A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Madagaskarská republika | |||||
| |||||
Národné motto: Tanindrazana, Fahafahana, Fandrosoana (Zem predkov, sloboda, pokrok) | |||||
Štátna hymna: Ry Tanindraza nay malala ô (Ó milovaná zem našich predkov) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Repoblikan’i Madagasikara (malg.), République de Madagascar (fr.) | ||||
• krátky | Madagasikara (malg.), Madagascar (fr.) | ||||
Hlavné mesto | Antananarivo 18°55′ j.š. 47°31′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Antananarivo | ||||
Úradné jazyky | malgaština, francúzština
| ||||
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
republika Andry Rajoelina Christian Ntsay | ||||
Vznik | 26. jún 1960 | ||||
Susedia | žiadni (ostrovný štát) | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
587 041 km² (44.) 5 500 km² (0,9 %) | ||||
Počet obyvateľov • sčítanie (2009) • hustota () |
20 653 556[1] 33/km² (143.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2005 16 228 $ (117.) 905 $ (167.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2007) | 0,533 (143.) – stredný | ||||
Mena | ariary (MGA) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
EAT (UTC+3) bez zmeny (UTC+3) | ||||
Medzinárodný kód | MDG / MG | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | RM | ||||
Internetová doména | .mg | ||||
Smerové telefónne číslo | +261 |
Súradnice: 20°J 47°V / 20°J 47°V
Madagaskar, dlhý tvar Madagaskarská republika, (1976-1992: Madagaskarská demokratická republika - krátky tvar Madagaskar; 1958-1975 Malgašká republika - krátky tvar Malgašsko[2][3][4]) je ostrovný štát ležiaci pri východnom pobreží Afriky. Madagaskar je aj názov veľkého ostrova, na ktorom sa tento štát nachádza.[3]
Kráľom Madagaskaru bol slovenský dobrodruh a cestovateľ Móric Beňovský.[5]
Poloha
Ostrov sa od kontinentálnej Afriky oddelil v priebehu druhohôr (asi pred 160 miliónmi rokmi) a stále sa pohybuje juhovýchodne takmer o 2 cm za rok. Je to 4. najväčší ostrov na svete. Teraz ho oddeľuje od kontinentálnej Afriky (konkrétne od Mozambiku) 400 km Mozambický prieliv, ale jeho flóra a fauna má s africkou len málo spoločného. 600 km východne od Madagaskaru ležia v Indickom oceáne ostrovy Réunion a Maurícius, severozápadným smerom od Madagaskaru sa nachádza ostrovný štát Komory a ostrov Mayotte, ktorý spadá pod správu Francúzska.
Dejiny
Prví obyvatelia Madagaskaru sa na ostrov preplavili na dvojitých kanoe cez Indiu a východnú Afriku z Indonézie asi pred 2000 rokmi. Ľudia z vnútrozemia Afriky sa tu usadili neskôr a dnešní obyvatelia (Malgaši) majú zmiešaný pôvod. Na centrálnej vysočine žijú prevažne kmene austronézskeho pôvodu, napr. Merina, Sihanaka a Betsileo, ktorí majú dominantné ekonomické postavenie. Pobrežie obývajú tzv. Côtiers, kmene pôvodom zo subsaharskej Afriky. Ich spoločný jazyk malgaština je príbuzný indonézskemu jazyku kmeňa Maanjancov z Kalimantanu. Zvyky a náboženstvo vrátane uctievania predkov je indonézskou a africkou zmesou.
V 11. storočí Arabi založili na ostrove prvý sultanát, od 14. do 18. storočia tu existoval štát Imerina. Ako prví Európania objavili Madagaskar Portugalci v roku 1500. Briti a Francúzi prišli neskôr a európski misionári obrátili mnoho ľudí na ostrove na kresťanstvo. V roku 1772 dorazil do Paríža slovenský dobrodruh a cestovateľ Móric Beňovský kde zapôsobil na kráľa Ľudovíta XV., ktorý mu ponúkol zastupovať Francúzsko na Madagaskare. V roku 1776 Beňovského na Madagaskare miestni kmeňoví náčelníci zvolili za ampansacabeho (kráľa) Madagaskaru. V tom istom roku sa vrátil do Paríža, kde ho neskôr na príkaz Ľudovíta XVI. povýšili na generála, udelili mu vojenský rad Svätého Ľudovíta a doživotný dôchodok. V roku 1783 požiadal vládu Spojeného kráľovstva o povolenie expedície na Madagaskar. V roku 1784 vymenoval J. H. Magellana za povereníka pre Madagaskarský štát a oprávnil ho konať ako zástupcu vo všetkých hospodárskych a politických záležitostiach na ostrove, nasledoval Beňovského návrat na Madagaskar, kam dorazil v roku 1785. Začal budovať svoje hl. mesto Mauritánia a zorganizoval vzburu domorodcov proti francúzskym osadám. V roku 1786 nazlostené francúzske námorné ministerstvo poslalo na Madagaskar tajnú výpravu, ktorá 23. mája uskutočnila prekvapivý útok. Beňovský v boji zomrel v Mauritanii, kde ho aj pochovali. [6]. V 19. storočí si kráľovstvo Merina na náhornej plošine podrobilo väčšinu ostrova. Roku 1885 bol vyhlásený francúzsky protektorát a v roku 1895 ostrov ovládli Francúzi a Madagaskar sa stal francúzskou kolóniou až do 26. júna 1960, kedy získal nezávislosť. Roku 1975 bol zmenený názov za súčasný.
Politika
Po mierových desaťročiach profrancúzskej vlády bola nedávna história búrlivá. V roku 1975 sa prostredníctvom revolúcie dostal k moci prezident Didier Ratsiraka ako faktický diktátor, ktorý vyznával socialistickú protizápadnú politiku. Jeho vláda znárodnila mnoho obchodov v krajine, vrátane tých, ktoré vlastnili cudzinci. V roku 1991 ho štrajky a demonštrácie prinútili prijať demokratickejšiu ústavu a voľby v roku 1993 priviedli k moci novú vládu v čele s prezidentom Albertom Zafym. Od roku 2002 do roku 2009 bol prezidentom Madagaskaru Marc Ravalomanana. 16. marca 2009 obsadila armáda prezidentský palác a prevzala moc, ktorú následne odovzdala opozičnému vodcovi Andrymu Rajoelinovi. 17. marca toho istého roku doterajší prezident Ravalomanana odstúpil zo svojej funkcie a 21. marca bol inaugurovaný nový prezident Rajoelina.[7]
Geografia
Ostrov Madagaskar sa od africkej pevniny začal postupne odtrhávať v druhohorách až treťohorách. Jeho povrch tvorí náhorná plošina, zvoľna sa skláňajúca k západu a strmo spadajúca na východ k úzkemu pruhu pobrežnej nížiny. Na severe ostrova sa vypína vulkanický masív Tsaratanana alebo Maromokotro, ktorý meria 2 876 m n. m. Pozostatkom sopečnej činnosti sú dnešné kráterové jazierka a horúca žriedla. V strede ostrova vystupuje pohorie Ankaratra, ktoré má najvyšší bod Tsiafajavena, dosahujúci 2 643 m n. m. Na juhovýchode leží masív Andringitra, ktorý meria 2 658 m n. m. a na juhozápade masív Isalo s národným parkom.
Ostrov sa vyznačuje hustou riečnou sieťou. Najväčšími riekami sú Betsiboka, Mahavavy, Bemarivo, Maevarano, Sofia, Mahajamba, Ikopa, Mangoky, Onilahy a na východe Mangoro. Umelým spojením lagún na východe vznikla pobrežná vodná cesta Canal des Pangalane. Najväčšími jazerami sú Tsimanampetsotsa, Ihotry, Bemamba, Kinkony a Alaotra.
Náboženstvo
- Domorodé náboženstvo: 52%
- Kresťanstvo: 41%
- Islam: 7%
Podľa sčítania ľudu z roku 2020 je náboženská príslušnosť na Madagaskare nasledovná: kresťania 58,09 % (z toho katolícki kresťania 25,25 %, protestantské cirkvi 30,88 %, zvyšok rôzne menšie cirkvi), tradičné lokálne náboženstvo 39,22 % (v porovnanie s celou Afrikou nezvyčajne vysoké číslo), moslimovia 2,12 %, ďalšie náboženstvo (hinduizmus, bahá´í, budhizmus, bez vyznania) – nízke desatiny či stotiny percenta.[8] Tradičných lokálnych náboženstiev a kultov je nespočetné množstvo, napríklad tradičný kult, ktorého zasvätenci vykonávajú svoje obrady u statných starých baobabov alebo priamo v ich kmeňoch.[9] Duté kmene obrích baobabov bývajú využívané ako obradný priestor, kam by nemal vstupovať nikto iný ako zasvätenec.[10] V okolí takýchto stromov sa nachádzajú kultické sošky, zvláštne – často nepostrehnuteľné – symboly zavesené na vetvách a niekedy aj symbol varujúci prechádzajúceho, aby neznesvätil kulticky významné miesto. Pre istý stredomalagašský kult je baobab posvätný podobne významne ako krava pre indických hinduistov (z celkovo deviatich svetových druhov baobabov je šesť druhov pôvodne z Madagaskaru). Úplne zvláštnu úctu priznávajú ľudia na Madagaskare tzv. milujúcim sa baobabom,[9] čo sú dva pri sebe rastúce baobaby vzájomne sa obrastajúce. Veria sa v ich magické účinky, sú posvätné. Ľudia k nim chodia, aby do svojich životov privolali šťastie a lásku. U milujúcich sa baobabov môže cestovateľ nájsť najrôznejšie dary, obetné pokrmy, alkohol alebo aj peniaze.[10]
Podnebie
Podnebie ostrova je tropické, ovplyvňované východnými pasátmi. Najviac zrážok (cca. 3 000 mm) preto spadne ročne na východnom pobreží. V zrážkovom tieni na západe a juhozápade ostrova spadne najmenej (500 mm) zrážok. Polostrovu Masoala sa dokonca hovorí „Nočník Madagaskaru“, pretože tam padne 4 000 – 6 000 mm zrážok ročne. Západ je suchší: 500 – 1 000 mm zrážok ročne. Ročné teploty na Madagaskare sa pohybujú v rozmedzí od 20°C (v chladnejšom období) po 27°C (v teplejšom období).
Administratívne členenie
Madagaskar sa delí na šesť autonómnych provincií (faritany mizakatena). Tie sa delia na 22 krajov (faritra).
|
|
|
Kraje sa ďalej delia na 116 okresov, 1548 obcí a 16969 fokontany. Významné mestá majú zvláštny štatút ako "commune Urbane" na rovnakej úrovni ako okresy.
Fauna a flóra
Rastlinné spoločenstvá na Madagaskare sú rôznorodé a to vďaka rôznej nadmorskej výške. V najvyšších horách nájdeme horské lúky, nižšie sú tropické dažďové pralesy, ktoré čelia nadmernej ťažbe a vyzerá to, že čoskoro budú úplne zničené. Namiesto pôvodných opadavých lesov tu nájdeme bambusové kroviny. Na juhozápade, kde je extra suché podnebie (350 mm zrážok ročne), sa nachádza tŕnistá buš alebo savana. Degradovaným trávnatým porastom sa hovorí badlandy. Nájdeme tu však aj mangrovníky.
Na Madagaskare sa kvôli dlhej izolácii od okolitých pevninských blokov (asi 130 mil. rokov) vyskytuje veľké množstvo organizmov, ktoré sú viazané iba na tento ostrov. Sú to napríklad lemury, ktorých tu žije asi 20 druhov. Iné druhy tu však chýbajú, napríklad dravé šelmy. Výnimkou je fosa.
Po osídlení človekom sa začala krajina meniť, ubudlo postupne mnoho unikátnych živočíchov, vyhubený bol napr. aj lemur Megaladapis, ktorý bol podľa kostrových pozostatkov veľký ako osol a vážil 200 kg. Druhy, ktoré na Madagaskare prežili, označujeme za žijúce fosílie, keďže všade inde už dávno v neľútostnej konkurencii vymizli, tu však nepoznali žiadnu konkurenciu.
Ochrana prírody
Madagaskar bol medzi prvými krajinami sveta, ktoré začali budovať systém chránených území. Prvé vznikli už v roku 1927. Bolo ich osem a pokrývali plochu 284 919 ha. Dnešná sieť zahŕňa 50 chránených území, ktoré pokrývajú plochu 1 698 640 ha.
Hospodárstvo
Madagaskar je rozvojový poľnohospodársky štát. Väčšina obyvateľov je závislá na poľnohospodárstve, hoci iba 5% pôdy možno obrábať. Má na svoju veľkú rozlohu pomerne malé náleziská nerastných surovín a nízku výrobu elektrickej energie. Dobýva sa chróm, zlato, grafit, soľ, sľuda, polodrahokamy a drahokamy. Ťaží sa a vyváža drevo.
V poľnohospodárstve sa pestuje ryža, kukurica, maniok, cukrová trstina, batáty, zemiaky, bavlna, sisal, kokosový orech, mango, ananásy, pomaranče, banány, korenie, vanilka, klinček a káva.
Živočíšna výroba je orientovaná na chov dobytka, ošípaných, oviec, kôz a hydiny. Je tu významný rybolov. Cestná a železničná sieť je riedka.
Horolezectvo
Madagaskar je vďaka žulovým masívom v oblastiach Andringitra - Tsaranoro, Karambony a ďalších populárnou oblasťou bigwallových horolezeckých výstupov. Do histórie horolezectva sa tu zapísali aj naši horolezci.
Referencie
- ↑ Central Intelligence Agency. Madagascar . The World Factbook, 2009, . Dostupné online.
- ↑ Madagascar. In: rulers.org.
- ↑ a b Madagaskar. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 411.
- ↑ Vreckový atlas sveta. Bratislava: Slovenská kartografia. 2. slovenské vydanie. 1977, S. 30
- ↑ Memoirs and Travels of Mauritius Augustus Count de Benyowsky: Consisting of His Military Operations in Poland, His Exile into Kamchatka, His Escape and Voyage from that Peninsula through the Northern Pacific Ocean, Touching at Japan and Formosa, to Canton in China, with an Account of the French Settlement He Was Appointed to Form upon the Island of Madagascar . 1790, . Dostupné online.
- ↑ Memoirs and travels of Mauritius Augustus, count de Benyowsky ... (World Digital Library)
- ↑ Madagaskar inaugurovali vojenského prezidenta
- ↑ Madagaskar – National Profiles . www.thearda.com, . Dostupné online.
- ↑ a b ROSS, Keneth R.. Madagascar. In: Christianity in Sub-Saharan Africa. 1. vyd. Edinburgh : Edinburgh University Press, 2017. S. 87-93.
- ↑ a b HAVELKA, Ondřej. Posvátné baobaby: příbytky božstev a objekty kultického uctívání . Dingir, . Dostupné online. (po česky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Madagaskar
Externé odkazy
- Oficiálna stránka madagskarskej vlády
- Oficiálna stránka madagaskarského parlamentu
- Oficiálne stránky madagaskarského ministerstva zahraničia
- Súhrnné teritoriálne informácie
- Encyclopaedia Britannica
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Madagaskar na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čad
Česko-Slovensko
Československá republika
Ľubomír Pokovič
Štěpán Hájek
Štefan Skrúcaný
Živko Vangelov
1. august
1. júl
1. január
1. október
10. august
10. január
10. september
11. august
11. júl
11. január
11. november
11. september
12. apríl
12. august
12. september
13. apríl
13. august
13. marec
13. september
14. júl
15. august
15. júl
15. máj
15. september
16. máj
17. august
17. september
18. február
18. máj
18. október
18. september
1875
1879
1889
19. storočie
1903
1911
1913
1919
1955
1956
1957
1958
1959
1960
1961
1962
1963
1964
1965
1988
1997
2. február
2. jún
2. január
20. august
20. jún
20. január
20. storočie
2007
2008
2010
2015
2020
2022
21. apríl
21. marec
21. september
21. storočie
22. apríl
22. december
22. január
22. november
22. september
23. júl
23. január
24. máj
24. september
25. august
25. september
26. jún
26. november
27. apríl
27. marec
28. apríl
28. február
28. marec
28. november
28. október
29. apríl
29. február
29. marec
29. november
3. august
3. december
3. október
30. jún
30. november
30. október
31. január
4. apríl
4. august
4. január
4. máj
4. november
5. august
5. december
5. november
50. roky 20. storočia
6. február
6. jún
6. máj
6. marec
6. november
60. roky 20. storočia
7. august
7. február
7. júl
7. marec
7. november
70. roky 20. storočia
8. február
8. máj
8. november
9. apríl
9. september
Adriena Bartošová
Agadir
Akty X
Albert Camus
Albert Lutuli
Andrzej Stasiuk
Anna Šišková
Antonio Banderas
Attila Kaszás
Ayrton Senna
Belgicko
Benin
Brazília
Brazília (mesto)
Burkina
Chris Barrie
Clark Gable
Colin Firth
Craig C. Mello
Daryl Hannah
David Duchovny
David James Elliott
Desaťročie
Diego Maradona
Donald Arthur Glaser
Doprava
Európska únia
Eva Pavlíková
Fausto Coppi
Federácia
Francúzsko
Franco Baresi
Frans Adelaar
František Bojničan
Friedrich Wolfgang Adler
Gabon
Gabriel Palacka
Gary Lineker
Hugh Grant
Hugo Weaving
Igor Gavenčiak
Igor Kurčatov
Igor Liba
Ivan Lendl
Ivan Mikloš
Ivona Krajčovičová
Ján Figeľ
Jari Kurri
Jarmila Tkáčová
Jean-Baptiste Laviolette
Jean-Claude Van Damme
Jean-Michel Basquiat
Jenő Huszka
John Langshaw Austin
José Luis Rodríguez Zapatero
Jozef Buček
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Elsner
Jozef Mikuš
Jo Nesbø
Julianne Moore
Julianne Mooreová
Juraj Bakoš
Kamerun
Karl Maybach
Kevin Carter (fotograf)
Kongo (štát)
Kongo (býv. Zair)
Kristin Scottová Thomasová
Kultúra (spoločenské vedy)
Kuruppu Karunaratne
Ladislav Molnár
Laurent Fignon
Lee Joseph Archambault
Letné olympijské hry
Libuša Martinčeková
Mŕtvy muž prichádza
Madagaskar
Mali
Marek Ťapák
Mariánska priekopa
Marian Janušek
Maroš Kondrót
Maroko
Martin Babjak
Martin Glover
Mauritánia
Michael Hutchence
Michal David
Milan Bahúl
Milan Staš
Miroslav Dvorský
Nigéria
Niger
Nobelova cena za literatúru
Obežná dráha
Olaf Ludwig
OSN
Pavol Kubovič
Pavol Višňovský
Peter Pišťanek
Poľsko
Pobrežie Slonoviny
Rím
Róbert Pukalovič (1960)
Republika
Richterova stupnica
Saint-John Perse
Sean Penn
Sean Simpson
Senegal
Sergej Leonidovič Rubinštejn
Slovensko
Somálsko
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Sputnik 4
Stano Král
Steve Vai
Storočie
Stredoafrická republika
Taliansko
Tilda Swinton
Tim Mayotte
Togo
Vladimír Bajan
Vladimír Krčméry
Willard Libby
Yannick Noah
Zem
Zimné olympijské hry
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk