Bujačí vrch (Belianske Tatry)

	Bujačí vrch
	vrch
	Pohľad od juhu
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obec	Vysoké Tatry
Časť	Belianske Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	1 946,9 m n. m. ;
Súradnice	49°13′49″S 20°15′44″V / 49,2302°S 20,2621°V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	nie je prístupný
	Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Bujačí vrch
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°13′49″S 20°15′44″V / 49,2302°S 20,2621°V

Bujačí vrch^[1] (1 946,9 m n. m.^[2]^[3]) je vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Ždiar, približne 15 km severozápadne od Kežmarku.^[4] Nie je turisticky prístupný.

Poloha

Nachádza sa vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.^[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.^[1] Najbližším sídlom je severne situovaný Ždiar, severozápadne ležia Podspády a Tatranská Javorina, východne Lendak a južne Tatranská Lomnica. Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.^[4]

Opis

Bujačí vrch leží v juhovýchodnej časti hlavného hrebeňa Belianskych Tatier, medzi Prednými Jatkami (2 012 m n. m.) a Skalnými vrátami (1 620 m n. m.).^[4] Severným smerom sa nachádza Veľký Grúň (1 274 m n. m.), Gáflovka (1 626 m n. m.), Javorinka (1 259 m n. m.) a Tokáreň (1 219 m n. m.), východným leží Skalka (1 069 m n. m.), Pálenica (1 175 m n. m.), Skalné vráta (1 620 m n. m.) a Faixová skala (1 489 m n. m.), južným Stežky (1 530 m n. m.), Malá (1 558 m n. m.) a Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.) a Kežmarský štít (2 556 m n. m.) a západným Kozí štít (2 111 m n. m.), Jahňací štít (2 230 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.), Predné (2 012 m n. m.) a Prostredné Jatky (1 984 m n. m.).^[4] Severné svahy odvodňuje Tokárenský a Babí potok do riečky Biela, voda z južných odteká prítokmi Kežmarskej Bielej vody v povodí rieky Poprad.^[3] Juhovýchodne sa nachádza Chata Plesnivec. Na juh od Bujačieho vrchu ležia tzv. Komíny, skalné útvary a Rakúsky chrbát, severne sa nachádzajú lesy nazvané Jahňacie. Vrchol je výborne viditeľný z Doliny Kežmarskej Bielej vody a Doliny Zeleného plesa a tiež z obce Ždiar.

Výhľady

Turisticky neprístupný skalnatý vrchol je pokrytý len nízkou vegetáciou.^[6] Vďaka polohe a nadmorskej výške je z vrcholu viditeľná časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier a okolité vrcholy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj východná časť Nízkych Tatier, Stolické, Volovské a Slanské vrchy, Čierna hora, Branisko, Bachureň, Čergov, Levočské vrchy, Pieniny, Spišská Magura, Oravské Beskydy a mnohé vrchy južného Poľska.^[7]

Prístup

Vrchol je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, preto je od roku 1978 turisticky neprístupný. Juhovýchodne stojí Chata Plesnivec, od ktorej vedie zeleno značený turistický chodník južným úbočím vrchu k Veľkému Bielemu plesu.^[4]

Referencie

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 18.
↑ ^a ^b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bujačí vrch (Belianske Tatry)

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape
Belianske Tatry na www.karpaty.net Archivované 2009-02-19 na Wayback Machine

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Geo-1] Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[AA-2] Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 18.

[M-3] Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.

[mapa-4] Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[GCS-5] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[MCZ-6] Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.

[7] Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

z d u Tatry
Podcelky (časti)	Západné Tatry Červené vrchy Liptovské kopy Liptovské Tatry Osobitá Roháče Sivý vrch Východné Tatry Belianske Tatry Vysoké Tatry
Veľkoplošné chránené územie	Tatranský národný park Tatrzański Park Narodowy (Poľsko)
Národné prírodné rezervácie	Batizovská dolina Belianske lúky Belianske Tatry Bielovodská dolina Dolina Bielej vody Furkotská dolina Javorová dolina Juráňova dolina Kotlový žľab Kôprová dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Mních Mokriny Mraznica Nefcerka Osobitá Pramenište Roháčske plesá Sivý vrch Skalnatá dolina Slavkovská dolina Studené doliny Suchá dolina Štôlska dolina Tichá dolina Uhlištiatka Važecká dolina Velická dolina
Prírodné rezervácie	Baba Blatá Bor Bôrik Brezina Čikovská Fľak Goliašová Grapa Hrádok nad Pavúčou dolinou Jedliny Jelšina Kút Mačie diery Machy Medzi bormi Pálenica Pastierske Pavlová Pod Črchľou Poš Rašelinisko Skalka Slavkovský jarok Surovec Úplazíky
Národné prírodné pamiatky	Belianska jaskyňa Brestovská jaskyňa Javorinka
Prírodné pamiatky	Hybická tiesňava
Vybrané vrcholy Východných Tatier	Gerlachovský (2 654) Gerlachovská veža (2 642) Lomnický (2 633) Ľadový (2 627) Pyšný (2 621) Zadný Gerlach (2 616) Lavínový (2 606) Malý Ľadový (2 602) Kotlový (2 601) Lavínová veža (2 600) Malý Pyšný (2 590) Veľká Litvorová veža (2 581) Strapatá veža (2 565) Kežmarský (2 556) Vysoká (2 547) Malá Litvorová veža (2 547) Supia veža (2 540) Končistá (2 537) Baranie rohy (2 526) Dračí (2 523) Veľká Vidlová veža (2 522) Veterný (2 515) Malý Kežmarský (2 514) Zadný Ľadový (2 512) Rysy (2 503) Kriváň (2 495) Bradavica (2 476) Slavkovský (2 452) Východná Vysoká (2 429) Kôprovský (2 363) Jahňací (2 230) Havran (2 151) Ždiarska vidla (2 141) Hlúpy (2 061) Zadné Jatky (2 020)
Vybrané sedlá Východných Tatier	Bystré (2 314) Furkotské sedlo (2 277) Kopské (1 750) Ľaliové (1 952) Lomnické (2 190) pod Ostrvou (1 966) pod Svišťovkou (2 023) Poľský hrebeň (2 200) Predné Kopské (1 780) Priečne (2 353) Prielom (2 290) Sedielko (2376) Široké (1 826) Váha (2 340) Vyšné Kôprovské (2 180)
Vybrané vrchy Západných Tatier	Bystrá (2 248) Jakubina (2 194) Baranec (2 185) Baníkov (2 178) Plačlivé (2 125) Ostrý Roháč (2 088) Volovec (2 063) Brestová (1 903) Sivý vrch (1 805) Osobitá (1687)
Sedlá Západných Tatier	Baníkovské (2 045) Bystré (1 960) Gáborovo (1 890) Jamnícke (1 908) Pálenica (1 570) Parichvost (1 870) Pyšné (1 791) Račkovo (1 958) Smutné (1 965) Tomanovské (1 686) Žiarske (1 917)
Zoznamy	štítov Vysokých Tatier vrcholov v Západných Tatrách vrcholov v Belianskych Tatrách dvojtisícoviek Tatier sediel Vysokých Tatier