Priečne sedlo
sedlo
Priečne sedlo z Malej Studenej doliny
Štát	Slovensko
Región	Spiš
Okres	Poprad
Pohorie	Vysoké Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 352 m n. m.
Súradnice	49°11′19″S 20°11′06″V / 49,1887411°S 20,185075°V / 49.1887411; 20.185075
Najľahší výstup	po žlto značenej trase z Malej Studenej doliny
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Priečné sedlo
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Priečne sedlo (poľ. Czerwona Ławka, maď. Vörös-torony-hágó) je sedlo vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa medzi Širokou vežou a Priečnou vežou vo výške 2 352 m n. m. Sedlo pretína dvojitým zárezom Prostredný hrebeň. Je to dvojsedlo. Priečne sedlo, ktoré je bližšie k Širokej veži a Priečna štrbina, tesne pod Priečnou vežou je rozdelené Priečnou vežičkou.

Trochu z histórie

Prvý turistický prechod uskutočnili v lete 1846 Gustav Müller, Wilhem Roxer a jeho brat. Prvý zimný prechod uskutočnili Tibor Kregczy, Lajos Rokfalusy a Zoltán Votisky 15. apríla 1911. Pre ťažkosti spojené s výstupom Klub československých turistov v roku 1934 vytýčil a zabezpečil výstupovú cestu sto metrov dlhými reťazami so zabetónovanými fixnými skobami. Cesta zo sedla do Veľkej Studenej doliny je ľahšia, ale aj napriek tomu bola tiež v neskorších rokoch zabezpečená reťazami. Turistická cesta, ktorá vedie zo sedla ku Zbojníckej chate sa nazýva tiež Ostravská cesta, po veľmi aktívnom ostravskom turistickom oddieli, ktorý ju v rokoch 1935 – 1937 vybudoval.^[1]

Názov

Odlišný poľský názov (Čerevená lávka) vychádza z nomenklatúry horských vodcov - spišských Nemcov z 19. storočia, ktorí používali pomenovanie Rote Bank. Vychádzali pritom zo sfarbenia skalísk.^[2]

Turistika

Sedlom vedie reťazami a stúpačkami zabezpečený, žlto značený turistický chodník spájajúci Malú Studenú dolinu s Veľkou Studenou dolinou, od roku 2013 obojsmerný. Trasa býva označovaná ako technicky najnáročnejší značkovaný turistický chodník vo Vysokých Tatrách.^[3]

Referencie

1. ↑ ANDRÁŠI, Július. Priečne sedlo. Tatry, roč. XXXIV, čís. 2, s. 26-27.
2. ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
3. ↑ ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Priečne sedlo

Externé odkazy

• Poloha na turistickej mape

Galéria

• 

  Priečne sedlo z Malej Studenej doliny

• 

  Priečna veža z Veľkej Studenej doliny

• 

  Priečne sedlo z Veľkej Studenej doliny

• 

  S pomocou reťazí