Kuvajt (štát) - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Kuvajt (štát)
Kuvajtský štát
Vlajka Kuvajtu Znak Kuvajtu
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Watani al-Kuwait
Kuwait in its region.svg
Miestny názov  
 • dlhý Dawlat al-Kuwait
 • krátky Al-Kuwait
Hlavné mesto Kuvajt
29°22′ S.š. 47°58′ V.d.
Najväčšie mesto Salimíja
Úradné jazyky arabčina


Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
monarchia
emir Nawáf al-Ahmad al-Džábir as-Sabáh
Sabáh al-Chálid al-Hamad as-Sabáh
Vznik 19. jún 1961
Susedia Irak, Saudská Arábia
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
17 818 km² (152.)  
 km² (zanedbateľné %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2018)
 • sčítanie (2005)

 • hustota (2018)
 
4 563 969 (128.)
2 213 403

200,2/km² (61.)
Mena kuvajtský dinár (KWD)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+3)
(UTC+4)
Medzinárodný kód KWT / KW
Medzinárodná poznávacia značka KT
Internetová doména .kw
Smerové telefónne číslo +9659
Gramotnosť: cca 80%

Súradnice: 29°10′00″S 47°36′00″V / 29,166667°S 47,6°V / 29.166667; 47.6

Mapa Kuvajtu
Pohľad na Kuvajt z vesmíru. Dobre viditeľná je aglomerácia hlavného mesta a južne ležiaca ropná ťažobná oblasť v provincii Al-Ahmad

Kuvajt, dlhý tvar Kuvajtský štát, je štát na Arabskom polostrove v juhozápadnej Ázii. Rozkladá sa na severozápadnom brehu Perzského zálivu a susedí so Saudskou Arábiou na juhu a na severe s Irakom.

Hlavné mesto je Kuvajt.

Dejiny

Územie dnešného Kuvajtu bolo ľuďmi osídlené už tisíce rokov pred Kr. V 18. storočí začali prichádzať osadníci z Arabského polostrova a vlády sa ujala jedna z prišlých rodín – Sabáhovia. Hospodárstvo tej doby bolo založené na love perál a obchode s ďalekými krajinami.

Koncom 19. storočia začali Sabáhovia nadväzovať úzke vzťahy s Veľkou Britániou, od čoho si sľubovali presadenie nezávislosti od Osmanskej ríše. Roku 1899 podpísal Mubarak Al-Sabáh zmluvu s Britániou, Kuvajt sa stal britským protektorátom s tým, že Briti sa postarajú o obranu a zahraničné veci, zatiaľ čo prenechajú Sabáhom vládu nad vnútornými záležitosťami. Ropa objavená v roku 1930, vo veľkom vyvážaná od roku 1945, znamenala úplnú zmenu spoločnosti. Po vyhlásení nezávislosti Kuvajtu roku 1961 vyhlásili irackí predstavitelia Kuvajt neoddeliteľnou súčasťou Iraku, pod tlakom ostatných arabských štátov a Veľkej Británie sa však svojich nárokov vzdali. V tom istom roku sa uskutočnili prvé voľby. Moc síce zostala pevne v rukách Sabáhov, ľud však získal vo vláde tiež svoju úlohu. Počas 60. a 70.rokov sa stal Kuvajt vedúcim, ale nie radikálnym, hlasom podporujúcim arabský nacionalizmus a právo Palestínčanov na svoju krajinu.

V Iracko-iránskej vojne 1980 až 1988 podporoval Kuvajt Irak, ale po skončení vojny sa vzájomné vzťahy oboch krajín zhoršili. Irak žiadal vymazanie svojho dlhu, ktorý mal u Kuvajtu za pomoc poskytnutú počas Iracko-iránskej vojny a obvinil Kuvajt, že presahuje kvótu OPEC a kradne tak ropu zo zásob ležiacich pod oboma krajinami. Roku 1990 došlo k obsadeniu Kuvajtu irackými jednotkami. Koaličná ofenzíva vedená zo Saudskej Arábie nasledujúceho roka vytlačila Iračanov von z krajiny, prevažná väčšina priemyslu, infraštruktúry a budov však bola zničená a zbierky múzeí, knižníc a laboratórií boli odvezené do Iraku. Od tej doby bola krajina znovu vybudovaná a je pod ochranou USA.

Prírodné podmienky

Väčšinu krajiny pokrýva plochá púštna krajina, mierne sa zvažujúca k severovýchodu. Stále vodné toky neexistujú, na ostrovoch pri severovýchodnom pobreží sa rozprestierajú soľné močiare. Ostrovy predstavujú významné útočisko ťažného vtáctva; ťažké škody na životnom prostredí však napáchalo zapálenie 749 ropných vrtov ustupujúcou irackou armádou v januári 1991. Podnebie je suché, ročné zrážky dosahujú sotva 75 až 150 mm, z čoho väčšina spadne v zime a na jar. Priemerné denné teploty sa pohybujú od 13 °C v januári po 35 °C v júli (popoludňajšie maximá v lete vystupujú na 45 °C). Nedostatok sladkej vody znemožňuje rozvoj poľnohospodárstva. Dodávku vody menším dielom zabezpečujú obmedzené podzemné zdroje (čiastočne brakická), hlavným spôsobom jej získavania je však odsoľovanie morskej vody alebo dovoz. Nie náhodou sú vodárenské veže dominantou kuvajtskej metropoly.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Kuvajt (štát)





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk