A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ľadový štít | |
vrch | |
Ľadový štít
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Poprad |
Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Javorina |
Časť | Vysoké Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodia | Poprad, Dunajec |
Nadmorská výška | 2 627,3 m n. m. |
Súradnice | 49°11′55″S 20°10′58″V / 49,1985°S 20,1829°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | len s horským vodcom |
Prvovýstup | John Ball, W. Richter, C. Ritter |
- dátum | 1843 |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Ľadový štít | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ľadový štít[1] (2 627,3 m n. m.[2][3]; poľ. Lodowy Szczyt, nem. Eistaler Spitze, maď. Jégvölgyi csúcs) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nad Tatranskou Lomnicou, približne 16 km severne od Popradu.[4] Juhovýchodným smerom stojí Téryho chata.[3] Je tretí najvyšší štít Tatier a Poliaci ho považovali za najvyšší vrch Vysokých Tatier.[5]
Názov
Zachovalo sa latinské meno Mons Anserinus a nemecké Gans, ktoré použil Juraj Buchholtz na svojej panoráme Tatier v roku 1717. Meno Gans (Hus) vyplýva z hojne na štíte rastúcej siverzii plazivej (Siverzia reptans), ktorú pre veľkú podobnosť považovali za mochnu husiu (Potentilla anserina), v spišsko-nemeckom nárečí Ganserich alebo Gänserich. Súčasný názov sa objavuje v písomnostiach z 19. storočia a je odvodený z mena Ľadovej dolinky. Sneh a ľad v tejto dolinke pretrváva aj počas letného obdobia. Štít jurgovskí pytliaci nazývali aj Wielki Kolba, z nemeckého mena Malej Studenej doliny Kolbachtal.[5][6]
Poloha
Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[7] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaný Starý Smokovec a Tatranská Polianka, juhovýchodne sa nachádza Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a severovýchodne Ždiar.[3] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom prechádza hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a NPR Studené doliny.[4]
Opis
Ľadový štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Širokou vežou (2 461 m n. m.) a Baraními rohmi (2 526 m n. m.), presnejšie medzi Ľadovou štrbinou (Malým Ľadovým štítom) a Ľadovou priehybou (Zadným Ľadovým štítom). Na západ z neho vybieha Suchý hrebeň. Najmohutnejšími stenami spadá na sever a severozápad, tie sa však málo lezú kvôli dlhým nástupom. Tam sa nachádzajú aj večné snehové (firnové) polia, ktoré dali štítu názov. Obľúbenejšia je východná stena nad Kotlinou Piatich spišských plies, blízko Téryho chaty.[5]
Severne sa nachádzajú Svišťovky (2 070 m n. m.), Malá (2 184 m n. m.) a Veľká Ľadová veža (2 387 m n. m.), Kopa brán (2 030 m n. m.) a Svinka (2 163 m n. m.), východne Kolový štít (2 418 m n. m.), Čierny štít (2 434 m n. m.), Snehový štít (2 465 m n. m.), Baranie rohy (2 526 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Pyšný štít (2 621 m n. m.) a Lomnický štít (2 633 m n. m.), južne Veľká lomnická veža (2 211 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Malý Ľadový štít (2 603 m n. m.), Široká veža (2 461 m n. m.) a Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a západne Javorový štít (2 418 m n. m.), Veľká ľadová veža (2 387 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.) a Široká (2 210 m n. m.).[3]
Vrch sa týči nad Suchou a Zadnou Javorovou dolinou na západe, ktorými odteká voda do Javorinky v povodí Dunajca, východne leží Malá Studená dolina, ktorou vodu odvádza Malý Studený potok do rieky Poprad. Juhovýchodne v Kotline Piatich spišských plies stojí Téryho chata.[4]
Výhľady
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[8] umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka nadmorskej výške ponúka nerušený výhľad na mnohé vrcholy Vysokých Tatier a hrebeň Belianskych Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj časť Popradskej kotliny a mnohé pohoria a vrchy stredného a východného Slovenska a južného Poľska.[9]
Prístup
Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Neďalekým Sedielkom prechádza zeleno značená turistická trasa z Tatranskej Javoriny cez Javorovú dolinu k Téryho a Zamkovského chate.[4]
Na vrchol vedú trasy malej obťažnosti – I, ale Ľadový štít je prístupný len s horským vodcom. Navyše cesta od Sedielka cez Malý Ľadový štít s obchádzaním hrebeňa je orientačne náročná, zo severu „cez Koňa“ zasa exponovaná.[10]
Výstupy
Nie je vylúčené, že prví vystúpili na končiar pytliaci, lovci kamzíkov. Prvý písomný údaj o výstupe sa zachoval z roku 1835. Výstup podnikli traja berlínski vysokoškoláci Karl Hartlaub, Alexander Keyserling a Alexander Blasius. Známy je aj výstup na vrchol v roku 1843, kedy na vrchol vystúpili J. Ball (Angličan), W. Richter, C. Ritter, maďarský maliar s neznámym menom a traja sprievodcovia z poľského Jurgova. Vystúpili Suchým žľabom na Ľadovú štrbinu a na vrchol. Dňa 28. decembra 1891 prví v zimnom období vystúpili na Ľadový štít Theodor Wundt a horský vodca Jakub Horvay. Prvou obeťou bola barónka Mittnachtová zo Stuttgartu. Dňa 23. septembra 1911 v alkoholickom opojení, po oslave výstupu na vrchol, počas zostupu na hrebeni stratila rovnováhu.[6][11]
Galéria
Vzadu Ľadový štít z Kolového štítu, sprava lesklé platne „Koňa“
Téryho chata, vľavo Široká veža, vpravo Malý Ľadový štít a Ľadový štít
Prostredný hrot a Ľadové štíty
Referencie
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
- ↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
- ↑ KROUTIL, František. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. : Olympia, 1977.
- ↑ ONDŘÍČEK, Jaroslav. Theodor Wundt v Tatrách. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 1, s. 8-9.
Pozri aj
- Vysoké Tatry
- Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
- Studené doliny
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľadový štít
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierny vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Čubrina
Ľadový štít
Široká veža
Široké sedlo
Štôlska dolina (národná prírodná rezervácia)
Štrbské Pleso (Vysoké Tatry)
Štrbský štít
Ťažký štít
Ždiarska vidla
Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied
Barania kotlina
Baranie rohy
Batizovská dolina
Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Batizovský štít
Belianska jaskyňa
Belianska kopa
Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)
Beskyd (vrch v Západných Tatrách)
Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)
Brezina (prírodná rezervácia)
Bujačí vrch
Bujačí vrch (Belianske Tatry)
Cesta Slobody
Divá veža
Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)
Dolný Smokovec
Elektrárenská jaskyňa
Fľak
Faixová skala
Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)
Furkotský štít
Gáflovka
Goričková
Havran (vrch v Tatrách)
Hincova veža
Hlúpy (vrch v Tatrách)
Hladký štít
Hlboký potok (prítok Skalnatého potoka)
Hlinská veža
Horný Smokovec
Hrádok nad Pavúčou dolinou
Hrubý štít
Hrubý vrch (Vysoké Tatry)
Hučivá diera
Huncovský štít
Jahňací štít
Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
Javorový štít
Jedliny
Kôpky
Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
Kôprovský štít
Kalvária (Vysoké Tatry)
Kasprov vrch
Kežmarské Žľaby
Kežmarský štít
Kobylí vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Kolový štít
Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Kondratova kopa
Kopské sedlo
Kotlový štít
Kozí štít
Krátka (vrch vo Vysokých Tatrách)
Krížna (vrch v Západných Tatrách)
Kriváň (vrch v Tatrách)
Kvetnicová veža
Lavínový štít
Litvorový štít
Lomnický štít
Malá Bašta
Malý Ľadový štít
Malý Javorový štít
Malý Kežmarský štít
Malý Kriváň (vrch vo Vysokých Tatrách)
Malolučniak
Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Mengusovský Volovec
Mokriny
Mraznica (národná prírodná rezervácia)
Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie
Nová Polianka (Vysoké Tatry)
Nový Smokovec
Ostrá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Ostrý štít
Ostrva
Pálenica (prírodná rezervácia)
Pálenica (vrch v Belianskych Tatrách)
Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)
Poš
Podbanské
Popradský Ľadový štít
Pramenište
Predné Jatky
Prostredné Jatky
Prostredný hrot
Pyšný štít
Rašelinisko (prírodná rezervácia)
Rinias
Rysy (vrch)
Satan (vrch)
Skalka (prírodná rezervácia)
Skalka (vrch v Belianskych Tatrách)
Skalné vráta
Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská kopa
Slavkovský štít
Snehový štít
Starý Smokovec
Stežky
Studené doliny
Suchá kopa
Surovec
Surovec (chránené územie)
Svišťový štít
Svinica (vrch)
Tatranská Kotlina
Tatranská Lesná
Tatranská Lomnica
Tatranská Polianka
Tatranské Matliare
Tatranské Zruby
Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
Tokáreň (vrch v Belianskych Tatrách)
Tupá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Uhlištiatka
Východná Vysoká
Važecká dolina (národná prírodná rezervácia)
Valentková
Veľká kopa (vrch v Západných Tatrách; 2052 m)
Veľká Svišťovka
Veľký Mengusovský štít
Velická dolina (národná prírodná rezervácia)
Velický štít
Vyšné Hágy
Vysoká (vrch v Tatrách)
Vysoké Tatry (mesto)
Zadné Jatky
Zlobivá
Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vysokých Tatrách (mesto)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk