Snehový štít

	Snehový štít
	vrch
	Snehový štít nad Ľadovou dolinkou, vľavo Snehová strážnica.
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obce	Vysoké Tatry, Tatranská Javorina
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodia	Poprad, Dunajec
Nadmorská výška	2 464,7 m n. m. ;
Súradnice	49°12′10″S 20°11′14″V / 49,2028°S 20,1873°V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	len s horským vodcom
Prvovýstup	Karol Englisch, ; Johann Hunsdorfer st.
- dátum	16. júl 1902
	Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Snehový štít
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°12′10″S 20°11′14″V / 49,2028°S 20,1873°V

Snehový štít^[1] (2 464,7 m n. m.^[2]; poľ. Śnieżny Szczyt, nem. Schneespitze, maď. Hócsúcs) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nad Tatranskou Lomnicou, približne 15 km severne od Popradu.^[3] Južným smerom stojí Téryho chata.^[2]

Názov

Pomenovanie pochádza od horolezcov. Tento štít nie je o nič viac zasnežený ako okolité štíty, a tak „krstnému otcovi“ asi išlo o paralelu k susednému Ľadovému štítu.^[4]

Poloha

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.^[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaný Starý Smokovec, juhovýchodne sa nachádza Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a severovýchodne Ždiar.^[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom prechádza hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a NPR Studené doliny.^[3]

Opis

Snehový štít je menej výrazný a menej navštevovaný štít s charakteristickým tvarom plochého zuba. Nachádza sa v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Ľadovým štítom (2 627 m n. m.) a Baraními rohmi (2 526 m n. m.). Od Zadného Ľadového štítu ho oddeľuje Vyšné Ľadové sedlo pod kolmou stienkou, smerom na severovýchod v hlavnom hrebeni nasleduje Snehová priehyba, Snehová strážnica, Prielom pod Snehovým, Snehový hrb a Ľadové sedlo. Zo Snehovej strážnice vybieha na sever krátky hrebeň troch krásnych Snehových veží.

Severne sa nachádza Košiar (1 900 m n. m.), Kopa brán (2 030 m n. m.) a Svinka (2 163 m n. m.), východne Kolový štít (2 418 m n. m.), Čierny štít (2 434 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Baranie rohy (2 526 m n. m.), Pyšný štít (2 621 m n. m.) a Lomnický štít (2 633 m n. m.), južne Veľká lomnická veža (2 211 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Široká veža (2 461 m n. m.) a Ľadový štít (2 627 m n. m.) a západne Javorový štít (2 418 m n. m.), Veľká ľadová veža (2 387 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.) a Svišťovky (2 070 m n. m.).^[2]

Vrch sa týči nad Malou Studenou dolinou a Javorovou dolinou.^[4] Voda zo severnej časti hrebeňa odteká Čiernym potokom Ľadovou dolinkou a Čiernou dolinou (vetva Javorovej doliny) do Javorinky v povodí Dunajca, južné svahy odvodňuje Malý Studený potok cez Kotlinu Piatich spišských plies do Kežmarskej Bielej vody v povodí rieky Poprad. Čierna Javorová dolina pod Ľadovým sedlom a Snehovými vežami je prísna rezervácia TANAPu so zákazom vstupu. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[3]

Ochrana prírody

Snehový štít navštevuje málo horolezcov. Nie je pre nich atraktívny, a tak je to, z hľadiska ochrany prírody, vítané. Úsek hlavného hrebeňa medzi Sedielkom a Ľadovým sedlom je veľkou prírodnou botanickou expozíciou najvyšších polôh Vysokých Tatier. Vo vysokých nadmorských výškach Vysokých Tatier (okolo 2 300 m n. m.) rastie približne 130 druhov cievnatých rastlín. Na tomto úseku sa nachádza 84 druhov, čiže dve tretiny rastlín. Z nich, ktoré sú známe z masívu Ľadových štítov, sa nachádza na malej ploche Snehového štítu 55 druhov. Na severnej strane štítu, okrem prevládajúcich machov a lišajníkov, rastie rožec jednokvetý, iskerník ľadovcový, lomikamene, pakrálik tatranský. Na južnej strane, kde sú priaznivejšie podmienky rastie takmer 15 metrov pod vrcholom všivec praselnatý, všivec Onderov vo výške 2 435 m n. m., trochu nižšie iskerník alpínsky, piesočnica, ľaľujka, gajovka, novosieverzia plazivá (kuklica), svoje miesto tu má klinček ľadovcový, prosperuje tu stokráska Micheliho, chudôbka Žmundova, rozchodník černastý a mnohé iné. Všetky tieto i nemenované rastliny sú prísne chránené.^[6]

Výhľady

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol^[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy Vysokých Tatier a hrebeň Belianskych Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj časť Popradskej kotliny, Volovské vrchy, Oravské Beskydy a mnohé vrchy južného Poľska.^[8]

Prístup

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Na neďaleký Lomnický štít vedie lanovka a k horským chatám značené turistické chodníky. Cez Sedielko prechádza zeleno značená turistická trasa z Tatranskej Javoriny cez Javorovú dolinu k Téryho chate a Zamkovského chate.^[3]

Niekoľko výstupov

1907 Z. Klemensiewicz a R. Kordys, od Vyšného Ľadového sedla s obchádzaním hrebeňa, II-III. Ďalej pokračovali hrebeňom do Ľadového sedla, takisto II-III.
1969 Milan Kriššák a Michal Orolin, pravou časťou južnej steny, V.^[9]

Galéria

Mierne vľavo Snehový štít, vpravo Baranie rohy.
Z Lomnického štítu: vľavo Ľadový štít, vpravo tmavý zub Snehového štítu.
Vzadu 3 vrcholy Ľadového štítu, tmavý hrebeň od Ľadového sedla (nad snehom) a piliere Snehových veží.
Sprava Ľadový, Zadný Ľadový a Snehový štít, ďalej Baranie rohy, Pyšný a Kolový štít.
Pohľad od Baranieho plieska.

Referencie

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ ^a ^b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ PACLOVÁ, Libuša. Snehový štít. Tatry, roč. XLIII, čís. 4, s. 16-17.
↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
↑ KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. : Olympia, 1977.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Snehový štít

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Geo-1] Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[M-2] Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.

[mapa-3] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[Bohuš-4] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[GCS-5] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[6] PACLOVÁ, Libuša. Snehový štít. Tatry, roč. XLIII, čís. 4, s. 16-17.

[7] Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.

[8] Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

[9] KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. : Olympia, 1977.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

z d u Tatry
Podcelky (časti)	Západné Tatry Červené vrchy Liptovské kopy Liptovské Tatry Osobitá Roháče Sivý vrch Východné Tatry Belianske Tatry Vysoké Tatry
Veľkoplošné chránené územie	Tatranský národný park Tatrzański Park Narodowy (Poľsko)
Národné prírodné rezervácie	Batizovská dolina Belianske lúky Belianske Tatry Bielovodská dolina Dolina Bielej vody Furkotská dolina Javorová dolina Juráňova dolina Kotlový žľab Kôprová dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Mních Mokriny Mraznica Nefcerka Osobitá Pramenište Roháčske plesá Sivý vrch Skalnatá dolina Slavkovská dolina Studené doliny Suchá dolina Štôlska dolina Tichá dolina Uhlištiatka Važecká dolina Velická dolina
Prírodné rezervácie	Baba Blatá Bor Bôrik Brezina Čikovská Fľak Goliašová Grapa Hrádok nad Pavúčou dolinou Jedliny Jelšina Kút Mačie diery Machy Medzi bormi Pálenica Pastierske Pavlová Pod Črchľou Poš Rašelinisko Skalka Slavkovský jarok Surovec Úplazíky
Národné prírodné pamiatky	Belianska jaskyňa Brestovská jaskyňa Javorinka
Prírodné pamiatky	Hybická tiesňava
Vybrané vrcholy Východných Tatier	Gerlachovský (2 654) Gerlachovská veža (2 642) Lomnický (2 633) Ľadový (2 627) Pyšný (2 621) Zadný Gerlach (2 616) Lavínový (2 606) Malý Ľadový (2 602) Kotlový (2 601) Lavínová veža (2 600) Malý Pyšný (2 590) Veľká Litvorová veža (2 581) Strapatá veža (2 565) Kežmarský (2 556) Vysoká (2 547) Malá Litvorová veža (2 547) Supia veža (2 540) Končistá (2 537) Baranie rohy (2 526) Dračí (2 523) Veľká Vidlová veža (2 522) Veterný (2 515) Malý Kežmarský (2 514) Zadný Ľadový (2 512) Rysy (2 503) Kriváň (2 495) Bradavica (2 476) Slavkovský (2 452) Východná Vysoká (2 429) Kôprovský (2 363) Jahňací (2 230) Havran (2 151) Ždiarska vidla (2 141) Hlúpy (2 061) Zadné Jatky (2 020)
Vybrané sedlá Východných Tatier	Bystré (2 314) Furkotské sedlo (2 277) Kopské (1 750) Ľaliové (1 952) Lomnické (2 190) pod Ostrvou (1 966) pod Svišťovkou (2 023) Poľský hrebeň (2 200) Predné Kopské (1 780) Priečne (2 353) Prielom (2 290) Sedielko (2376) Široké (1 826) Váha (2 340) Vyšné Kôprovské (2 180)
Vybrané vrchy Západných Tatier	Bystrá (2 248) Jakubina (2 194) Baranec (2 185) Baníkov (2 178) Plačlivé (2 125) Ostrý Roháč (2 088) Volovec (2 063) Brestová (1 903) Sivý vrch (1 805) Osobitá (1687)
Sedlá Západných Tatier	Baníkovské (2 045) Bystré (1 960) Gáborovo (1 890) Jamnícke (1 908) Pálenica (1 570) Parichvost (1 870) Pyšné (1 791) Račkovo (1 958) Smutné (1 965) Tomanovské (1 686) Žiarske (1 917)
Zoznamy	štítov Vysokých Tatier vrcholov v Západných Tatrách vrcholov v Belianskych Tatrách dvojtisícoviek Tatier sediel Vysokých Tatier