Pasáty

Pasát je „prúdenie všeobecnej cirkulácie atmosféry, ktoré vanie zo subtropických anticyklón k rovníkovej depresii, teda približne medzi 25 až 30° zemepisnej šírky a rovníkom“.^[1]

Z oblasti medzi 40° severnej a 40° južnej šírky prúdi prízemný vzduch smerom na rovník, kým vzduch vo výške prúdi smerom na póly. Pokojná oblasť nízkeho tlaku, s ľahkými premenlivými vetrami, blízko rovníka, je námorníkom známa ako doldrums čiže rovníková tíšina. Okolo 30° severnej a 30° južnej šírky vzduch prúdiaci smerom k pólom začne klesať na povrch v subtropických pásmach (tzv. konské šírky) vysokého tlaku. Klesajúci vzduch je pomerne suchý, keďže väčšinu vlhkosti stratil blízko rovníka nad tropickými dažďovými pralesmi, čo vysvetľuje výskyt púští v týchto oblastiach, ako je Sahara v severnej Afrike, púšte na juhozápade Spojených štátov a severozápadného Mexika a suchý Stredný východ na severnej pologuli a oblasti južnej Afriky a austrálskych púští na juhu. Blízko stredu tejto oblasti vysokého tlaku zostupujúceho vzduchu sú vetry slabé a premenlivé.

Referencie

1. ↑ pasát. In: SOBÍŠEK, Bořivoj, a kol. Meteorologický slovník výkladový & terminologický. 1. vyd. Praha : Ministerstvo životního prostředí České republiky, 1993. 594 s. ISBN 80-85368-45-5. S. 215.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pasát na českej Wikipédii.

Portál vedy o Zemi