A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ostrý štít | |
vrch | |
Ostrý štít
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Poprad |
Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Javorina |
Časť | Vysoké Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodia | Poprad, Dunajec |
Nadmorská výška | 2 367,5 m n. m. |
Súradnice | 49°11′21″S 20°10′41″V / 49,1891°S 20,1781°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | len s horským vodcom |
Prvovýstup | K. Englisch, A. Englisch J. Hunsdorfer, J. Strompf |
- dátum | 28. augusta 1902 |
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Ostrý štít | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ostrý štít[1] (2 367,5 m n. m.[2]; poľ. Ostry Szczyt, nem. Spitzer Turm, maď. Hegyestorony) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nad Starým Smokovcom, približne 15 km severne od Popradu.[3] Juhozápadným smerom stojí Zbojnícka chata.[2]
Názov
Pomenovanie vychádza z ostro zakončenej podoby končiara. Staršia literatúra pozná pomenovanie Končistá veža alebo Končitá veža, ale aj Malý Ostrý štít. Meno mu dal Karol Englisch, ktorý ako prvý vystúpil na jeho vrchol 25. augusta 1902.[4]
Poloha
Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaný Starý Smokovec a Tatranská Polianka, juhovýchodne sa nachádza Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a severovýchodne Ždiar.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom prechádza hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a NPR Studené doliny.[3]
Opis
Ostrý štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatrier medzi Prielomom v Ostrom (Malým Ostrým štítom) a Bielou lávkou (Malou zbojníckou vežou). Malý Ostrý štít je samostatný objekt. Dvojica Ostrých štítov susedí na východe s troma Zbojníckymi vežami, od ktorých ich delí Biela lávka a na západe od Javorového štítu ich oddeľuje Javorové sedlo. Severná stena Ostrého štítu má 200 metrov, steny, ktoré spadajú do Veľkej Studenej doliny sú o štvrtinu nižšie.[4]
Severne sa nachádzajú Svišťovky (2 070 m n. m.), Malá (2 184 m n. m.) a Veľká Ľadová veža (2 387 m n. m.), Malý Ľadový štít (2 603 m n. m.), Ľadový štít (2 627 m n. m.), Snehový štít (2 465 m n. m.) a Kolový štít (2 418 m n. m.), východne Baranie rohy (2 526 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Pyšný štít (2 621 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.), Široká veža (2 462 m n. m.) a Veľká Lomnická veža (2 211 m n. m.), južne Malý Kostol (2 188 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Strelecká veža (2 130 m n. m.), Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a Slavkovská kopa (2 346 m n. m.) a západne Bradavica (2 476 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.) a Široká (2 210 m n. m.).[2]
Severozápadne sa nachádza Zadná Javorová dolina, ktorou voda z hrebeňa odteká Javorinkou do Dunajca, južne leží Veľká Studená dolina, ktorou odteká voda Veľkým Studeným potokom do rieky Poprad. V tejto doline stojí Zbojnícka chata, východným smerom v Kotline Piatich spišských plies v Malej Studenej doline zasa Téryho chata.[3]
Výhľady
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Ponúka výhľad na okolité vrcholy Vysokých Tatier, blízke doliny a pri vhodných podmienkach vidieť aj Oravské Beskydy, Nízke Tatry, Volovské vrchy a mnohé vrchy južného Poľska.[7]
Turistika
Ostrý štít je dostupný len s horským vodcom. Hoci nepatrí k najvyšším, dlho bol považovaný za nedobytný. Chránia ho platňovité steny a hrebene s kolmými vyšvihmi. Bol dosiahnutý až po dlhoročnom „obliehaní“ ako jeden z posledných tatranských štítov. Prvý pokus o výstup na vrchol urobil Karol Englisch s matkou Antóniou a Jánom Hunsdorferom ml. 30. júla 1900. Neboli úspešní, no dostali sa kúsok nad Bielu lávku, kde ich výstup prekazila búrka. Druhý pokus Englisch urobil s matkou Antóniou a Jánom Hunsdorferom st. 17. augusta 1900, kedy dosiahli južný predvrchol štítu. Dňa 30. júna 1901 zaútočil na Ostrý štít účtovník karvinských baní Karol Jurzyca, ktorého o päť rokov neskôr zavraždili banditi. Spoločníka mu robil horský vodca Ján Hunsdorfer ml. Cesta technickej obťažnosti II.-III. viedla pravou časťou južnej steny. Skončili na hrebeni, nad skalným výstupkom, ktorý pomenovali Jurzycov zub. Pri zostupe ich ohrozovala skalná lavína. V roku 1902 sa znovu o výstup pokúsil Karol Englisch. Vybral sa strmým žľabom z najvyššej časti Javorovej doliny do Prielomu v Ostrom. Spoločníkom mu bol Ludwig Koziczyńskí (1869 – 1911) a Ján Hunsdorfer ml. Vtedy dňa 25. júla 1902 vystúpili na Prielom v Ostrom, no už o mesiac neskôr Karol Englisch s matkou Antóniou a horskými vodcami Jánom Hunsdorferom st. a Jánom Stromfom stáli na vrchole štítu. Ďalšou významnou udalosťou bol prvovýstup nemeckých horolezcov Simona Häberleina a manželov Kataríny a Maxa Bröskeovcov južnou stenou štítu. Tri dni predtým stáli Bröskeová a Häberlein na Žabom koni. Tieto dva prvovýstupy sa pokladajú za začiatok éry športového horolezectva vo Vysokých Tatrách. Prvý zimný výstup urobili 23. apríla 1911 Alfred Grosz a Gyula Komarnicki[4][8]
Zaujímavé výstupy
- 1901 K. Jurzyca a Ján Hundsdorfer ml. vystúpili na východný hrebeň nad Jurzycov zub (ten obišli, je obťažnosti IV), na vrchol nedošli.
- 1902 Karol Englisch s matkou Antoniou a horskými vodcami Jánom Hunsdorferom a J. Strompfom.
- 1905 Prvovýstup južnou stenou, S. Häberlein, K. a M. Bröske, výstup bol nejaký čas považovaný za najťažší v Tatrách, III-IV.
- 1907 Prvovýstup „Cesta spišských vodcov“, III.
- 1969 Zimný prvovýstup J. Stejskal, T. Gross a L. Páleníček, V A2.
- 2003 Prvovýstup „Ostrá realita,“ Pavol Jackovič a B. Turček, VIII-.[9][10]
Prístup
Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Blízkym Sedielkom prechádza zeleno značená turistická trasa z Tatranskej Javoriny cez Javorovú dolinu k Téryho a Zamkovského chate. Južným úbočím vedie žlto značená trasa od Zbojníckej chaty cez Priečne sedlo na rázc. Pod Sedielkom.[3]
Referencie
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
- ↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ KROUTIL, F.. ''Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel. : Olympia, 1977.
- ↑ GÁLFY, Róbert; LUCZY, Alexander. Horolezecký sprievodca: výber najkrajších klasických ciest, I. diel. 1.. vyd. Bratislava : AV studio, 2002. 76 s. ISBN 80-88779-08-1.
Pozri aj
- Vysoké Tatry
- Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
- Studené doliny
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostrý štít
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierny vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Čubrina
Ľadový štít
Široká veža
Široké sedlo
Štôlska dolina (národná prírodná rezervácia)
Štrbské Pleso (Vysoké Tatry)
Štrbský štít
Ťažký štít
Ždiarska vidla
Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied
Barania kotlina
Baranie rohy
Batizovská dolina
Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Batizovský štít
Belianska jaskyňa
Belianska kopa
Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)
Beskyd (vrch v Západných Tatrách)
Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)
Brezina (prírodná rezervácia)
Bujačí vrch
Bujačí vrch (Belianske Tatry)
Cesta Slobody
Divá veža
Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)
Dolný Smokovec
Elektrárenská jaskyňa
Fľak
Faixová skala
Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)
Furkotský štít
Gáflovka
Goričková
Havran (vrch v Tatrách)
Hincova veža
Hlúpy (vrch v Tatrách)
Hladký štít
Hlboký potok (prítok Skalnatého potoka)
Hlinská veža
Horný Smokovec
Hrádok nad Pavúčou dolinou
Hrubý štít
Hrubý vrch (Vysoké Tatry)
Hučivá diera
Huncovský štít
Jahňací štít
Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
Javorový štít
Jedliny
Kôpky
Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
Kôprovský štít
Kalvária (Vysoké Tatry)
Kasprov vrch
Kežmarské Žľaby
Kežmarský štít
Kobylí vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Kolový štít
Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Kondratova kopa
Kopské sedlo
Kotlový štít
Kozí štít
Krátka (vrch vo Vysokých Tatrách)
Krížna (vrch v Západných Tatrách)
Kriváň (vrch v Tatrách)
Kvetnicová veža
Lavínový štít
Litvorový štít
Lomnický štít
Malá Bašta
Malý Ľadový štít
Malý Javorový štít
Malý Kežmarský štít
Malý Kriváň (vrch vo Vysokých Tatrách)
Malolučniak
Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Mengusovský Volovec
Mokriny
Mraznica (národná prírodná rezervácia)
Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie
Nová Polianka (Vysoké Tatry)
Nový Smokovec
Ostrá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Ostrý štít
Ostrva
Pálenica (prírodná rezervácia)
Pálenica (vrch v Belianskych Tatrách)
Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)
Poš
Podbanské
Popradský Ľadový štít
Pramenište
Predné Jatky
Prostredné Jatky
Prostredný hrot
Pyšný štít
Rašelinisko (prírodná rezervácia)
Rinias
Rysy (vrch)
Satan (vrch)
Skalka (prírodná rezervácia)
Skalka (vrch v Belianskych Tatrách)
Skalné vráta
Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská kopa
Slavkovský štít
Snehový štít
Starý Smokovec
Stežky
Studené doliny
Suchá kopa
Surovec
Surovec (chránené územie)
Svišťový štít
Svinica (vrch)
Tatranská Kotlina
Tatranská Lesná
Tatranská Lomnica
Tatranská Polianka
Tatranské Matliare
Tatranské Zruby
Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
Tokáreň (vrch v Belianskych Tatrách)
Tupá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Uhlištiatka
Východná Vysoká
Važecká dolina (národná prírodná rezervácia)
Valentková
Veľká kopa (vrch v Západných Tatrách; 2052 m)
Veľká Svišťovka
Veľký Mengusovský štít
Velická dolina (národná prírodná rezervácia)
Velický štít
Vyšné Hágy
Vysoká (vrch v Tatrách)
Vysoké Tatry (mesto)
Zadné Jatky
Zlobivá
Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vysokých Tatrách (mesto)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk