina Zadné Meďodoly, severne leží Tristárska dolina. Juhozápadnú časť hrebeňa odvodňuje Meďodolský potok do riečky Javorinka v povodí Dunajca, na severných svahoch pramení riečka Biela a východné odvodňuje jej prítok Rígeľský potok do rieky Poprad. V minulosti bol vrchol prístupný po turistickom chodníku z obce Ždiar, v súčasnosti je chodník z dôvodu prísnej ochrany fauny a flóry uzavretý. Počas zimnej sezóny (1. 11. – 15. 6.) je pre skialpinistov prístupný Široký úplaz.

Výhľady

Turisticky neprístupný vrchol je pokrytý len nízkou vegetáciou. Vďaka polohe a značnej nadmorskej výške vrcholu je z neho viditeľná časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier a mnohé vrcholy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Volovské vrchy, Branisko, Bachureň, Čierna hora, Čergov, Levočské vrchy, Pieniny, Spišská Magura a Oravské Beskydy, ako aj mnohé vrchy južného Poľska.

Prístup

Ždiarska vidla je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, a preto je už od roku 1978 turisticky neprístupná. Blízkym Širokým sedlom (1 825,5 m n. m.) prechádza červeno značený turistický chodník zo Ždiaru cez Monkovu dolinu do Kopského sedla, kde križuje modro značenú trasu z Tatranskej Javoriny cez Zadné Meďodoly do Tatranských Matliarov.

Geológia

Geologicky tvoria Ždiarsku vidlu horniny tektonickej jednotky fatrika. Predstavujú ich rádiolarity a rádioláriové vápence ždiarskeho súvrstvia, červené hľuznaté vápence jaseninského súvrstvia a slienité vápence a bridlice mraznického súvrstvia. Ždiarske súvrstvie je pomenované podľa typového profilu na severných svahoch Ždiarskej vidly.

Referencie

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
↑ ^a ^b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska online. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, cit. 2023-03-07. Dostupné online.
↑ Mapy.cz online. sk.mapy.cz, cit. 2023-03-07. Dostupné online.
↑ Peakfinder online. peakfinder.org, cit. 2023-03-07. Dostupné online.
↑ Nemčok, J., (ed.), Bezák, V., Biely, A., Gorek, A., Gross, P., Halouzka, R., Janák, M., Kahan, Š., Kotański, Z., Lefeld, J., Mello, J., Reichwalder, P., Rackowski, W., Roniewicz, P., Ryka, W., Wieczorek, J. & Zelman, J., 1994: Geologická mapa Tatier 1: 50 000. MŽP SR – GÚDŠ, MOSZNL, PIG, Bratislava.
↑ Nemčok, J., (ed.), Bezák, V., Janák, M., Kahan, Š., Ryka, W., Kohút, M., Lehotský, I., Wieczorek, J., Zelman, J., Mello, J., Halouzka, R., Rackowski, W. & Reichwalder, P., 1993: Vysvetlivky ku geologickej mape Tatier 1: 50 000. GÚDŠ, Bratislava, 135 s.
↑ Polák, M., Ondrejíčková, A., Wieczorek, J., 1998: Lithobiostratigraphy of the Ždiar Formation of the Krížna nappe (Tatry Mts.). Slovak Geol. Mag., 4. 1, 35 - 52.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ždiarska vidla

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape
Belianske Tatry na www.karpaty.net Archivované 2009-02-19 na Wayback Machine

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Geo-1] Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.

[M-2] Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.

[mapa-3] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[GCS-4] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska online. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, cit. 2023-03-07. Dostupné online.

[5] Mapy.cz online. sk.mapy.cz, cit. 2023-03-07. Dostupné online.

[6] Peakfinder online. peakfinder.org, cit. 2023-03-07. Dostupné online.

[7] Nemčok, J., (ed.), Bezák, V., Biely, A., Gorek, A., Gross, P., Halouzka, R., Janák, M., Kahan, Š., Kotański, Z., Lefeld, J., Mello, J., Reichwalder, P., Rackowski, W., Roniewicz, P., Ryka, W., Wieczorek, J. & Zelman, J., 1994: Geologická mapa Tatier 1: 50 000. MŽP SR – GÚDŠ, MOSZNL, PIG, Bratislava.

[8] Nemčok, J., (ed.), Bezák, V., Janák, M., Kahan, Š., Ryka, W., Kohút, M., Lehotský, I., Wieczorek, J., Zelman, J., Mello, J., Halouzka, R., Rackowski, W. & Reichwalder, P., 1993: Vysvetlivky ku geologickej mape Tatier 1: 50 000. GÚDŠ, Bratislava, 135 s.

[9] Polák, M., Ondrejíčková, A., Wieczorek, J., 1998: Lithobiostratigraphy of the Ždiar Formation of the Krížna nappe (Tatry Mts.). Slovak Geol. Mag., 4. 1, 35 - 52.

z d u Tatry
Podcelky (časti)	Západné Tatry Červené vrchy Liptovské kopy Liptovské Tatry Osobitá Roháče Sivý vrch Východné Tatry Belianske Tatry Vysoké Tatry
Veľkoplošné chránené územie	Tatranský národný park Tatrzański Park Narodowy (Poľsko)
Národné prírodné rezervácie	Batizovská dolina Belianske lúky Belianske Tatry Bielovodská dolina Dolina Bielej vody Furkotská dolina Javorová dolina Juráňova dolina Kotlový žľab Kôprová dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Mních Mokriny Mraznica Nefcerka Osobitá Pramenište Roháčske plesá Sivý vrch Skalnatá dolina Slavkovská dolina Studené doliny Suchá dolina Štôlska dolina Tichá dolina Uhlištiatka Važecká dolina Velická dolina
Prírodné rezervácie	Baba Blatá Bor Bôrik Brezina Čikovská Fľak Goliašová Grapa Hrádok nad Pavúčou dolinou Jedliny Jelšina Kút Mačie diery Machy Medzi bormi Pálenica Pastierske Pavlová Pod Črchľou Poš Rašelinisko Skalka Slavkovský jarok Surovec Úplazíky
Národné prírodné pamiatky	Belianska jaskyňa Brestovská jaskyňa Javorinka
Prírodné pamiatky	Hybická tiesňava
Vybrané vrcholy Východných Tatier	Gerlachovský (2 654) Gerlachovská veža (2 642) Lomnický (2 633) Ľadový (2 627) Pyšný (2 621) Zadný Gerlach (2 616) Lavínový (2 606) Malý Ľadový (2 602) Kotlový (2 601) Lavínová veža (2 600) Malý Pyšný (2 590) Veľká Litvorová veža (2 581) Strapatá veža (2 565) Kežmarský (2 556) Vysoká (2 547) Malá Litvorová veža (2 547) Supia veža (2 540) Končistá (2 537) Baranie rohy (2 526) Dračí (2 523) Veľká Vidlová veža (2 522) Veterný (2 515) Malý Kežmarský (2 514) Zadný Ľadový (2 512) Rysy (2 503) Kriváň (2 495) Bradavica (2 476) Slavkovský (2 452) Východná Vysoká (2 429) Kôprovský (2 363) Jahňací (2 230) Havran (2 151) Ždiarska vidla (2 141) Hlúpy (2 061) Zadné Jatky (2 020)
Vybrané sedlá Východných Tatier	Bystré (2 314) Furkotské sedlo (2 277) Kopské (1 750) Ľaliové (1 952) Lomnické (2 190) Pod Ostrvou (1 966) pod Svišťovkou (2 023) Poľský hrebeň (2 200) Predné Kopské (1 780) Priečne (2 353) Prielom (2 290) Sedielko (2376) Široké (1 826) Váha (2 340) Vyšné Kôprovské (2 180)
Vybrané vrchy Západných Tatier	Bystrá (2 248) Jakubina (2 194) Baranec (2 185) Baníkov (2 178) Plačlivé (2 125) Ostrý Roháč (2 088) Volovec (2 063) Brestová (1 903) Sivý vrch (1 805) Osobitá (1687)
Sedlá Západných Tatier	Baníkovské (2 045) Bystré (1 960) Gáborovo (1 890) Hutianske (1 185) Jamnícke (1 908) Pálenica (1 570) Parichvost (1 870) Pyšné (1 791) Račkovo (1 958) Smutné (1 965) Tomanovské (1 686) Žiarske (1 917)
Zoznamy	štítov Vysokých Tatier vrcholov v Západných Tatrách vrcholov v Belianskych Tatrách dvojtisícoviek Tatier sediel Vysokých Tatier