A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Gemerské spojky je názov projektu, ktorý pozostáva zo štyroch železničných úsekov,[1] ktoré mali prepojením existujúcich železníc vytvoriť celistvú dopravnú sieť v Gemeri. Projektované a budované boli po viedenskej arbitráži a počas II. svetovej vojny, no ich výstavbu prerušilo blížiace sa povstanie. Ukončenie vojny a návrat území Slovensku znamenalo pominutie potreby ich dokončenia a sprevádzkovania.
Úseky
- Pohronská Polhora – Tisovec (rekonštrukcia ozubnicovej trate) + Tisovec – Revúca (nedokončený; 24 km a 6 tunelov)
- Chyžnianská Voda (dnes Lubeník) – Slavošovce (nedokončený; 14 km, 3 tunely)
- Štítnik – Nižná Slaná (projekt; 20 km, 5 tunelov)
- Rimavská Baňa – Kokava nad Rimavicou (zámer)
- Dobšiná – Dedinky (zámer)
Dejiny
Na základe viedenskej arbitráže zabralo Maďarské kráľovstvo široký pás južného pohraničia Slovenska, čím došlo k odstrihnutiu viacerých gemerských lokálnych tratí. Strata úsekov tratí od Rožňavy po Lučenec znamenala prístup na túto časť Gemera po železnici možný len územím Maďarska,[2] čo komplikovalo život obyvateľov, podnikanie i spravovanie územia. Vážnym problémom bolo prerušenie železničného spojenia do Slavošovských papierní, ktorých zásobovanie a doprava výrobkov bola na železnici závislá.[3] Trate Brezno – Tisovec – Jesenské, Plešivec – Muráň a Plešivec – Slavošovce vytvorili izolované úseky, ktoré bolo možné vzájomne prepojiť tzv. gemerskými spojkami a sprístupniť tak odrezané územia. Bolo potrebné prepojiť Tisovec s Revúcou a Lubeník so Slavošovcami, výhľadovo aj Štítnik s Nižnou Slanou (na tento úsek bol vypracovaný projekt), ako aj Dobšinú s traťou Červená Skala – Margecany blízko obce Dedinky (zostalo pri zámere).
Výstavba
Slovenská dopravná komisia rozhodla už v septembri 1939 o výstavbe úsekov Nižná Slaná – Štítnik, Slavošovce – Lubeník, Muráň – Tisovec a Rimavská Baňa – Kokava nad Rimavicou. Projektová príprava pre prvé 3 úseky bola zriadená 4. decembra 1939 v Brezne. Vzhľadom na záujem Nemeckej ríše udržiavať a rozvíjať vojensky významné železničné trate bolo však tempo výstavby týchto úsekov pomalé.[2] Stavať sa začalo v decembri roku 1940[3] a veľká časť (2. a 3. úsek) z 58 km plánovaných spojok mali byť odovzdané do prevádzky 1. novembra 1942, kedy by sa začal budovať 1. úsek. Krátko pred dokončením najzložitejších objektov bola v lete 1944 výstavba pre vypuknutie SNP prerušená.[4]
Dokončený bol Tisovecký tunel,[3] no tunel pod Homôľkou, pod Dielikom a Koprášsky tunel, ako aj Koprášsky (niekedy označovaný ako Mníšanský) viadukt[5] zostali nedokončené.[2] Dodnes sú okrem týchto stavieb v dobrom stave piliere viaduktov, priepusty a oporné múry, pozorovateľné sú na mnohých miestach aj násypy i zárezy.[6] Po ukončení II. svetovej vojny a vrátení anektovaného územia sa obnovil pôvodný prístup k lokálnym tratiam a hoci sa práce na dobudovaní spojok rozbehli, boli po znárodnení stavebníctva k 31. decembru 1948 ukončené.[6][7] Nedobudovaná trať je dnes unikátnym lákadlom pre turistov a železničiarskych nadšencov, ktorí obdivujú tieto 7 desaťročí opustené stavebné diela.[4]
Zaujímavosť
Slavošovský tunel, dlhý 2,4 km, je súčasťou cyklotrasy, čím sa stal najdlhším cyklotunelom v Európe a tretím najdlhším na svete. V minulosti tunel využívali miestni obyvatelia na skrátenie trasy medzi obcami.[3]
Dnešný stav
V poslednej dobe sa stávajú gemerské spojky vyhľadávaným turistickým cieľom. Slavošovský tunel aj Koprášsky tunel sú voľne prístupné a je možné ich po celej dĺžke prejsť. Ich okolie je upravené a nachádzajú sa tu informačné tabule. Tunel pod Dielikom je neprístupný, kedže je čiastočne zatopený a ide o významné zimovisko netopierov.
Slavošovský tunel
Slavošovský tunel, známy aj ako Tunel pod Homôľkou je najdlhším tunelom v rámci Gemerských spojok. Je dlhý 2,4 km. Ústie tunela zo slavošovskej strany bolo partizánmi počas druhej svetovej vojny zavalené, z obavy že by tadiaľ mohli prejsť nemecké vojská, preto sa dnes toto ústie nachádza pod úrovňou terénu.[8] V súčasnosti je upravené a do tunela z tejto strany vedie drevené schodisko, vďaka čomu je možné ním prejsť z jednej strany na druhú. Cez tunel vedie oficiálna cyklotrasa.
Koprášsky viadukt a Koprášsky tunel
Koprášsky tunel, známy ako aj Mníšanský tunel je s dĺžkou 245 m najkratším z troch tunelov Gemerských spojok. Z mníšanskej strany naň nadväzuje cez 120 m dlhý železobetónový Koprášsky viadukt, prezývaný aj Mníšanský viadukt.[9]
Tunel pod Dielikom
Tunel dlhý 2 km. Jeho výstavba začala v roku 1941. Jedno z ústí tunela je zamrežované, druhé ústie je zatopené. V roku 1997 bol tento tunel vyhlásený za chránený areál, keďže sa v ňom nachádza významné zimovisko netopierov.[10][11]
Referencie
- ↑ Gemerské spojky . spravnym.smerem.cz, . Dostupné online.
- ↑ a b c SEKANOVÁ, Andy. Gemerské spojky (Krátka história nikdy neexistujúcej železnice). blog.sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-08-28. Dostupné online .
- ↑ a b c d Gemerské spojky . ciernediery.sk, 2017-06-13, . Dostupné online.
- ↑ a b Železničný.net - Zaujímavosti - Po stopách nedokončenej trate . zeleznicny.net, . Dostupné online.
- ↑ Lukáš M.. Gemerské spojky: Najznámejšie opustené železničné tunely, cez ktoré nikdy neprešiel žiadny vlak. Slúžiť mali ako sklad ovocia či jadrových zbraní . interez.sk, 2017-03-31, . Dostupné online.
- ↑ a b Naši partneri . vlaky.net, . Dostupné online.
- ↑ Gemerské nedostavané trate . zubacka.sk, . Dostupné online.
- ↑ Slavošovský tunel (tunel Pod Homôľkou) . www.rail.sk, . Dostupné online.
- ↑ Koprášsky (Mníšanský) viadukt | online. 2018-05-17, cit. 2020-04-09. Dostupné online.
- ↑ Čierne diery online. 2017-06-13, cit. 2020-04-09. Dostupné online.
- ↑ Tunel pod Dielikom online. www.rail.sk, cit. 2020-04-09. Dostupné online.
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- GRMAN, Tomáš. Tunelom v čase… cez Slavošovský a Koprášsky tunel online. outdoorfilmy.sk, 2017-04-27, cit. 2019-03-07. Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk