Litvorový štít - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Litvorový štít
Litvorový štít
vrch
Litvorový štít
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 413,0 m n. m.
Súradnice 49°10′16″S 20°07′47″V / 49,1711°S 20,1298°V / 49.1711; 20.1298
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup A. Otto, P. Čižák
 - dátum 1897
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Litvorový štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Litvorový štít[1] (2 413,0 m n. m.[2]) je vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží nad Novou Poliankou, približne 15 km severozápadne od Popradu.[3] Juhovýchodne stojí Sliezsky dom.[2]

Názov

Jeho názov pochádza od jednej z dolín, nad ktorými sa týči, a tá sa volá podľa ľudového názvu rastliny Archangeliky lekárskej – litvora.

Poloha

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne leží Starý Smokovec a Tatranská Lesná, východne Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Velická dolina.[3]

Opis

Litvorový štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Lavínovým štítom (2 606 m n. m.) a Východnou Vysokou (2 428 m n. m.). Východné zrázy štítu dobre vidno z Velickej doliny, severné z Litvorovej doliny a na západ spadá do Kačacej doliny. Velické sedlo ho oddeľuje od Velického štítu, Litvorové sedlo od Lučivnianskej veže. Na severozápad spadajú dva piliere – z vrcholu západný pilier a z hrbu v hrebeni severozápadný pilier, ktorý je ozdobený šiestimi vežičkami – Litvorové Mníchy.[5]

Severným smerom sa nachádza Mlynár (2 170 m n. m.), Hrubá veža (2 086 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.) a Predná Javorová veža (2 203 m n. m.), východným Svišťový štít (2 383 m n. m.), Divá veža (2 373 m n. m.), Východná Vysoká (2 428 m n. m.), Velický štít (2 319 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.) a Veľká Granátová veža (2 318 m n. m.), južným Kvetnicová veža (2 433 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Batizovský štít (2 448 m n. m.) a Končistá (2 538 m n. m.) a západným Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Kačacia veža (2 197 m n. m.).[2] Severozápadné svahy štítu padajú do Kačacej doliny, ktorú odvodňuje Biela voda do Dunajca, východne leží Velická dolina, z ktorej voda odteká Velickým potokom do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Výhľady

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Oravské Beskydy, Nízke Tatry, Volovské vrchy, Branisko a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[7]

Prístup

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi. Neďalekým sedlom Poľský hrebeň prechádza zeleno značený turistický chodník z Tatranskej Polianky okolo chaty Sliezsky dom, ktorý sa pod hrebeňom pripája na modro značenú trasu z Lysej Poľany cez Litvorovú dolinu a sedlo Prielom ku Zbojníckej chate a do Tatranskej Lomnice.[3][6]

Výstupy

Štít je dostupný len s horským vodcom, no viacerými cestami nižšej obťažnosti, I, okrem hrebeňových aj žľabom z Velickej doliny.

  • 1897 Prvý výstup A. Otto a P. Čižák, I.
  • 1912 Prvovýstup Gy. Hefty a A. Grósz, cez Litvorové Mníchy, II-III.

Galéria

Referencie

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
  2. a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
  5. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  6. a b Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
  7. Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia Praha 1977.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Litvorový štít





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk