Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Libérijská republika
Vlajka Znak
Národné motto: The love of liberty brought us here (Priviedla nás sem láska k slobode)
Štátna hymna: All Hail, Liberia, Hail! (Všetci ti, Libéria, voláme slávu, sláva!)
Miestny názov
• dlhý	Republic of Liberia
• krátky	Liberia
Hlavné mesto	Monrovia 6°19′ s.š. 10°48′ z.d.
Najväčšie mesto	Monrovia
Úradné jazyky	angličtina
Štátne zriadenie Prezident Viceprezident	prezidentská republika Joseph Boakai Jeremiah Koung
Vznik	26. júl 1847
Susedia	Sierra Leone, Guinea, Pobrežie Slonoviny
Rozloha  • celková  • voda (%)	111 369 km² (101.)   15 050 km² (13,5 %)
Počet obyvateľov  • odhad (júl 2015)  • hustota (júl 2015)	5,073,296 (126.) 40.43/km² (180.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2019 6 468 mil.1 $ (162.) 14131 $ ({{{Poradie HDP na hlavu}}}.)
Mena	libérijský dolár (LRD)
Časové pásmo  • Letný čas	GMT (UTC) bez zmeny (UTC)
Medzinárodný kód	LBR / LR
Medzinárodná poznávacia značka	LB
Internetová doména	.lr
Smerové telefónne číslo	+231
Interaktívna mapa
1 zdroj: CIA World Factbook

Súradnice: 6°32′00″S 9°45′00″Z / 6,533333°S 9,75°Z / 6.533333; -9.75

Libéria, oficiálne Libérijská republika, je krajina na západnom pobreží Afriky. Na severozápade hraničí so Sierrou Leone, na severe s Guineou, na východe s Pobrežím Slonoviny a na juhu a juhozápade s Atlantickým oceánom. Má približne päť a pol milióna obyvateľov a rozlohu 111 369 km². Úradným jazykom krajiny je angličtina, avšak hovorí sa tu viac ako 20 domorodými jazykmi, čo odráža etnickú a kultúrnu rozmanitosť krajiny. Hlavným a najväčším mestom je Monrovia.

Vznikla začiatkom 19. storočia ako projekt Americkej kolonizačnej spoločnosti (ACS), ktorá verila, že černošské obyvateľstvo bude mať v Afrike väčšie šance na slobodu a prosperitu ako v Spojených štátoch. Od roku 1822 do vypuknutia americkej občianskej vojny v roku 1861 sa do Libérie presťahovalo viac ako 15 000 oslobodených a slobodne narodených Afroameričanov spolu s 3 198 Afrokaribčanmi.^[1] Osadníci, ktorí si postupne vytvorili americko-liberijskú identitu,^[2] si so sebou priniesli svoju kultúru a tradície. Libéria vyhlásila nezávislosť 26. júla 1847, ktorú USA uznali až 5. februára 1862.

Libéria bola prvou africkou republikou, ktorá vyhlásila nezávislosť, a je prvou a najstaršou modernou republikou v Afrike. Spolu s Etiópiou bola jednou z dvoch afrických krajín, ktoré si počas európskeho koloniálneho "delenia Afriky" udržali suverenitu a nezávislosť. Počas druhej svetovej vojny Libéria podporovala vojnové úsilie Spojených štátov proti Nemecku a na oplátku získala značné americké investície do infraštruktúry, ktoré napomohli bohatstvu a rozvoju krajiny.^[3] Prezident William Tubman podporoval hospodárske a politické zmeny, ktoré zvýšili prosperitu krajiny a jej medzinárodný význam; Libéria bola zakladajúcim členom Ligy národov, Organizácie Spojených národov a Organizácie africkej jednoty.

Americko-liberjskí osadníci nemali dobré vzťahy s pôvodnými obyvateľmi, s ktorými sa stretli. Koloniálne osady boli napádané kmeňmi Kru a Grebo z ich vnútrozemských náčelníckych oblastí. Americko-liberijskí obyvatelia sa sformovali do malej elity, ktorá mala neprimeranú politickú moc; domorodí Afričania boli až do roku 1904 vylúčení z práva na občianstvo vo vlastnej krajine.^[4]

V roku 1980 politické napätie spôsobené vládou Williama R. Tolberta vyústilo do vojenského prevratu, počas ktorého bol Tolbert zabitý, čo znamenalo koniec americko-liberijskéj vlády v krajine a začiatok viac ako dvoch desaťročí politickej nestability. Po piatich rokoch vojenskej vlády Ľudovej rady vykúpenia a piatich rokoch civilnej vlády Národnej demokratickej strany Libérie nasledovala prvá a druhá libérijská občianska vojna. Výsledkom týchto vojen bola smrť 250 000 ľudí (približne 8 % obyvateľstva) a vysídlenie mnohých ďalších, pričom hospodárstvo Libérie sa zmenšilo o 90 %.^[5] Mierová dohoda z roku 2003 viedla k demokratickým voľbám v roku 2005.

Libéria bola vytvorená z jednotlivých osád, ktoré zakladali bývalí otroci vracajúci sa z USA. Nezávislým štátom bola nová Libéria uznaná v roku 1847. Zásluhu na tom však mali americkí odporcovia otrokárstva, ktorí založili spoločnosť, ktorej cieľom bolo navrátenie otrokov späť do Afriky. Títo čierni novousadlíci začali zaberať pôdu, ktorá im nepatrila a dostávali sa do stretu s domorodými kmeňmi.

Amerických Libérijcov bolo zhruba 20 000 a v novom štáte sa museli vysporiadať so šestnástimi rôznymi kmeňmi, ktoré postupne zatláčali do vnútrozemia. Spory s domorodcami nikdy úplne neustali a americkí Libérijci si udržali moc až do roku 1980, aj keď v tej dobe tvorili už len 5 % obyvateľstva.

Aj napriek snahe prezidentov udržiavať krehkú rovnováhu medzi Afričanmi a americkými Libérijcami sa v roku 1980 Afričania začali búriť a vypukla občianska vojna. Dôvodom vzbury bolo zlé zaobchádzanie s domorodými Afričanmi. Do roku 2003, kedy bol podpísaný mier, zahynulo 250 000 ľudí a milióny ľudí sa stali utečencami.

V januári 2006 bola Ellen Johnson-Sirleaf inaugurovaná ako prvá žena na africkom kontinente za hlavu štátu.

Klíma je tropické, teplé a vlhké. Striedajú sa suché zimy s teplými dňami a chladnými nocami. Letá sú teplé, oblačné, s častými silnými dažďami.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Libéria