Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. neencyklopedický text, napr. v Turistické informácie + bez zdroja

O rovnomennom ostrove pozri Taiwan (ostrov).

O Čínskej ľudovej republike pozri Čína.

Čínska republika
Vlajka Znak
Štátna hymna: 中華民國國歌 Zhōnghúa míngúo gúogē (pchin-jin) Čungchua minkuo kuoke (slovenský prepis)
Hlavné mesto	Tchaj-pej 25°2′ S.š. 121°38′ V.d.
Najväčšie mesto	Tchaj-pej
Úradné jazyky	čínština
Štátne zriadenie	poloprezidentská republika
Vznik	1. január 1912 (zvrhnutie dynastie Čching)
Rozloha  • celková  • voda (%)	36 006 km²     km² (0 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2017)  • sčítanie (2010)  • hustota (2017)	23 550 077[1] (53..) 23 123 866[2] 636/km²
Mena	nový taiwanský dolár (1 dolár = 100 centov) (TWD)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+8) (UTC+8)
Medzinárodný kód	TWN/TW
Internetová doména	.tw
Smerové telefónne číslo	+886

Súradnice: 24°S 121°V / 24°S 121°V / 24; 121

Taiwan^[3] (staršie slovenské názvy: Tchaj-wan alebo Tajvan^[4]), dlhý tvar Čínska republika, je ostrovný štát vo východnej Ázii.

Geografia

Tento ostrovný štát sa rozprestiera vo Východočínskom mori. Patria k nemu ostrovy Taiwan, Ťinmen (Chinmen, Quemoy), Matsu a Peskadorské ostrovy (Pcheng-chu, Rybárske ostrovy). Od čínskych brehov je vzdialený 150 – 200 km. Taiwanské vrchy (Tchaj-wan-šan) pokrývajú väčšinu ostrova. Ich najvyšším vrchom je Jü-san (3 950 m n. m.; Yushan; Nefritový vrch, Mt. Morrison, Mt. Jade). Západné pobrežie lemuje široká nížina.

Mestá

Druhým najväčším mestom Taiwanu je so svojimi 1,5 miliónmi obyvateľov Kao-siung. K zaujímavým miestam patrí Konfuciov palác alebo Lotosové jazero. Námorný prístav mesta je najväčší na Taiwane a štvrtý najväčší na svete.

Tchaj-nan je populárne turistické miesto pre svoje veľké množstvo budhistických, taoistických, ale aj konfuciovských chrámov. Každoročne sa tu konajú rôzne slávnosti a karnevaly, lákajúce turistov, ale aj domorodých obyvateľov zo širokého okolia.

Parky

Taiwan má aj niekoľko národných parkov. Národný park Kchen-ting (Kenting), ktorý bol v roku 1984 vyhlásený ako prvý, je typickou ukážkou subtropickej fauny a flóry a svojou polohou na najjužnejšom cípe Taiwanu poskytuje nádherný zážitok z nekonečného Tichého oceánu. Tiesňava Tchaj-lu-ke (Taroko) je zase predstaviteľom typického vnútrozemského národného parku. Tento kaňon vyhĺbený horskými riekami je sprístupnený ako jedna z troch hlavných ciest spájajúcich západnú a východnú časť Taiwanu. Národný park je takmer totožný so samotnou cestou a umožňuje neobyčajný zážitok z hôr, vodopádov, termálnych prameňov, ale aj kláštorov vytesaných priamo do skál – takmer nedostupných bežnému smrteľníkovi. Skaly roklín tohto pohoria sú z mramoru, ktorý v kombinácii s tyrkysovou vodou potokov tečúcich cez Taroko poskytujú nádhernú scenériu. Podobné zážitky sprostredkúvajú aj ďalšie národné parky, ako je Šej-pa (Shei-Pa) alebo Jü-šan (Nefritový vrch; Yushan). Taiwan však nežije iba cez deň, ale vďaka svojim nočným trhom azda v každom meste a každej dedine vytvára neopakovateľné čaro aj v noci. Uprostred pohoria leží jazero Slnka a mesiaca s národným parkom a skanzenom pôvodnej kultúry Taiwanu.

Medzinárodné vzťahy

Slovenská republika, podobne ako mnoho iných krajín, Taiwan (Čínsku republiku) neuznáva a nenachádza sa u nás ani jej veľvyslanectvo, ale len obchodná a kultúrna reprezentácia, ktorá však vykonáva aj mnohé činnosti prislúchajúce zastupiteľským úradom. Čínska republika (Taiwan) však oficiálne nezávislosť na pevninskej Čínskej ľudovej republike dodnes (2022) nevyhlásila a v tejto veci udržiava status quo. Taiwanskí športovci reprezentujú na olympiáde svoju vlasť pod názvom Čínsky Tchaj-pej a vlajkou svojho olympijského výboru, podobne ako Hong Kong, ktorý má tiež relatívnu nezávislosť a používa čínsku vlajku svojej provincie namiesto britskej, ktorá bola nahradená po ukončení prenájmu Veľkej Británii v roku 1997.

V októbri 2021 vyzval na lepšie začlenenie Taiwanu do inštitúcii OSN americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Pripomenul, že napriek dobre zvládnutej pandémii a prechodom desiatok miliónov cestujúcich cez taiwanské letiská nemôže byť Taiwan kvôli odporu Čínskej ľudovej republiky súčasťou Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).^[5]

Zastupiteľské úrady

Slovensko má v hlavnom meste Taiwanu svoju obchodnú a kultúrnu reprezentáciu (Slovenský ekonomický a kultúrny úrad Taipei).^[6] Víza pre Slovensko vybavuje Taipejská reprezentačná kancelária sídliaca v Bratislave.^[7]

V roku 2021 Taiwan oznámil otvorenie nového zastupiteľského úradu Čínskej republiky v Litve pod názvom Taiwanský zastupiteľský úrad v Litve (miesto obvyklého Tchajpejská reprezentačná kancelária).^[8] Tento úrad bol po 18 rokoch prvým novootvoreným v Európe, posledný predtým bol zastupiteľský úrad na Slovensku v roku 2003.^[9] Ako reakciu Čína v novembri 2021 znížila úroveň svojich diplomatických vzťahov s Litvou z veľvyslancov na chargé d'affaires.^[10]

Aktuálne dianie

Peking, ktorý považuje Taiwan za súčasť územia Čínskej ľudovej republiky, opakovane proti takýmto oficiálnym kontaktom protestoval a situácia sa vyostrila v roku 2022. Po návšteve predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej v auguste 2022 začala Čína rozsiahle vojenské manévre a vojenský nátlak udržiava častejším nasadením vojnových lodí a lietadiel v Taiwanskom prielive.^[11] Taiwan na nátlakové správanie sa Pekingu reagoval snahou posilniť spoluprácu s demokratickými partnermi na celom svete vrátane Európskej únie. Vyhlásila to 19. decembra 2022 taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen na stretnutí s europoslancami (sedemčlenná skupina Výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod) v Tchaj-peji.^[11]

V rovnakom čase Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) uzavrela memorandum o porozumení s Univerzitou National Sun Yat-sen University (NSYSU) z Taiwanu. Jeho podpis sa realizoval na záver zasadnutia slovensko-taiwanskej komisie 2. decembra v hoteli Devín v Bratislave pod gesciou Ministerstva hospodárstva. Pred niekoľkými rokmi bola nadviazaná spolupráca s univerzitami na Taiwane zo strany našej Fakulty elektrotechniky a informatiky a Materiálovotechnologickej fakulty so sídlom v Trnave. „Táto spolupráca v súčasnosti nadobúda novú dimenziu.“ vyjadril sa rektor Oliver Moravčík, ktorý memorandum za STU podpísal.^[12]

Dejiny

Prezidentská budova

Rozsiahle čínske prisťahovalectvo na ostrov sa začalo v 17. storočí. Ostrov Taiwan, resp. Tchaj-wan (historický názov Formóza) sa dostal pod kontrolu pevninskej Číny po krátkej dobe holandskej nadvlády v roku 1620 – 1662. Centrom holandskej nadvlády v západnej časti ostrova bola pevnosť Zeelandia. V rokoch 1895 – 1945 ostrov ovládali Japonci.

Čínska nacionalistická vláda zvaná Kuomintang sa aj so svojimi prívržencami uchýlila na ostrov krátko po víťazstve čínskych komunistov pod vedením Mao Ce-Tunga v kontinentálnej Číne a po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) dňa 1. októbra 1949 v Pekingu. Ostrov prijal názov Čínska republika. Od roku 1949 až do svojej smrti v roku 1975 ostrovu vládol šéf Kuomintangu vo funkcii prezidenta republiky generál Ťiang Ťie-š’ (Čankajšek). V roku 1971 OSN zbavila Taiwan členstva v uvedenej medzinárodnej organizácii a na jeho miesto pozvala kontinentálnu ČĽR. Po historicky prvej návšteve amerického prezidenta (konkrétne Richarda Nixona) v komunistickej Číne roku 1972 sa síce začal intenzívnejší rozvoj americko-čínskych (najmä ekonomických) vzťahov, ktorý viedol v roku 1978 až k uznaniu pevninskej Číny zo strany USA ako jedinej, nedeliteľnej krajiny, ktorej súčasťou je aj Taiwan, ale spolupráca medzi USA a ostrovnou Čínskou republikou zostala nedotknutá, a taktiež sa výrazne rozvíjala. USA už od vzniku ostrovnej republiky jej poskytovali a naďalej stále poskytujú rozsiahlu ekonomickú, technologickú i vojenskú pomoc, čo vo významnej miere zabezpečilo a ďalej zaručuje obranyschopnosť a nezávislosť Taiwanu. Pozemková reforma, vládne plánovanie, pomoc USA, rozsiahle zahraničné investície a voľný prístup k univerzitnému vzdelaniu spôsobili mohutný ekonomický rozvoj Taiwanu (zaraďovaného k »východoázijským hospodárskym tigrom«), ktorý sa prejavil v ohromných úspechoch priemyslu, poľnohospodárstva a v trvalom raste životnej úrovne.

V roku 1987 bol v krajine po 38 rokoch zrušený vojnový stav a v roku 1991 bola po 43 rokoch ukončená tzv. núdzová vláda, resp. vláda ohrozenia. 23. marca 1996 sa na Taiwane uskutočnili prvé priame slobodné prezidentské voľby. 21. septembra 1999 Taiwan postihlo rozsiahle zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo vyše 2300 obetí, tisíce ranených a veľké materiálne škody. Od r. 1949 ČĽR považuje Čínsku republiku, čiže Taiwan, za svoju súčasť, za 23. (rebelujúcu) provinciu, zatiaľ čo vláda ostrovnej republiky sa považuje za reprezentanta celej Číny, teda aj kontinentálnej. V roku 1999 však taiwanská vláda nanovo definovala svoj vzťah k ČĽR, a to ako »vzťah dvoch štátov, dvoch Čín«. Najmä po nástupe prezidenta Chen Shui-biana k moci v máji 2000 jeho Demokratická pokroková strana, na rozdiel od dovtedy (vyše 50 rokov) vládnucej Nacionalistickej strany, začala otvorene hlásať politiku úplnej nezávislosti Čínskej republiky od kontinentálnej ČĽR, čím výrazne podráždila čínske komunistické vedenie v Pekingu. To pohrozilo, že pokiaľ vláda v Tchaj-peji, hlavnom meste ostrovnej republiky, naozaj vyhlási nezávislosť a bude sa znovu uchádzať o členstvo v OSN, tak ČĽR podnikne otvorenú vojenskú akciu proti Taiwanu.

Tlak na Taiwan zo strany Číny sa zvyšuje, americká možnosť do konfliktu zasiahnuť sa znižuje.^[13]

Demografia

V apríli 2021 mal Taiwan 23,514,196 obyvateľov.^[14]

Podľa prieskumu Pew Research Centre z roku 2020 sa „sa približne dve tretiny dospelých na ostrove identifikujú už len ako Taiwančania“, 30% ako Taiwančania a Číňania a len 4% výhradne ako Číňania.^[13]

Hospodárstvo

Prístav Kao-siung

Na nerastné suroviny je ostrov chudobný a má len menšie zásoby medenej rudy. Rozvinutý priemysel zásobujú elektrickou energiou jadrové aj vodné elektrárne. Rozmach priemyselných odvetví (výpočtová technika, elektrotechnika) sa zakladá na lacnej ale kvalifikovanej pracovnej sile a surovinovej nenáročnosti. Ďalšie dôležité odvetvia sú výroba lodí, umelých vlákien a spracovanie ropy. Veľa prostriedkov sa vynakladá na výskum a rozvoj. Existuje tu lacná pracovná sila, ktorá zabezpečuje konkurencieschopnosť tovarov na svetových trhoch. Medzi hlavné hospodárske odvetvia, ktoré sú pre Taiwan dôležité, patrí elektronický, elektrotechnický, textilný a chemický priemysel. Výrobky z týchto odvetví tvoria základ exportu Taiwanu. Medicínska starostlivosť Taiwanu je jednou z najkvalitnejších na svete a je prístupná v tejto kvalite všetkým obyvateľom.

Najväčšie spoločnosti

• Spoločnosť TSMC vyrába 84% „najvyspelejších čipov“^[13], je najväčší výrobca polovodičových čipov na svete
• Asus - jeden z popredných svetových výrobcov osobných počítačov a počítačových zariadení
• Acer - jeden z popredných svetových výrobcov osobných počítačov a počítačových zariadení
• BenQ - výrobca LCD projektorov a panelov, osamostatnené od Acer Group v roku 2001
• Foxconn - celosvetovo najväčší výrobca elektroniky a počítačových súčiastok, ktoré vyrába najmä pre iné firmy
• GIGABYTE
• MediaTek fabless IC dizajnérska spoločnosť
• Merida Industry – u nás dobre známa spoločnosť vyvíjajúca, vyrábajúca a predávajúca bicykle
• Quanta Computer
• Micro-Star International (MSI) - jeden z popredných svetových výrobcov osobných počítačov a počítačových zariadení ako základné dosky, grafické karty, a CD, či DVD mechanikami.
• HTC
• Yulon Automobile (Luxgen)
• SYM (Sanyo Motorcycle) - popredný taiwanský výrobca skútrov
• KYMCO - popredný taiwanský výrobca skútrov
• Tomoto Electric
• Tatung Company (čínska verzia názvu)
• Skupina Evergreen
  • Evergreen Marine Corp.
  • EVA Air
  • Uni Air (Ritsuei Airlines)
• China Airlines
  • Mandarin Airlines
• Cathay Life Insurance Group
• Formosa Plastics Group (najväčšia korporátna skupina na Taiwane)
• pneumatiky Nankang

Ďalšie známe firmy

• ADATA

• D-Link

• UMAX
• VIA Technologies

Turistické informácie

Od 12. septembra 2022 Taiwan uvoľnil obmedzenia vstupu pre cudzích štátnych príslušníkov vrátane Slovenskej republiky, ktorí môžu pricestovať na návštevu Taiwanu na dobu 90 dní bez víz. Od 13. októbra 2022 Taiwan zrušil povinnú karanténu a s tým aj nutnosť registrácie v online karanténnom systéme.^[15] Slovenské Ministerstvo zahraničných vecí aktualizuje informácie o taiwanských protikovidových opatreniach^[16] a v prípade dodatočných otázok je odporúča priamo konzultovať záležitosti vstupu s Taipejskými úradmi v zahraničí.

Čo sa týka turizmu, na prvom mieste treba spomenúť Tchaj-pej – hlavné mesto Taiwanu. Tchaj-pei je skutočným hlavným mestom. Spolu s okrajovými štvrťami sa jeho populácia odhaduje na 4 milióny obyvateľov. Nachádza sa tu Národné palácové múzeum, ktoré archivuje okolo 700 000 svedectiev rôznej formy o čínskej histórii a kultúre, vďaka čomu je považované za najbohatšiu a najkrajšiu zbierku histórie celej Číny.^[17] Na názorných príkladoch vykopávok sa tu napríklad dozviete aj to, že čínske písmo – staré vyše 3 500 rokov – prešlo od svojho vzniku asi 6-krát veľkými úpravami až do konečnej podoby, ktorú má dnes. Úplne prvé písmo predstavovali vlastne piktogramy (písané na vnútorné i vonkajšie steny nádob), ktoré sa po stáročia upravovali a zjednodušovali… Okrem múzea treba určite v Tchaj-pej navštíviť areál Čankajškovko pamätníka, ktorého súčasťou je monumentálne mauzóleum (tzv. CKS Memorial Hall) a dva paláce, jeden pre Národnú koncertnú sieň a druhý pre Národné divadlo. Spomedzi množstva ďalších miest v Tchaj-pej treba spomenúť taoistický Chrám Lung-šan, Konfuciov palác, Pamätník Sun Jat-Sena, ale za pozornosť stojí aj moderná radnica alebo niektorý z početných parkov priamo v strede mesta. Na ostrove je veľa horúcich prameňov, pri ktorých sú vybudované hotely a kúpele so špičkovými službami. Pri Jazere slnka a mesiaca v národnom parku je skanzen dokumentujúci kultúru pôvodného taiwanského obyvateľstva, ktoré vzhľadom aj kultúrou patrilo skôr k tichomorslým (polynézskym) kultúram, než k čínskym. Ostrov obývalo 13 pôvodných kmeňov, dnes žije na ostrove len niekoľko stoviek pôvodných obyvateľov.

Strava

Základnou surovinou tajvanskej kuchyne je prirodzene ryža a častými nástrojmi na jedenie sú paličky. Tajvanská kuchyňa je veľmi pestrá, používa sa v nej veľa druhov zeleniny, mäsa, morských produktov a to všetko sa kombinuje do zmesi nepoznaných farieb, vôní a chutí, ktoré nemôžete okúsiť nikde inde na svete. Špecialitou sú napr. vajcia varené v čaji, suši a ryby na všetky spôsoby, lepkavá ryža, kuchyňa je zmesou čínskej, japonskej a polynézskej, rep. indonézskej kuchyne, ale aj miestnych špecialít. Na Taiwane nie je zvykom konzumácia exotických zvierat.

Podnebie

Táto časť článku je príliš stručná alebo neobsahuje všetky dôležité informácie. Pomôžte Wikipédii tým, že ho vhodne rozšírite.

Podnebie je teplé. Teploty vystupujúce denne až na 30 – 40 °C.

Štatistika

• Hlavné mesto: Tchaj-pej, 2 626 100 obyvateľov
• Štátny sviatok: 10. okt. (Deň wuchangského povstania, 1911)
• Rasové a národnostné zloženie: taiwanskí Číňania (84 %), pevninskí Číňania (14 %), iné, cca 20 národnostných skupín (2 %)
• Náboženstvo: konfucianizmus, taoizmus (48 %), budhizmus (43 %), evanjelické (2 %), katolícke (1,5 %), iné (5,5 %)
• Urbanizácia: 74,7 %
• Priemerná dĺžka života: 75 rokov
• Analfabeti: 6,7 %
• Nezamestnanosť: 2,7 %
• HDP: 59 398 USD/obyvateľa v parite kúpnej sily za rok 2021 podľa IMF (GDP per capita, purchasing power parity - PPP) ^[18]

Referencie

1. ↑ Statistics from Statistical Bureau . . Dostupné online.
2. ↑ General Statistical analysis report, Population and Housing Census . . Dostupné online. Archivované 2016-12-26 z originálu.
3. ↑ V súčasnosti existujú štyri geopolitické významy pojmu „Taiwan“:
   • Štát, teda „Čínska republika“ (ČR), vrátane všetkých 168 ostrovov spravovaných ČR;
   • Historická oblasť (本島地區), s výnimkou Kinmen, Matsu a Wuqiu, ktoré sú tradične súčasťou provincie Fujian, a tiež bez juhočínskych morských ostrovov kontrolovaných ČR;
   • Historický región bez Penghu, ktorý sa niekedy považuje za samostatný región;
   • Samotný hlavný ostrov Taiwan bez všetkých malých ostrovov nachádzajúcich sa v blízkosti.
   Poznámka: Ostrovy Senkaku, ktoré kontroluje Japonsko, sú sporné pre ČĽR (Čínska ľudová republika) aj pre ČR ako súčasť Taiwanu (v mandarínskej čínštine sú známe ako „Diaoyu“ alebo „Diaoyutai“). Japonsko spravuje ostrovy Senkaku ako súčasť ostrovov Rjúkjú.
4. ↑ DVONČ, Ladislav. O zdomácnených a nezdomácnených cudzích vlastných menách v spisovnej slovenčine. Slovenská reč, 1960, roč. 25, čís. 1, s. 46. Dostupné online .
5. ↑ TASR. USA vyzvali na väčšie začlenenie Taiwanu do inštitúcii OSN. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-10-26. Dostupné online .
6. ↑ Home - taipei - MZV . taipei, . Dostupné online.
7. ↑ Taiwan online. mzv.sk, cit. 2021-03-20. Dostupné online.
8. ↑ TASR. Taiwan otvorí v Litve svoj úrad s iným názvom. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-07-20. Dostupné online cit. 2021-10-23.
9. ↑ Taiwan to open representative office in Lithuania: foreign minister online. focustaiwan.tw, 2021-07-20, cit. 2021-10-23. Dostupné online.
10. ↑ Peking zredukoval diplomatické vzťahy s Litvou pre spor o Taiwan online. Pravda.sk, 2021-11-21, cit. 2021-11-23. Dostupné online.
11. ↑ ^{a b} TASR, DPA. Taiwan má záujem posilniť spoluprácu s Európskou úniou v súvislosti s tlakom Číny online. Aktuality.sk, cit. 2022-12-20. Dostupné online.
12. ↑ MACKOVÁ, Katarína. STU podpísala memorandum s National Sun Yat-sen University z Taiwanu online. Slovenská technická univerzita v Bratislave, 2. december 2022, cit. 2022-12-20. Dostupné online.
13. ↑ ^{a b c} TÓDA, Mirek. Najnebezpečnejšie miesto na svete? Katastrofická vojna o Taiwan už nie je nemysliteľná. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-05-03. Dostupné online cit. 2021-06-28. ISSN 1339-844X.
14. ↑ National Statistics, Republic of China (Taiwan) online. eng.stat.gov.tw, cit. 2021-06-28. Dostupné online.
15. ↑ PressReleaseDetail online. MZV, cit. 2022-12-10. Dostupné online.
16. ↑ PressReleaseDetail online. MZV, cit. 2022-12-10. Dostupné online.
17. ↑ Taiwan: 2022: sprievodca, informácie a zaujímavosti | BUBO online. bubo.sk, cit. 2022-12-10. Dostupné online.
18. ↑ World Economic Outlook - GDP per capita online. April 2021. Dostupné online.

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

• LIŠČÁK, Vladimír: Taiwan. (Edícia "Stručná historie států"). Praha : Libri, 2003. 142 s. ISBN 80-7277-097-7
• Kristína Kironská, Eunika Rejtová, Ázijský šampión (Všetko, čo potrebujete vedieť o súčasnom Taiwane), 2022. 215 strán, ISBN 97-88099941596

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Taiwan