A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jahňací štít | |
vrch | |
Jahňací štít z Kopského sedla
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Poprad |
Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Javorina |
Časť | Vysoké Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodia | Poprad, Dunajec |
Nadmorská výška | 2 229,6 m n. m. |
Súradnice | 49°13′11″S 20°12′29″V / 49,2197°S 20,208°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po žltej značke od Chaty pri Zelenom plese |
Prvovýstup | Robert Townson |
- dátum | 1793 |
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Jahňací štít | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jahňací štít[1] (2 229,6 m n. m.[2][3]) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží nad osadou Tatranské Matliare, približne 17 km severozápadne od Kežmarku.[4] Juhovýchodným smerom stojí v Doline Zeleného plesa Chata pri Zelenom plese.[3]
Poloha
Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaná Tatranská Javorina, severovýchodne sa nachádza Ždiar, východne Tatranská Kotlina, Lendak a Kežmarské Žľaby, juhovýchodne Tatranské Matliare a Tatranská Lomnica a južne Starý Smokovec.[3] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom vedie hranica medzi národnou prírodnou rezerváciou Javorová dolina a Dolina Bielej vody kežmarskej.[4]
Opis
Jahňací štít leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Kolovým štítom (2 418 m n. m.) a Kopským sedlom (1 750 m n. m.). Severozápadným smerom z vrcholu vybieha rázsocha vrchu Jahnence (1 863 m n. m.), juhovýchodným vedie rázsocha Kozieho štítu (2 111 m n. m.), čím s hlavným hrebeňom vytvárajú pravouhlý kríž.[4] Severným smerom sa nachádza Muráň (1 890 m n. m.), Havran (2 152 m n. m.), Ždiarska vidla (2 142 m n. m.), Hlúpy (2 061 m n. m.) a Zadné Jatky (2 020 m n. m.), východným Predné Jatky (2 012 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.), Bujačí vrch (1 947 m n. m.) a Kozí štít, južným Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Jastrabia veža (2 137 m n. m.), Lomnický štít (2 633 m n. m.), Pyšný štít (2 621 m n. m.) a Kolový štít (2 418 m n. m.) a západným Svinka (2 163 m n. m.), Kopa brán (2 030 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.), Svišťovky (2 070 m n. m.) a Jahnence.[3] Západne sa nachádza Kolová dolina s Kolovým plesom, ktorým odteká voda Kolovým potokom do Meďodolského potoka v povodí Dunajca, rovnakým smerom putuje voda aj Jahňacím potokom zo severne ležiaceho Jahňacieho kotla. Východne hrebeň padá do Doliny Bielych plies, ktorú odvodňuje Kežmarská Biela voda a z južných svahov voda odteká Dolinou Zeleného plesa Zeleným potokom v povodí rieky Poprad. Na vrchol vedie značený turistický chodník.[4]
Hrebene
Z vrcholu vybiehajú štyri hrebene:
- juhozápadný cez Kolový priechod (2 063 m n. m.) smerom ku Kolovému sedlu (2 090 m n. m.), kadiaľ vedie turistický značkovaný chodník (žltá značka)
- severozápadný (hrebeň Jahnencov) oddeľuje Jahňací kotol od Kotlinky pod Kolovým sedlom
- severovýchodný vedie cez Jahňací hrb (1 924 m n. m.) do Kopského sedla
- juhovýchodný (Kozí hrebeň) oddeľuje Červenú dolinu od Doliny Bielych plies, jeho dominantou je Kozí štít.
Toponýmia Jahňacieho štítu
Nakoľko sa názvy niektorých iných tatranských štítov vyvíjali aj dlhšie a ich názvy boli menené častejšie, môžeme konštatovať, že názvoslovie Jahňacieho štítu bolo pomerne ustálené. Veď poznáme pravdepodobne len tri historické názvy tohto štítu. Za dnešný názov môžeme čiastočne vďačiť aj Uhorskému karpatskému spolku, pretože ten bol v posledných rokoch 19. storočia a na začiatku minulého storočia veľmi aktívny aj v tvorbe názvov pre objekty v Tatrách.
Štít Bieleho plesa
Vrch sa prvýkrát spomína ako „Štít Bieleho plesa“ už v roku 1793 v itinerári Roberta Townsona, ktorý vykonal najstarší doložený výstup na tento štít. Keďže Robert Townson bol anglického pôvodu, presné znenie názvu bolo „White Lake Peak“. Názov bol odvodený od polohy elevácie nad Veľkým Bielym plesom, ktoré je pôvodom morénovité. Turizmus v Tatrách ešte v tejto dobe nebol rozvinutý, preto sa daný názov neujal.
Lastovica
Tvorcov názvoslovia Vysokotatranských elevácií a depresií zaujal v neskoršej dobe hojný výskyt murárika červenokrídleho, ľudovo nazývaného ako skalná lastovica, podľa ktorého ho nazvali Lastovica. Tento vták skutočne zapadá do skalného prostredia, kde aj žije. Dnešní vedci zaoberajúci sa biológiou však tvrdia, že podľa opisu z dávnejších dôb ide skôr o dážďovníka. Tieto dva druhy sa na seba veľmi podobajú a aj vďaka nim sa časom Jahňací štít nazýval Lastovicou.
Dnešný názov
V dnešnej dobe nazývame túto eleváciu ako Jahňací štít. Pôvod tohto názvu sa s istotou nedá pripísať belianskym a kežmarským pastierom oviec, ktorí ich pásli aj v okolí Jahňacieho štítu. Hlavný dôvod na toto tvrdenie je fakt, že pytliaci kedysi jahňatami nazývali aj mladé kamzíky. Svedčí o tom aj to, že aj v dnešnom nemeckom názvosloví sa zachoval názov „Kamzičí štít“ vo forme „Gemsenspitze“ a to isté platí aj pre maďarčinu, tu zas v podobe „Zerge-csúcs“.
Turizmus
Prístup
Jahňací štít je prístupný po žltom značkovanom chodníku od Chaty pri Zelenom plese cez Červenú dolinu. Pred výstupom na štít, pri prechode cez Kolový priechod, je chodník náročnejší, vedú ním reťaze. Od chaty trvá výstup 2,5 hodiny, pričom ku chate sa dá dostať buď zo Skalnatého plesa cez Veľkú Svišťovku alebo Dolinou Kežmarskej Bielej vody z Kežmarských Žľabov. Ďalšou možnosťou pre prístup je turistický chodník zo Ždiaru cez Široké a Kopské sedlo.[4]
Prvovýstupy
Prvý známy výstup na štít uskutočnil anglický cestovateľ Robert Townson so sprievodcom Hansom Grossom v auguste 1793 pri svojej návšteve Uhorska, pred ním však na štít pravdepodobne vyšli pastieri a pytliaci z okolia a tiež baníci ťažiaci v 18. storočí v okolí štítu meď. V roku 1911 boli na štíte prví horolezci počas zimy.
Výhľady
Turisticky prístupný skalnatý vrchol[6] ponúka nerušený kruhový rozhľad na široké okolie. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy Vysokých Tatier a hrebeň Belianskych Tatier, pri vhodných podmienkach aj Oravské Beskydy, Levočské vrchy, Slanské vrchy, Branisko a Volovské vrchy.[7]
Galéria
-
Jahňací štít z Doliny Kežmarskej Bielej vody
-
Jahňací štít z doliny Zadné Meďodoly
-
Jahňací štít z Doliny Bielych plies, v popredí Veľké Biele pleso
-
Ždiarska vidla z Jahňacieho štítu
Referencie
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
- ↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
Pozri aj
- Vysoké Tatry
- Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
- Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jahňací štít
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Zdrojeupraviť | upraviť zdroj
- Ivan Bohuš, Tatranské štíty a ľudia, 4. vydanie, 2017, ISBN 978-80-969017-9-1
- Vydavateľstvo BASET, Tatry, ISBN 978-80-7340-115-3
- Tatraplan, mapa, ISBN 978-80-971376-3-2
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierny vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Čubrina
Ľadový štít
Široká veža
Široké sedlo
Štôlska dolina (národná prírodná rezervácia)
Štrbské Pleso (Vysoké Tatry)
Štrbský štít
Ťažký štít
Ždiarska vidla
Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied
Barania kotlina
Baranie rohy
Batizovská dolina
Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Batizovský štít
Belianska jaskyňa
Belianska kopa
Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)
Beskyd (vrch v Západných Tatrách)
Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)
Brezina (prírodná rezervácia)
Bujačí vrch
Bujačí vrch (Belianske Tatry)
Cesta Slobody
Divá veža
Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)
Dolný Smokovec
Elektrárenská jaskyňa
Fľak
Faixová skala
Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)
Furkotský štít
Gáflovka
Goričková
Havran (vrch v Tatrách)
Hincova veža
Hlúpy (vrch v Tatrách)
Hladký štít
Hlboký potok (prítok Skalnatého potoka)
Hlinská veža
Horný Smokovec
Hrádok nad Pavúčou dolinou
Hrubý štít
Hrubý vrch (Vysoké Tatry)
Hučivá diera
Huncovský štít
Jahňací štít
Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
Javorový štít
Jedliny
Kôpky
Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
Kôprovský štít
Kalvária (Vysoké Tatry)
Kasprov vrch
Kežmarské Žľaby
Kežmarský štít
Kobylí vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Kolový štít
Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Kondratova kopa
Kopské sedlo
Kotlový štít
Kozí štít
Krátka (vrch vo Vysokých Tatrách)
Krížna (vrch v Západných Tatrách)
Kriváň (vrch v Tatrách)
Kvetnicová veža
Lavínový štít
Litvorový štít
Lomnický štít
Malá Bašta
Malý Ľadový štít
Malý Javorový štít
Malý Kežmarský štít
Malý Kriváň (vrch vo Vysokých Tatrách)
Malolučniak
Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Mengusovský Volovec
Mokriny
Mraznica (národná prírodná rezervácia)
Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie
Nová Polianka (Vysoké Tatry)
Nový Smokovec
Ostrá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Ostrý štít
Ostrva
Pálenica (prírodná rezervácia)
Pálenica (vrch v Belianskych Tatrách)
Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)
Poš
Podbanské
Popradský Ľadový štít
Pramenište
Predné Jatky
Prostredné Jatky
Prostredný hrot
Pyšný štít
Rašelinisko (prírodná rezervácia)
Rinias
Rysy (vrch)
Satan (vrch)
Skalka (prírodná rezervácia)
Skalka (vrch v Belianskych Tatrách)
Skalné vráta
Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská kopa
Slavkovský štít
Snehový štít
Starý Smokovec
Stežky
Studené doliny
Suchá kopa
Surovec
Surovec (chránené územie)
Svišťový štít
Svinica (vrch)
Tatranská Kotlina
Tatranská Lesná
Tatranská Lomnica
Tatranská Polianka
Tatranské Matliare
Tatranské Zruby
Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
Tokáreň (vrch v Belianskych Tatrách)
Tupá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Uhlištiatka
Východná Vysoká
Važecká dolina (národná prírodná rezervácia)
Valentková
Veľká kopa (vrch v Západných Tatrách; 2052 m)
Veľká Svišťovka
Veľký Mengusovský štít
Velická dolina (národná prírodná rezervácia)
Velický štít
Vyšné Hágy
Vysoká (vrch v Tatrách)
Vysoké Tatry (mesto)
Zadné Jatky
Zlobivá
Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vysokých Tatrách (mesto)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk