A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Brezno | |||
mesto | |||
Námestie generála Štefánika
| |||
|
|||
Štát | ![]() | ||
---|---|---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj | ||
Okres | Brezno | ||
Región | Horehronie | ||
Časti | Brezno mesto, Mazorníkovo, Bujakovo, Predné a Zadné Halny, Rohozná, Podkoreňová | ||
Vodný tok | Hron | ||
Nadmorská výška | 504 m n. m. | ||
Súradnice | 48°48′24″S 19°38′32″V / 48,806667°S 19,642222°V | ||
Najvyšší bod | |||
- výška | 2 043 m n. m. | ||
- súradnice | 48°56′11″S 19°38′25″V / 48,936389°S 19,640278°V | ||
Najnižší bod | |||
- výška | 486 m n. m. | ||
- súradnice | 48°48′42″S 19°35′58″V / 48,811667°S 19,599444°V | ||
Rozloha | 121,96 km² (12 196 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 19 866 (31. 12. 2022) [2] | ||
Hustota | 162,89 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1265 | ||
Primátor | Tomáš Abel[3] (nezávislý) | ||
PSČ | 977 01, 977 03 | ||
ŠÚJ | 508497 | ||
EČV (do r. 2022) | BR | ||
Tel. predvoľba | +421-48 | ||
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie gen. M. R. Štefánika 1 977 01 Brezno 1 | ||
E-mailová adresa | info@Brezno.sk | ||
Telefón | 630 62 31, 630 62 36 | ||
Fax | 630 62 29 | ||
Poloha mesta na Slovensku
| |||
Interaktívna mapa mesta
| |||
Wikimedia Commons: Brezno, Slovakia | |||
Webová stránka: brezno.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Brezňan[4]
|
Brezno (v minulosti Brezno nad Hronom, maď. Breznóbánya, nem. Bries, Briesen)[5] je okresné mesto ležiace v Banskobystrickom kraji na strednom Slovensku. Mesto sa rozkladá v údolí horného toku rieky Hron vo východnej časti regiónu Horehronia, na juh od Nízkych Tatier a na sever od Slovenského Rudohoria.
Polohopis
Mesto sa nachádza na brehoch Hrona v Breznianskej kotline, na pomedzí Nízkych Tatier a Veporských vrchov. Breznom vedie cesta I/66 od Banskej Bystrice na Poprad, I/72 od Rimavskej Soboty na Liptovský Hrádok a II/529 na Hriňovú. Železničnú trať Banská Bystrica – Červená Skala tu križuje trať do Rimavskej Soboty.
Brezno je vzdialené 44 km východne od Banskej Bystrice, rovnako 44 km južne od Liptovského Hrádku, 29 km severozápadne od Tisovca a 38 km severne od Hriňovej.
Dejiny
- Historické názvy mesta: Berezum (1265), Brizna (1380), Bryzabanya, Bryznabanya, Brezenbanya (1404), Brezna (1516), Breznobanya (1528), Brezno (1567), Brezno nad Hronom (1927), Brezno (1948)
Brezno má bohatú históriu spojenú s baníctvom a ťažbou farebných kovov. Najstarší hmotný doklad o prítomnosti ľudí v blízkosti budúceho Brezna je bronzový poklad, pochádzajúci z 10. až 9. storočia pred našim letopočtom. Prvá písomná zmienka o Brezne pochádza z roku 1265 z listiny kráľa Bela IV. Mestské výsady mu udelil uhorský kráľ Ľudovít I. (Veľký) Anjou v roku 1380. Názov mesta Brezno prvýkrát použil Ferdinand I. Habsburský v listine z roku 1560, ktorou sa riešil spor mesta s okolitými hradnými panstvami. V roku 1650, za panovania Ferdinanda III. Habsburského, vstúpilo Brezno do spoločnosti slobodných kráľovských miest. Najznámejšou postavou breznianskej histórie je Bombura, ozbrojený rytier v mestskom znaku, ktorému legendy pripisujú zásluhu na záchrane mesta pred Turkami.[6]
Najdôveryhodnejšími dokumentmi o vývoji sídla sú staré historické mapy, ktoré nám dokladajú ako mesto rástlo a všestranne sa rozvíjalo. Prvá mapa Uhorska, na ktorej bolo zobrazené Brezno pochádza z roku 1528 a jej autorom bol asistent ostrihomského arcibiskupa Lazarus Roseti, po ňom sa nazývala Lazarova mapa. Prvým slovenským autorom, ktorý zobrazil toto mesto vo svojej mape Zvolenskej stolice v roku 1736, bol všestranný učenec Samuel Mikovíny. Mesto v nej bolo zobrazené plošnou značkou, ktorá naznačuje tvar pôdorysu mesta. Mapa ešte neobsahovala podrobný zákres ciest, takže významnú dopravnú komunikáciu tvorila meandrujúca rieka Hron.[7]
Na podrobnejších vojenských mapách od druhej polovice 18. storočia už môžeme pozorovať podrobnú zástavbu miest aj s jednotlivými ulicami, v 19. storočí pribudla železnica. Výstavba železnice mala vplyv na hospodársky rozvoj regiónu, ako aj na pôdorysnú štruktúru mesta. Bola postavená pôvodná železničná stanica, ktorá bola v roku 1941 prestavaná a rozšírená. Súčasne s ňou bol postavený betónový most cez Hron. Banícka ťažba postupne strácala na význame. Mesto začínalo mať agrárny charakter, keďže poľnohospodárstvo a remeslá sa stali základným zdrojom obživy obyvateľstva.[8]
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 mala pre územný rozvoj mesta veľký význam regulácia rieky Hron. Okrem toho celé mesto bolo elektrifikované a dobudovaný bol nový vodovod. To podnietilo vznik nových firiem a vstup nového priemyslu do mesta v povojnovom období. V roku 1938 tu bola umiestnená vojenská posádka, ktorá zvýšila význam mesta v rámci celého štátu.[7] Koncom 30. rokov 20. storočia žilo v meste približne 5500 obyvateľov.
Po 2. svetovej vojne, po odstránení vojnových škôd, došlo k rozsiahlemu rozvoju priemyslu. V súvislosti s rozvojom strojárskej výroby došlo k zmene charakteru mesta. V rokoch 1947 až 1948 sa začala výstavba mostárne zameraná na produkciu stavebných žeriavova konštrukcií. Mostáreň v časoch hospodárskeho rozmachu v 70. rokoch 20. storočia zamestnávala viac ako 3 600 osôb, čo významne pomohlo rozvoju celého mesta. Podnietilo to bytovú výstavbu a územný rozvoj najprv západným smerom, v dnešných uliciach – Švermova, Laskomerského a neskôr aj ulicou Československej armády a aj južným smerom – výstavbou sídliska Mazorníkovo.
Na takmer polstoročie sa Brezno stalo priemyselným centrom Horehronia. Migrácia z okolitých dedín do mesta priniesla prudký nárast obyvateľstva, ktorého počet dosiahol štvornásobok počtu spred 2. svetovej vojny. Od roku 1953 do roku 1960 malo Brezno štatút okresného mesta, ktorý sa mu opäť prinavrátil až v roku 1996.[8]
Po spoločenských zmenách v roku 1989 bola činnosť nosného priemyslu postupne utlmovaná až úplne zanikla. Začal sa rozvíjať cestovný ruch. Taktiež sa začali presadzovať menšie firmy a najmä veľké obchodné reťazce, čo sa prejavilo v rozšírení obchodných zón (najmä západným smerom na Valaskú). V meste aj v súčasnosti chýba strategický investor, ktorý by vytvoril dostatok pracovných miest, a tak prispel k všestrannému rozvoju miest a najmä k zníženiu nezamestnanosti.[7]
Geografia

Pre mesto je typický hornatý, bohato členitý povrch. Pohoria ako Nízke Tatry a Slovenské rudohorie zaberajú najväčšiu časť územia a lemujú centrálnu dolinu Hrona. Katastrálne územie samotného mesta Brezna má rozlohu 12 946 ha a nachádza sa v nadmorskej výške od 486 po 2043 m n. m., stred mesta je v nadmorskej výške 489 m n. m. Výškový rozdiel najvyššieho a najnižšieho bodu spôsobuje veľkú diferencovanosť reliéfu a z toho vyplývajúce rozdiely v klimatických a biogeografických charakteristikách.[9]
Klíma
Brezno má mierne horské podnebie. Kotlinová poloha a ohraničenie územia okolitými pohoriami spôsobujú väčšiu kontinentalitu klímy. Rozličná expozícia svahov spôsobuje silné kolísanie teploty. Vplyv na podnebie má aj nadmorská výška.[10] S rastom nadmorskej výšky sa ochladzuje a pribúdajú zrážky. V zimnom období sa pravidelne vytvára súvislá snehová pokrývka. Priemerná ročná teplota Brezna je 6,6ºC, minimálna -36,5ºC, maximálna 36,5ºC. Priemerné ročné množstvo zrážok v kotline je 700 – 750 mm.[9] Brezno patrí medzi najmenej veterné lokality Slovenska, priemerná ročná rýchlosť vetra je len okolo 1 m/s. Ďalší dôležitý klimatický jav, ktorý sa prejavuje na počasí mesta je hmla.
Vodné toky
Zrážky a topiaci sneh sú dôležitým zdrojom pre vodné toky. Hlavný tok, ktorý odvodňuje územie mesta, je rieka Hron. Znamená to, že sa doň vlievajú všetky ostatné potoky a potôčiky. Má stredohorský režim odtoku.
- Cez Brezno preteká rieka Hron, druhá najdlhšia rieka na Slovensku.
- Pri Bujakove sa sprava vlieva Zúbra, ďalej opäť sprava Ježová a v Zadných Halnách Rohozná zľava a Vagnár sprava.
- V Predných Halnách následne ústi pravostranný Drakšiar, v meste ľavostranné Brezenec a Drábsko a tiež pravostranné Lužné.
Biota
Územie mesta je väčšinou odlesnené a má pestrý pôdny kryt, na ktorom prevládajú ilimerizované a nivné pôdy. Hnedá lesná pôda zaberá 38 % katastrálneho územia, rastú na nej ihličnaté a zmiešané lesy (smrek obyčajný, jedľa biela, buk lesný, borovica lesná). V lesoch našli domov mnohé vzácne biotopy rastlinstva a živočíšstva (medveď hnedý, srna lesná, vlk dravý, jeleň lesný, líška hrdzavá, veverica stromová, orol skalný, jastrab lesný, ďateľ čierny a i.). Neďaleko mesta sa nachádza chránené nálezisko Breznianska Skalka. Jej najvyšší vrch Skalka má výšku 861 m n. m. Vyhlásené bolo v roku 1981. Zaujímavosťou je výskyt duba zimného zachovaného na kremencoch.[10]
Časti mesta
- Mestské časti: Brezno mesto, Bujakovo, Mazorníkovo, Predné Halny, Zadné Halny.[11]
Ulice
- 9. mája, Banisko, Baštova, Bottova, Boženy Němcovej, Brezenská, Budovateľská, Cesta osloboditeľov, Chalupkova, Cintorínska, Černákova, Československej armády (ČSA), Dolná, Dr. Clementisa, Dvoriská, Eleny Maróthy Šoltésovej, Fraňa Kráľa, Fučíkova, Glianska, Hlavina, Hlboká, Hliník, Horná, Hradby, Hronská, Hviezdoslavova, Jarmočisko, Jelšová, Jilemnického, Kiepka, Klepuš, Kozlovo, Kozmonautov, Kôšikovo, Krátka, Krčulova, Kriváň, Kukučínova, Kuzmányho, Ladislava Sáru, Laskomerského, Lesná, Lichardova, Lúčky, Májového povstania českého ľudu (MPČĽ), Malinovského, Martina Benku, Mládežnícka, Mliekárenská, Mostárenská, Moyzesova, Nábrežie Dukelských hrdinov (NDH), Nábrežie Jána Čipku, Nálepkova, Námestie gen. M.R. Štefánika, Nová, Okružná, Padličkovo, Pestovateľská, Pionierska, Pod Hôrkou, Podkoreňová, Potočná, Poľná, Predné Halny, Rázusova, Rohozná, Sekurisova, Sládkovičova, Slovenského národného povstania (SNP), Staničná, Stormová, Šiašovo, Školská, Šrámkova, Štúrova, Štvrť Ladislava Novomeského (ŠLN), Švermova, Tehelňa, Tisovská cesta, Vagnárska, Vránskeho, Vrbová, Zadné Halny, Záhradná, Zúbrik, Železničná, Židlovo
Obyvatelia Brezna radi nazývajú ulice skratkami – ČSA, ŠLN, MPČĽ, NDH, SNP a pod.
Obyvateľstvo
Mesto Brezno má asi 19 000 obyvateľov (ku koncu roka 2018). Priemerná hustota zaľudnenia je 171 obyvateľov na km2. V posledných rokoch sa však v Brezne rodí málo detí a veľa ľudí sa každý rok odsťahuje, takže počet obyvateľov aj hustota zaľudnenia stále klesajú. Na území mesta žilo v minulosti okrem Slovákov mnoho Nemcov, ale boli tu aj Maďari, Česi, Bulhari, Taliani, Poliaci, Srbi a príslušníci iných národností. Dnes sa viac ako 90 % obyvateľov hlási k slovenskej národnosti. Najpočetnejšou menšinou sú Rómovia, po nich nasledujú Maďari a Česi. Viac ako polovica populácie mesta vyznáva rímskokatolícku cirkev.[7]
Národnostné zloženie (z roku 2001): Slováci 92,8 %, Maďari 0,2 %, Česi 0,8 %, Rómovia 4,6 % a ostatní 1,6 %.
Vierovyznanie: Rímskokatolíci 68,89 %, Evanjelici 8,47 %, Gréckokatolíci 0,98 %, Svedkovia Jehovovi 0,53 %.
Politika

Najvyšším výkonným orgánom a predstaviteľom mesta je primátor. Funkcia primátora je verejnou funkciou. Dnes sa primátor mestá volí každé štyri roky v komunálnych voľbách. Súčasným primátorom je od novembra 2014 nezávislý kandidát Tomáš Ábel. Funkciu primátora mesta zastáva 2. volebné obdobie.[12]
Orgánom samosprávy mesta je Mestské zastupiteľstvo mesta Brezna. Ide o zastupiteľský zbor mesta zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi mesta. Počet volebných obvodov a počet poslancov mestského zastupiteľstva na celé volebné obdobie sa určuje pred voľbami podľa osobitného predpisu. Funkčné obdobie poslancov Mestského zastupiteľstva Brezna je štyri roky a končí sa zložením sľubu novozvolených poslancov.[13]
Mestský úrad je výkonným orgánom mestského zastupiteľstva a primátora. Zabezpečuje organizačné a administratívne veci mestského zastupiteľstva a primátora, ako aj orgánov zriadených mestským zastupiteľstvom.[14] Prednostkou mestského úradu je Mgr. Zuzana Ďurišová.[15]
Symboly mesta
Symbolmi mesta Brezna sú erb, vlajka a pečať.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Brezno je vďaka zachovanému historickému urbanizmu pamiatkovou zónou.[16] Dominuje mu obdĺžnikové námestie generála Milana Rastislava Štefánika, jedno z najväčších na Slovensku.
Sakrálne pamiatky
- Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a s vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1781-1785. Staviteľom kostola bol Peter Grosmann. Veža s barokovou helmicou s laternou bola pristavaná v rokoch 1792-1793. V interiéri sa nachádza pôvodný neskorobarokový mobiliár, autorom hlavného oltára je Andrej Marušiak. Oltárny obraz namaľoval viedenský maliar Jozef Fischer.[17]
- Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne tolerančná stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1785-1787. Veža kostola s ihlancovou helmicou pochádza z rokov 1863-1864. Poslednou úpravou prešiel kostol v roku 1906, kedy vznikla súčasná fasáda s prvkami historizmu a secesie. V interiéri sa nachádza oltár, stĺpová architektúra z roku 1865 s obrazom Krista na Hore Olivetskej od levočského maliara Zapletala. Z tohto obdobia pochádza aj kazateľnica a krstiteľnica. Súčasťou interiéru je aj voľný obraz Ukrižovaný od Jakuba Stundera zo začiatku 19. storočia.[18] Ako evanjelickí farári tu pôsobili významné osobnosti, Ján Kuzmány (otec Karola Kuzmányho), Ján Chalupka či Martin Rázus.
- Piaristický kláštor, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse písmena L z rokov 1694-1713.[19] Súčasťou komplexu kláštora je aj kaplnka, kde sa nachádza tabuľová maľba sv. Barbory, neskorogotická práca z konca 15. storočia. Ďalej je tu umiestnená aj socha Madony s dieťaťom, polychrómovaná drevorezba z rovnakého obdobia. Tzv. „kostolčok“ sprítomňuje misijnú, pastoračnú a pedagogickú pôsobnosť piaristického rádu v miestnom i európskom kontexte (1673 – 1856). Nachádzajú sa v ňom najstaršie umelecké doklady z torza gotického oltára z prvého breznianskeho kostola – polychrómovaná skulptúra Panny Márie a tabuľové obrazy sv. Barbory a sv. Doroty. Spolu s historickou knižnicou vo farskom úrade, ako jednej z mála pôvodných a dodnes funkčných kláštorných knižníc na Slovensku, predstavuje najcennejšiu duchovnú kultúrno-historickú pamätihodnosť regiónu. Pri príležitosti jubilejného roka sv. Jozefa Kalazanského v roku 2007 (450. výročie narodenia zakladateľa rehole a prvej zbožnej školy v Európe) bola na historickej budove odhalená pamätná tabuľa.
- Synagóga, centrálne orientovaná historizujúca stavba z rokov 1900-1902.[20] Fasáda synagógy je rámovaná nárožnými vežicami, dominuje jej rizalit s výraznou kopulou, ktorá z neho vystupuje. Fasáda je členená horizontálnym pásovaním. Obnova stavby sa uskutočnila v roku 2015, slúži na kultúrne účely.
Ostatné pamiatky
- Mestská veža, klasicistická 31 m vysoká zvonica na pôdoryse štvorca s manzardovou strechou z roku 1830.[21] Nachádzajú sa tu tri zvony, z roku 1780 a dva z roku 1924. Fasáde veže dominuje vysoký pilastrový rád, prízemná úroveň je členená pásovaním. Je dominantou a symbolom súčasného mesta.
- Radnica, dvojpodlažná bloková barokovo-klasicistická stavba s manzardovou strechou z roku 1779.[22] Stavbe dominuje rizalit členený pilastrami, ukončený štítom s tympanónom. Nachádza sa uprostred štvorcového námestia, vedľa katolíckeho kostola. Dnes tu sídli Horehronské múzeum.
- Renesančný meštiansky dom, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 17. storočia.[23] Fasáda je dekorovaná iluzívnym kvádrovaním ríms a portálu, okná majú maľované šambrány, nachádzajú sa tu fragmenty maľovaných nápisov.
Divadlo
V Brezne už dlhé roky pôsobí Divadelný súbor Jána Chalupku. Jeho korene siahajú až do polovice 18. storočia. Divadelný súbor sa pravidelne zúčastňuje a získava ocenenia na domácich aj zahraničných prehliadkach amatérskeho divadla. Patrí medzi najstaršie a najaktívnejšie amatérske divadelné súbory na Slovensku.
Od roku 2005 sa v Brezne pravidelne organizuje niekoľko dní trvajúci inšpiratívny festival Divadelná Chalupka, ktorého sa zúčastňujú profesionálne aj amatérske divadlá zo Slovenska a zahraničia.
Hudba
- Spevácky zbor mesta Brezna
- Folklórny súbor Mostár
- Detský folklórny súbor Šťastné detstvo
- Dychový orchester Brezno
Šport
- Športový klub Brezno,
- Airsoftový team
- HK Brezno
- FK Brezno
- Volejbalový klub MŠK Brezno
- Karate Klub Milana Piliara MŠK Brezno
- Šporotvo-strelecký klub MŠK Brezno
- Klub slovenských turistov Brezno
- Slovenský cykloklub Ďumbier
- Atletický klub Mostáreň MŠK Brezno
- Stolnotenisový oddiel MŠK Brezno
- Klub biatlonu ŠŠSM – MŠK Brezno
- Plavecký klub ŠK Flipper
Rozhľadňa
Na začiatku letnej sezóny 2021 mesto plánuje otvorenie novej rozhľadne. Jej výstavba bola posunutá kvôli pandemickej situácii.[24] Nachádza sa v lokalite Horné lazy.[25] Rozhľadňa bude prístupná náučným chodníkom a cyklistickou cestou. V zime k nej budú viesť bežkárske trate.[26] Investorom rozhľadne za takmer 440 000 eur je mesto, približne osminou sa na nej bude podieľať aj Banskobystrický samosprávny kraj. Rozhľadňa mala byť s výškou takmer 40 metrov najvyššia na Slovensku, ale predbehol ju kontroverzný projekt na Štrbskom Plese.[27]
Zdroj:Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierna nad Tisou
Šaľa
Šaštín-Stráže
Šahy
Šamorín
Štúrovo
Šurany
Žarnovica
Želiezovce
Žiar nad Hronom
Žilina
Bánovce nad Bebravou
Banská Štiavnica
Banská Bystrica
Bardejov
Bojnice
Bratislava
Brezno
Brezová pod Bradlom
Bytča
Detva
Dobšiná
Dolný Kubín
Dubnica nad Váhom
Dudince
Dunajská Streda
Erby slovenských miest
Fiľakovo
Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)
Galanta
Gbely
Gelnica
Giraltovce
Handlová
Hanušovce nad Topľou
Hlohovec
Hnúšťa
Holíč
Hriňová
Humenné
Hurbanovo
Ilava
Jelšava (mesto)
Kategórie podľa miest na Slovensku
Kežmarok
Košice
Kolárovo
Komárno
Komunálna politika na Slovensku
Kráľovský Chlmec
Krásno nad Kysucou
Krompachy
Krupina
Kysucké Nové Mesto
Leopoldov
Levice
Levoča
Lipany (okres Sabinov)
Liptovský Hrádok
Liptovský Mikuláš
Lučenec
Malacky
Martin (mesto na Slovensku)
Medzev
Medzilaborce
Mestá na Slovensku podľa kraja
Mestské časti na Slovensku
Mestské opevnenia na Slovensku
Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku
Michalovce
Miestne časti na Slovensku
Modrý Kameň
Modra
Moldava nad Bodvou
Myjava (mesto)
Námestovo
Nemšová
Nesvady
Nitra
Nováky
Nová Baňa
Nová Dubnica
Nové Mesto nad Váhom
Nové Zámky
Púchov
Partizánske
Pezinok
Piešťany
Podolínec
Poltár
Pomenovania podľa miest na Slovensku
Poprad
Považská Bystrica
Prešov
Prievidza
Rajec
Rajecké Teplice
Revúca (mesto)
Rimavská Sobota
Rožňava
Ružomberok
Sečovce
Senec
Senica
Sereď
Skalica (mesto)
Sládkovičovo
Sliač
Snina
Sobrance
Spišská Belá
Spišská Nová Ves
Spišská Stará Ves
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
Stará Ľubovňa
Stará Turá
Strážske
Stropkov
Stupava
Svätý Jur
Svidník
Svit (mesto)
Tisovec (okres Rimavská Sobota)
Tlmače
Topoľčany
Tornaľa
Trebišov
Trenčín
Trenčianske Teplice
Trnava
Trstená
Turčianske Teplice
Turany
Turzovka
Tvrdošín
Univerzitné mestá na Slovensku
Veľké Kapušany
Veľký Šariš
Veľký Krtíš
Veľký Meder
Vráble
Vrútky
Vranov nad Topľou
Vrbové
Vysoké Tatry (mesto)
Zaniknuté mestá na Slovensku
Zlaté Moravce
Zoznamy ulíc miest na Slovensku
Zvolen
Čierna nad Tisou
Šaľa
Šaštín-Stráže
Šahy
Šamorín
Štúrovo
Šurany
Žarnovica
Želiezovce
Žiar nad Hronom
Žilina
Bánovce nad Bebravou
Banská Štiavnica
Banská Bystrica
Bardejov
Bojnice
Bratislava
Brezno
Brezová pod Bradlom
Bytča
Detva
Dobšiná
Dolný Kubín
Dubnica nad Váhom
Dudince
Dunajská Streda
Fiľakovo
Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)
Galanta
Gbely
Gelnica
Giraltovce
Handlová
Hanušovce nad Topľou
Hlohovec
Hnúšťa
Holíč
Hriňová
Humenné
Hurbanovo
Ilava
Jelšava (mesto)
Kežmarok
Košice
Kolárovo
Komárno
Kráľovský Chlmec
Krásno nad Kysucou
Krompachy
Krupina
Kysucké Nové Mesto
Leopoldov
Levice (Slovensko)
Levoča
Lipany
Liptovský Hrádok
Liptovský Mikuláš
Lučenec
Malacky
Martin (mesto na Slovensku)
Medzev
Medzilaborce
Mesto (Slovensko)
Michalovce
Modrý Kameň
Modra
Moldava nad Bodvou
Myjava (mesto)
Námestovo
Nemšová
Nemecké mestské právo
Nesvady
Nitra
Nováky
Nová Baňa
Nová Dubnica
Nové Mesto nad Váhom
Nové Zámky
Púchov
Partizánske
Pezinok
Piešťany
Podolínec
Poltár
Poprad
Považská Bystrica
Prešov
Prievidza
Rajec
Rajecké Teplice
Revúca (mesto)
Rimavská Sobota
Rožňava
Ružomberok
Sabinov
Senec
Senica
Sereď
Skalica (mesto)
Sládkovičovo
Sliač
Snina
Sobrance
Spišská Belá
Spišská Nová Ves
Spišská Stará Ves
Spišské Podhradie
Spišské Vlachy
Stará Ľubovňa
Stará Turá
Strážske
Stropkov
Stupava
Svätý Jur
Svidník
Svit (mesto)
Tisovec (okres Rimavská Sobota)
Tlmače
Topoľčany
Tornaľa
Trebišov
Trenčín
Trenčianske Teplice
Trnava
Trstená
Turčianske Teplice
Turany
Turzovka
Tvrdošín
Veľké Kapušany
Veľký Šariš
Veľký Krtíš
Veľký Meder
Vráble
Vrútky
Vranov nad Topľou
Vrbové
Vysoké Tatry (mesto)
Zlaté Moravce
Zoznam miest na Slovensku
Zvolen
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.