A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Togská republika | |||||
| |||||
Národné motto: Travail, Liberté, Patrie (Práca, sloboda, domovina) | |||||
Štátna hymna: Salut à toi, pays de nos aïeux (Buď pozdravená, krajina našich predkov) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | République Togolaise | ||||
• krátky | Togo | ||||
Hlavné mesto | Lomé 6°7′ s.š. 1°13′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Lomé | ||||
Úradné jazyky | francúzština
| ||||
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
republika Faure Gnassingbé Victoire Tomegah Dogbé | ||||
Vznik | 27. apríl 1960 | ||||
Susedia | Benin, Burkina, Ghana | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
56 785 km² (122.) 2 400 km² (4,2 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (júl 2005) • hustota (júl 2005) |
6 145 000 (101.) 108,2/km² (72.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2005 9 369 mil. $ (136.) 1 675 $ (149.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2003) | 0,512 (143.) – stredný | ||||
Mena | frank BCEAO/CFA (XOF) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
GMT (UTC) bez zmeny (UTC) | ||||
Medzinárodný kód | TGO / TG | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | RT | ||||
Internetová doména | .tg | ||||
Smerové telefónne číslo | +228 |
Súradnice: 8°15′00″S 1°11′00″V / 8,25°S 1,183333°V
Togo, dlhý tvar Togská republika, je štát v západnej Afrike. Ma podlhovastý tvar, na západe susedí s Ghanou, na východe s Beninom a na severe s Burkina Faso. Na juhu má krátke pobrežie Guinejského zálivu – bývalé Pobrežie otrokov, na ktorom sa nachádza hlavné mesto Lomé. Na ploche 56 000 km² tu žije 5 miliónov ľudí. Togo je jednou z najmenších afrických krajín.
Dejiny
Togo bolo do roku 1914, resp. do roku 1919 nemeckou kolóniou, potom britsko-francúzskym mandátom britského Spoločenstva a potom francúzskym poručenským územím v rámci OSN. Nezávislosť získalo roku 1960 a podľa ústavy z roku 1980 je republikou v čele s prezidentom.
Pobrežie Toga dlhé 50 km objavili v 70. rokoch 15. storočia Portugalci a od 16. storočia sa stalo súčasťou Pobrežia otrokov. Roku 1852 tu začala vyvíjať svoju činnosť Severonemecká misionárska spoločnosť.
O niečo neskôr založili v Togu osady francúzski obchodníci, po nich nasledovali nemeckí obchodní osadníci.
Roku 1884 nemecký badateľ a kráľovský komisár Gustav Nachtigal uzavrel s niekoľkými kmeňovými náčelníkmi protektorátne zmluvy, ktorými sa Togo dostalo pod ochranu nemeckej ríše. Pobrežie sa stalo nemeckou kolóniou, vnútrozemie bolo po uzavretí delimitačných zmlúv so Spojeným kráľovstvom a Francúzskom začlenené do sféry mocenského vplyvu Nemecka.
Od roku 1901 patrilo celé územie dnešného Toga pod nemeckú správu. Po tom, čo Nemecko prehralo 1. svetovú vojnu sa konala mierová konferencia vo Versailles, pričom jeden z bodov mierovej zmluvy bolo odstúpenie všetkých kolónií v prospech víťazných štátov. Preto Česko-Slovensko žiadalo územie Toga ako svoju kolóniu, ale žiadna z bývalých nemeckých kolónií nebola pridelená nástupníckemu štátu a preto po prvej svetovej vojne roku 1919 získala v rámci mandátneho systému Britského spoločenstva Západné Togo (časť dnešnej Ghany) Spojené kráľovstvo a Východné Togo (dnešné Togo) získalo Francúzsko. Roku 1946 bolo Togo začlenené do poručenskej sústavy OSN pod správou Francúzska. Časť územia pod správou Spojeného kráľovstva sa na základe plebiscitu kontrolovaného OSN roku 1956 pripojila k Zlatonosnému pobrežiu (Ghana).
Roku 1956 získalo Togo vnútornú autonómiu v rámci Francúzskeho spoločenstva a roku 1960 sa stalo nezávislou republikou. Prvým prezidentom sa stal Sylvanus Olympio, ktorý bol roku 1963 zavraždený pri vojenskom puči. Jeho nástupca Nicolas Grunitzky bol roku 1967 zosadený pri druhom vojenskom puči vedenom plukovníkom Gnassingbéom Eyadémamom. Ústava bola zrušená, národné zhromaždenie a politické strany boli rozpustené. Eyadéma prevzal úrad prezidenta a predsedu vlády. Prevraty nevyvolali žiadne zmeny v prozápadne orientovanej zahraničnej politike. Togo je členom OSN a OAU.
Vnútorná politika uskutočňovaná Eyadémamom je orientovaná na návrat k špecifickým africkým kultúrnym tradíciam. Roku 1969 sa stal predsedom novo vytvorenej jednotnej strany Rassemblement du Peuple Togolais (RPT). Roku 1974 dal zoštátniť naleziká fosfátov, ktoré do tej doby väčšinou patrili Francúzom. Roku 1980, kedy vstúpila do platnosti nová ústava, bol zrušený výnimočný stav vyhlásený roku 1976. Roku 1983 došlo k návratu mnohých obyvateľov Toga z Nigérie po jej vyhostení všetkých ilegálnych prisťahovalcov. Návšteva francúzskeho prezidenta Françoisa Mitterranda v januári 1983 sa uskutočnila v období 20. výročia zavraždenia prvého togského prezidenta Olympia. Niekoľko hodín pred príletom Mitterranda Eyadéma oznámil, že bolo odhalené sprisahanie Olympiových synov. Roku 1986 sa v Togu uskutočnil prevrat namierený proti prezidentovi Eyadémovi, ktorý bol za pomoci francúzskych jednotiek potlačený. Vedenie štátu obvinilo susedné štáty Ghanu a Burkina Faso z podpory prevratu. Od apríla 1991 začali v krajine demonštrácie proti prezidentovi G. Eyadémovi, ktoré potlačila armáda. V auguste 1991 vzniká dočasná vláda v čele s K. Koffigohom, ktorý prevzal aj právomoci prezidenta. Pokus o štátny prevrat sa uskutočnil v októbri 1991, dočasná vláda bola rozpustená a moci sa chopila armáda. V marci 1992 bol v referende schválený návrh novej, pluralitnej ústavy a vo februári 1994 sa konali prvé pluralitné parlamentné voľby. Togo je jedným z najmenej zadlžených afrických štátov, ale zároveň stále patrí k najmenej rozvinutým krajinám sveta.
Obyvateľstvo
Obyvatelia sa členia do niekoľkých etnických skupín, z ktorých najpočetnejšia – okolo 2 mil. príslušníkov sú Adža-Ewovia, podiel ostatných je už pod 25 %. Skoro polovica obyvateľstva je gramotná. Úradným jazykom je francúzština, ale hovorí sa tu aj jazykmi jednotlivých kmeňov. Z náboženstva je najviac praktikovaný animizmus, kresťanov je tu 35 %, prevažne v mestách, ďalej tu je tiež moslimská menšina. Podľa sčítania ľudu v roku 2020[1] došlo k miernym zmenám v počte veriacich, ktoré sú nasledujúce: kresťania 42,3 %, moslimovia 14 % (väčšina sunnitov, malá menšina šiitov), tradičné africké náboženstvá 36,9 %, bez vyznania 6 ,2 %, zostávajúce veľmi nízke počty patrí judaizmu, hinduizmu a budhizmu.[1] Z tradičných náboženstiev prevláda thron a vodun.[2] V Togu je bežné vyznávanie kresťanstva alebo islamu spolu s niektorým z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), existujú aj eklekticizmy a synkretizmu (konkrétne synkretizmus vodunu a kresťanstva).[3]
Ekonomika
Togo je jedna z najchudobnejších krajín na svete, jej HDP dosahoval roku 1996 síce 300 USD na hlavu, ale hospodársky rast bol negatívny. Hospodárstvo je riadené autoritatívne, čo vedie k chabým ekonomickým výsledkom. Základom tonžského hospodárstva je vývoz vápenatých fosfátov a kakaa. Togo musí dovážať hlavne stroje a priemyselný tovar. Najčulejší obchod je so susedmi Toga a s Francúzskom. Menou je Frank CFA.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Togo
- Togo cestovný sprievodca z Wikivoyage
Zdroje
- ↑ a b Togo. : Central Intelligence Agency, 2022-09-19. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ FALOLA JEAN-JACQUES, DANIEL, Toyin; JEAN-JACQUES, Daniel. Africa: An Encyclopedia of Culture and Society. 1. vyd. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2015. ISBN 9781598846669. S. 1210.
- ↑ HAVELKA, Ondřej. Synkretismus katolického křesťanství a západoafrického vodunu z teologicko-etické perspektivy. Studia Theologica, 2021-12-01, roč. 23, čís. 3, s. 149–174. Dostupné online . DOI: 10.5507/sth.2021.033. (po anglicky)
Externé odkazy
- Vládna stránka Toga (po francúzsky)
- Togo na stránke Encyklopédie Britannica (po anglicky)
- Togo na stránke CIA World Factbook (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čad
Česko-Slovensko
Československá republika
Ľubomír Pokovič
Štěpán Hájek
Štefan Skrúcaný
Živko Vangelov
1. august
1. júl
1. január
1. október
10. august
10. január
10. september
11. august
11. júl
11. január
11. november
11. september
12. apríl
12. august
12. september
13. apríl
13. august
13. marec
13. september
14. júl
15. august
15. júl
15. máj
15. september
16. máj
17. august
17. september
18. február
18. máj
18. október
18. september
1875
1879
1889
19. storočie
1903
1911
1913
1919
1955
1956
1957
1958
1959
1960
1961
1962
1963
1964
1965
1988
1997
2. február
2. jún
2. január
20. august
20. jún
20. január
20. storočie
2007
2008
2010
2015
2020
2022
21. apríl
21. marec
21. september
21. storočie
22. apríl
22. december
22. január
22. november
22. september
23. júl
23. január
24. máj
24. september
25. august
25. september
26. jún
26. november
27. apríl
27. marec
28. apríl
28. február
28. marec
28. november
28. október
29. apríl
29. február
29. marec
29. november
3. august
3. december
3. október
30. jún
30. november
30. október
31. január
4. apríl
4. august
4. január
4. máj
4. november
5. august
5. december
5. november
50. roky 20. storočia
6. február
6. jún
6. máj
6. marec
6. november
60. roky 20. storočia
7. august
7. február
7. júl
7. marec
7. november
70. roky 20. storočia
8. február
8. máj
8. november
9. apríl
9. september
Adriena Bartošová
Agadir
Akty X
Albert Camus
Albert Lutuli
Andrzej Stasiuk
Anna Šišková
Antonio Banderas
Attila Kaszás
Ayrton Senna
Belgicko
Benin
Brazília
Brazília (mesto)
Burkina
Chris Barrie
Clark Gable
Colin Firth
Craig C. Mello
Daryl Hannah
David Duchovny
David James Elliott
Desaťročie
Diego Maradona
Donald Arthur Glaser
Doprava
Európska únia
Eva Pavlíková
Fausto Coppi
Federácia
Francúzsko
Franco Baresi
Frans Adelaar
František Bojničan
Friedrich Wolfgang Adler
Gabon
Gabriel Palacka
Gary Lineker
Hugh Grant
Hugo Weaving
Igor Gavenčiak
Igor Kurčatov
Igor Liba
Ivan Lendl
Ivan Mikloš
Ivona Krajčovičová
Ján Figeľ
Jari Kurri
Jarmila Tkáčová
Jean-Baptiste Laviolette
Jean-Claude Van Damme
Jean-Michel Basquiat
Jenő Huszka
John Langshaw Austin
José Luis Rodríguez Zapatero
Jozef Buček
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Elsner
Jozef Mikuš
Jo Nesbø
Julianne Moore
Julianne Mooreová
Juraj Bakoš
Kamerun
Karl Maybach
Kevin Carter (fotograf)
Kongo (štát)
Kongo (býv. Zair)
Kristin Scottová Thomasová
Kultúra (spoločenské vedy)
Kuruppu Karunaratne
Ladislav Molnár
Laurent Fignon
Lee Joseph Archambault
Letné olympijské hry
Libuša Martinčeková
Mŕtvy muž prichádza
Madagaskar
Mali
Marek Ťapák
Mariánska priekopa
Marian Janušek
Maroš Kondrót
Maroko
Martin Babjak
Martin Glover
Mauritánia
Michael Hutchence
Michal David
Milan Bahúl
Milan Staš
Miroslav Dvorský
Nigéria
Niger
Nobelova cena za literatúru
Obežná dráha
Olaf Ludwig
OSN
Pavol Kubovič
Pavol Višňovský
Peter Pišťanek
Poľsko
Pobrežie Slonoviny
Rím
Róbert Pukalovič (1960)
Republika
Richterova stupnica
Saint-John Perse
Sean Penn
Sean Simpson
Senegal
Sergej Leonidovič Rubinštejn
Slovensko
Somálsko
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Sputnik 4
Stano Král
Steve Vai
Storočie
Stredoafrická republika
Taliansko
Tilda Swinton
Tim Mayotte
Togo
Vladimír Bajan
Vladimír Krčméry
Willard Libby
Yannick Noah
Zem
Zimné olympijské hry
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk