A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rysy | |
vrch | |
Turisticky prístupný hraničný vrchol Rysov (2 498,7 m n. m.)
| |
Štáty | Slovensko, Poľsko |
---|---|
Regióny | Prešovský, Malopoľské vojvodstvo |
Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
Obce | Tatranská Javorina, Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina |
Časť | Vysoké Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodia | Dunajec, Poprad |
Nadmorská výška | 2 503,0 m n. m. |
Súradnice | 49°10′47″S 20°05′17″V / 49,1796°S 20,088°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | cez Mengusovskú dolinu a sedlo Váha po turistickej značke |
Prvovýstup | Eduard Blasy a spriev. Ján Ruman Driečny st. |
- dátum | 30. júl 1840 |
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Rysy | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Turisticky prístupný je hraničný vrchol (2 498,7 m n. m.), ktorý je najvyšším vrcholom Poľska |
Rysy[1] (2 503,0 m n. m.[2]; poľ. Rysy, nem. Meeraugspitze, maď. Tengerszemcsúcs) sú jedným z najpopulárnejších vyhliadkových štítov v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Nachádzajú sa nad Mengusovskou a Bielovodskou dolinou na slovensko-poľskej hranici, nad Štrbským Plesom, približne 17 km severozápadne od Popradu.[3]
Názov
Názov Rysy (zhodný v slovenčine aj v poľštine) pochádza z goralského rysy, čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred 1. svetovou vojnou ich dokonca propagovali pod názvom uhorské/maďarské alebo tatranské Rigi (podľa vrchu Rigi, čo je výrazný a turisticky obľúbený vrch vo Švajčiarsku), pre ich široký výhľad. Prvý turistický návštevník Eduard Blasy so svojimi priateľmi, ktorý vystúpil na vrchol Rysov v lete 1840, ho pomenoval Meeraugspitze. Napísal: „Vypína sa tesne nad Meerauge a patrí mu zrejme piate miesto vo výškovom poradí“.[4][5]
Poloha
Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží na hranici Slovenska a Poľska, Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva a okresov Poprad a Powiat tatrzański. Zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obcí Tatranská Javorina a Tatranská Bukovina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Štrbské Pleso a Vyšné Hágy, juhovýchodne sa nachádza Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby a Starý Smokovec a severne Tatranská Javorina.[7][8] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Mengusovská dolina.[3]
Opis
Štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Veľkým Mengusovským štítom (2 438 m n. m.) a Vysokou (2 547 m n. m.), presnejšie medzi Žabím sedlom (Žabím koňom) a Váhou (Ťažkým štítom).[4] Od východného vrcholu tvorí prvý hraničný bod medzi Slovenskom a Poľskom na hlavnom hrebeni a severozápadný vrchol je najvyšším bodom Poľska. Na sever vysiela dlhý vedľajší hrebeň medzi Dolinu Rybiego Potoku a Bielovodskú dolinu. Medzi Rysmi a najbližším západným susedom - Žabím koňom, leží Žabie sedlo. Od Ťažkého štítu na juhovýchode oddeľuje Rysy sedlo Váha a od Malých Rysov v bočnom, na sever vybiehajúcom hrebeni Sedielko pod Rysmi. Horolezecky najatraktívnejšia je 400 metrová východná stena.[5]
Rysy majú tri vrcholy:
- prostredný (hlavný) (2 503,0 m n. m.),[2] leží na Slovensku.
- severozápadný (2 498,7 m n. m.),[2] najvyšší bod Poľska.
- juhovýchodný (2 473 m n. m.), leží na Slovensku.
Severozápadný vrchol zároveň slúži, od roku 2000, ako hraničný peší prechod po červenej značke do Poľska. Otvorený je v čase letnej turistickej sezóny. Rysy (ich severozápadný vrchol) sú najvyšším bodom Poľska. Na úbočí Rysov sa v nadmorskej výške 2 250 m n. m. nachádza najvyššie položená horská chata v Tatrách i na Slovensku, Chata pod Rysmi. Na úpätí Rysov (na slovenskej strane) sa nachádzajú 3 malé karovo-morénové jazerá - Žabie plesá (Veľké, Malé a Vyšné), na poľskej strane ležia dve plesá: Czarny Staw pod Rysami a najväčšie tatranské pleso - Morskie Oko.
Severným smerom sa nachádza Veľký Žabí štít (2 263 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.) a Ťažká veža (2 254 m n. m.), východne Žabí vrch (2 203 m n. m.), Kačacia veža (2 197 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rumanov štít (2 389 m n. m.) a Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), južne Vysoká (2 547 m n. m.), Zlomisková veža (2 133 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Ostrva (1 984 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.) a Malá Bašta (2 289 m n. m.) a západným Satan (2 422 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.), Kôprovský štít (2 367 m n. m.), Žabia veža (2 340 m n. m.) a Miedziane (2 233 m n. m.).[8] Severozápadné steny padajú do Doliny Rybiego Potoku, ktorú odvodňuje Rybí potok do Bielej vody v povodí Dunajca, rovnakým smerom odteká aj voda z východne situovanej Ťažkej doliny, z ktorej vodu odvádza Ťažký potok. Juhozápadnú časť odvodňuje Hincov potok do rieky Poprad. Na vrchol vedie značený turistický chodník okolo Chaty pod Rysmi.[3]
Deaf Rysy
Od roku 2015 v prvý októbrový víkend organizuje Deaflympijský výbor Slovenska športovo-spoločenské podujatie Deaf Rysy. Na Štrbskom Plese je zraz a ubytovanie účastníkov, kde zároveň prebieha sprievodný program. Jeho súčasťou sú prednášky s projekciou krátkometrážnych filmov s tématikou zameranou na šport deaflympionikov a históriu športu nepočujúcich na Slovensku.[9] Súčasťou podujatia je vyhlásenie najúspešnejšieho športovca (Deaflympionik roka). Vrcholom je samotný výstup na Rysy, ktorého trasa sa však pri nepriaznivom počasí (ako tomu bolo v roku 2017) môže upraviť a skrátiť.[10]
Výhľady
Turisticky prístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Nízke Tatry, Poľana, hrebeň Veľkej Fatry, Oravské Beskydy a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[11]
Prístup
Rysy sú najvyšším tatranským vrcholom, na ktorý vedie turistický chodník. Pre turistov sú prístupné počas letnej turistickej sezóny. V čase od 1. novembra do 15. júna sú počas vysokohorskej uzávery (ochrana fauny a flóry) pre turistiku uzavreté. V roku 2016 na najexponovanejších miestach, v závere turistického chodníka na Chatu pod Rysmi, boli umiestnené nové technické pomôcky, ktoré uľahčujú turistom i vysokohorským nosičom výstup na Chatu pod Rysmi.[12]
Značkované trasy
Zo Slovenska
- po modrej značke od Popradského plesa Mengusovskou dolinou cez rázcestie Nad Žabím potokom, odtiaľ po červenej značke okolo Žabích plies a Chaty pod Rysmi cez sedlo Váha, trvanie: ↑ 3:35 h, ↓ 2:45 h[3]
Z Poľska
- po červenej značke od Morského oka okolo Czarneho Stawu pod Rysami, trvanie: ↑ 4:00 h, ↓ 3:05 h
Výstupy
Prvý známy letný výstup na Rysy uskutočnil v roku 1840 Eduard Blasy s priateľmi a so sprievodcom Jánom Rumanom-Driečnym starším, prvý zimný výstup uskutočnili Theodor Wundt a Jakub Horvay 10. apríla 1884. Prvou ženou bola v zime na Rysoch 17. februára 1905 budapeštianska horolezkyňa a lyžiarka Terézia Egenhofferová (1885 – 1940) s horským vodcom Jánom Franzom st.[5]
Roku 1899 navštívila Rysy poľsko-francúzska vedkyňa Maria Curieová-Skłodowská (1867 – 1934) s manželom Pierrom a roku 1913 neskorší vodca ruskej revolúcie, Vladimir Iľjič Lenin, na ktorého počesť sa počas socializmu v Česko-Slovensku konali výstupy na Rysy. Dňa 18. augusta 1939 spáchal na Rysoch samovraždu zakopanský pedagóg, básnik, kritik Adam Prochal (1890 – 1939). Ťažko znášal politické napätie spojené s pripravovanou hitlerovskou agresiou do Poľska.[5]
V roku 1886 upravili chodník od Morského oka a na najťažších miestach namontovali reťaze. Dňa 5. júla 2012 sa z poľskej strany Rysov zrútila skalná lavína a na asi 200 metrovom úseku poškodila reťaze a chodník nad Czarnym Stawom.[5]
Galéria
-
Výhľad z vrcholu Rysov, zľava Ľadový štít, Lomnický štít a Gerlachovský štít
-
Pohľad z vrcholu Rysov na vrchy Belianskych Tatier
-
Výhľad z vrcholu Rysov
-
Pohľad z vrcholu Rysov do doliny Žabích plies
-
Dolu Czarny Staw pod Rysami a Morskie Oko, ležia skoro o 1000 m nižšie ako vrchol Rysov
-
Vrchol Rysov na ktorom nechýba schránka s vrcholovou knihou
Referencie
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
- ↑ a b c Turistická mapa 113 Vysoké Tatry 1 : 50 000. 12. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-680-4.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c d e BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
- ↑ a b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Deaf Rysy 2016 - Deaflympijský výbor Slovenska . deaflympic.sk, 2016-04-23, . Dostupné online.
- ↑ Televízny klub nepočujúcich . rtvs.sk, . Dostupné online.
- ↑ Peakfinder online. peakfinder.org, cit. 2023-06-12. Dostupné online.
- ↑ Ako a prečo sa namontovali kovové schody na Rysy
Literatúraupraviť | upraviť zdroj
Knihyupraviť | upraviť zdroj
- Šport, Bratislava, Andráši Július a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 6, Vysoké Tatry, 1985
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
- M. Orolin, Strmé cesty k Himalájam, Šport 1980.
Mapyupraviť | upraviť zdroj
- VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, č. 113, Turistická mapa 113 Vysoké Tatry 1 : 50 000, 12. vydanie, 2013, ISBN 978-80-8042-680-4
- BB Mapy, Banská Bystrica, 6. časť, Vysoké Tatry Podrobná turistická a cykloturistická mapa 1 : 50 000 (príloha denníka Pravda), 1. vydanie, 2016
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rysy (vrch)
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
- Vysoké Tatry
- Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Chata pod Rysmi
- Sedlo Váha
- Mengusovská dolina
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Poloha na turistickej mape
- Poloha na turistickej/cykloturistickej mape
- 360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Rysov na okolité vrchy na PeakFinder.org (po anglicky)
- Deaf RYSY 2016 online. facebook.com, cit. 2017-11-28. Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierny vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Čubrina
Ľadový štít
Široká veža
Široké sedlo
Štôlska dolina (národná prírodná rezervácia)
Štrbské Pleso (Vysoké Tatry)
Štrbský štít
Ťažký štít
Ždiarska vidla
Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied
Barania kotlina
Baranie rohy
Batizovská dolina
Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Batizovský štít
Belianska jaskyňa
Belianska kopa
Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)
Beskyd (vrch v Západných Tatrách)
Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)
Brezina (prírodná rezervácia)
Bujačí vrch
Bujačí vrch (Belianske Tatry)
Cesta Slobody
Divá veža
Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)
Dolný Smokovec
Elektrárenská jaskyňa
Fľak
Faixová skala
Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)
Furkotský štít
Gáflovka
Goričková
Havran (vrch v Tatrách)
Hincova veža
Hlúpy (vrch v Tatrách)
Hladký štít
Hlboký potok (prítok Skalnatého potoka)
Hlinská veža
Horný Smokovec
Hrádok nad Pavúčou dolinou
Hrubý štít
Hrubý vrch (Vysoké Tatry)
Hučivá diera
Huncovský štít
Jahňací štít
Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
Javorový štít
Jedliny
Kôpky
Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
Kôprovský štít
Kalvária (Vysoké Tatry)
Kasprov vrch
Kežmarské Žľaby
Kežmarský štít
Kobylí vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Kolový štít
Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Kondratova kopa
Kopské sedlo
Kotlový štít
Kozí štít
Krátka (vrch vo Vysokých Tatrách)
Krížna (vrch v Západných Tatrách)
Kriváň (vrch v Tatrách)
Kvetnicová veža
Lavínový štít
Litvorový štít
Lomnický štít
Malá Bašta
Malý Ľadový štít
Malý Javorový štít
Malý Kežmarský štít
Malý Kriváň (vrch vo Vysokých Tatrách)
Malolučniak
Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Mengusovský Volovec
Mokriny
Mraznica (národná prírodná rezervácia)
Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie
Nová Polianka (Vysoké Tatry)
Nový Smokovec
Ostrá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Ostrý štít
Ostrva
Pálenica (prírodná rezervácia)
Pálenica (vrch v Belianskych Tatrách)
Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)
Poš
Podbanské
Popradský Ľadový štít
Pramenište
Predné Jatky
Prostredné Jatky
Prostredný hrot
Pyšný štít
Rašelinisko (prírodná rezervácia)
Rinias
Rysy (vrch)
Satan (vrch)
Skalka (prírodná rezervácia)
Skalka (vrch v Belianskych Tatrách)
Skalné vráta
Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská kopa
Slavkovský štít
Snehový štít
Starý Smokovec
Stežky
Studené doliny
Suchá kopa
Surovec
Surovec (chránené územie)
Svišťový štít
Svinica (vrch)
Tatranská Kotlina
Tatranská Lesná
Tatranská Lomnica
Tatranská Polianka
Tatranské Matliare
Tatranské Zruby
Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
Tokáreň (vrch v Belianskych Tatrách)
Tupá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Uhlištiatka
Východná Vysoká
Važecká dolina (národná prírodná rezervácia)
Valentková
Veľká kopa (vrch v Západných Tatrách; 2052 m)
Veľká Svišťovka
Veľký Mengusovský štít
Velická dolina (národná prírodná rezervácia)
Velický štít
Vyšné Hágy
Vysoká (vrch v Tatrách)
Vysoké Tatry (mesto)
Zadné Jatky
Zlobivá
Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vysokých Tatrách (mesto)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk