A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Poľský hrebeň | |
sedlo | |
Poľský hrebeň
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Okres | Poprad |
Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Javorina |
Časť | Vysoké Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodia | Poprad, Dunajec |
Nadmorská výška | 2 199,6 m n. m. |
Súradnice | 49°10′24″S 20°08′25″V / 49,1734°S 20,1403°V |
Geologické zloženie | žula |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po zelenej značke z Tatranskej Polianky |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Poľský hrebeň | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poľský hrebeň[1] (2 199,6 m n. m.[2]) je významné sedlo vo východnej polovici Tatier, medzi Východnou Vysokou (2 429 m n. m.) a Litvorovým štítom (2 413 m n. m.).[3] Cez sedlo vedie zeleno-značkovaný chodník z Tatranskej Polianky okolo Sliezskeho domu, z ktorého vedie odbočka na neďalekú Východnú Vysokú (2 428 m n. m.).[4][5]
Poloha
Sedlo sa nachádza v centrálnej časti Vysokých Tatier[6], v hlavnom hrebeni, oddeľujúcom južne ležiacu Velickú dolinu a severne situovanú Litvorovú dolinu v hornej časti Bielovodskej doliny.[2] Južným smerom voda odteká Velickým potokom do rieky Poprad, voda zo severných svahov odteká cez blízke Zamrznuté pleso Litvorovým potokom do Bielej vody v povodí Dunajca.[2] Sedlo patrí do Tatranského národného parku a vedie ním hranica národnej prírodnej rezervácie Velická dolina a Bielovodská dolina.[3]
Sedlom a hrebeňom vedie hranica katastrálneho územia mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina v okrese Poprad v Prešovskom kraji.[1]
Prístup
Lokalita sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3], no vedie ním značený chodník od Velického plesa.[2]
- po zelenej turistickej značke:
- od juhu z Tatranskej Polianky okolo Sliezskeho domu
- od severu z rázc. Zamrznutý kotol
- po žltej turistickej značke z vrcholu Východnej Vysokej
- po modrej turistickej značke cez rázc. Zamrznutý kotol:
- od severu z Lysej Poľany
- od východu od Zbojníckej chaty cez Prielom[3]
Referencie
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. Tatranská Lomnica : Štátne lesy TANAP-u, 1996. 457 s. ISBN 80-967522-7-8.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poľský hrebeň
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk