Závory
sedlo
Kobylia dolina a nad ňou Závory
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Okres	Poprad
Obec	Vysoké Tatry
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodie	Váh
Nadmorská výška	1 879 m n. m.
Súradnice	49°12′17″S 20°00′27″V / 49,2048°S 20,0076°V / 49.2048; 20.0076
Geologické zloženie	žula
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Závory
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Závory (1 879 m n. m.; poľ. Zawory, nem. Zawory-Pass, Riegelpass, maď. Zawory-hágó) je názov sedla medzi Hladkým štítom a Tichým vrchom v centrálnej časti Tatier.

Sedlo i hrebeň patrí do katastra mesta Vysoké Tatry v okrese Poprad v Prešovskom kraji. Leží západne od Hladkého štítu, situovaného v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Čubrinou (2 378 m n. m.) a Svinicou (2 301 m n. m.), z ktorého vybieha juhozápadným smerom hrebeň na Veľkú kopu (2 052 m n. m.). Sedlo od hlavného hrebeňa oddeľuje Tichý vrch (1 980 m n. m.) a vedie ním hranica Východných a Západných Tatier a ich častí Vysoké Tatry a Liptovské kopy. Západne sa terén zvažuje do Tichej doliny, ktorou voda odteká Tichým potokom, zdrojnicou Belej v povodí Váhu. Juhovýchodne od sedla leží Kobylia dolina, ktorá je vetvou Kôprovej doliny a ktorou vodu z tejto časti odvádza rovnako do Belej Kôprovský potok. Obe mohutné doliny sú súčasťou rovnomenných národných prírodných rezervácií.

Závory sú turistickým prechodom medzi Kôprovou dolinou a Tichou dolinou. Turisti si môžu vybrať cestu Tichou alebo Kôprovou dolinou. Výstup po oboch trasách je menej náročný, ale veľmi dlhý.

• Kôprovou dolinou z Podbanského a Troch studničiek po červenej turistickej značke. V ústí Kôprovej doliny sa chodník napája na modrú značku, cesta vedie okolo Kmeťovho vodopádu do ústia Hlinskej doliny, kde sa napája na zelenú, ďalej vedie Kobyliou dolinou a pokračuje do sedla.
• Tichou dolinou po žltej značke, na jej konci pri Liptovskom košiari sa chodník napája na červenú, ktorá dovedie turistov do sedla.

Nemá jasný zmysel. Pravdepodobne sa vťahoval na záver doliny. Sedlo pôvodne Slováci volali Priehyba.

1. ↑ ^{a b} Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
2. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
3. ↑ ^{a b c} Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
4. ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
5. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
6. ↑ ^{a b} BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

• Poloha na turistickej mape