A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tichá dolina | |
národná prírodná rezervácia | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský, Žilinský |
Okres | Poprad, Liptovský Mikuláš |
Obec | Vysoké Tatry, Pribylina |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Súradnice | 49°11′57″S 19°55′19″V / 49,19906°S 19,92197°V |
Rozloha | 59,6664 km² (5 967 ha) |
Vznik | 1991 |
Správa | ŠOP - S-TANAP |
Kód | 759 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Tichá dolina | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tichá dolina je národná prírodná rezervácia, bola vyhlásená Vyhláškou Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 166/1991 Z. z., zo dňa 15. januára 1991. Je to ochranársky jedna z najvýznamnejších oblastí Tatier. Ukážka príkrovovej stavby Tatier, prvé paleontologické nálezy suchozemskej mezozoickej fauny a flóry na Slovensku, vysokohorský kras, pramenisková oblasť Belej, reprezentatívne povodie UNESCO. Mimoriadne vzácna flóra - mnoho endemitov a reliktov.[1]
Oblasť Tichej doliny patrí v rámci celého TANAPu k najzachovalejším oblastiam. Už od roku 1954 bola oblasť zaradená do prísnej rezervácie Podbanské. Prales sa tu zachoval na 6 miestach (pralesové lokality – Žerucha, Hlinská dolina – 2 polygóny, Tichá dolina a dva pralesové zvyšky) na celkovej výmere 221 ha. Porasty pralesovitého charakteru sa nachádzajú na pravej strane Tichej doliny severozápadne od kóty Žerucha (1 381,2 m n. m.), v oblasti Hinskej doliny a Hrebeňa Hlina, Javorovej doliny v závere Tomanovskej doliny a v Kamennej Tichej.
Z biotopov dominujú smrekové lesy čučoriedkové, v niektorých častiach sa zachovali smrekovcovo-limbové lesy. Lesy majú všetky znaky pralesa, vrátane množstva odumretého dreva vo vyšších stupňoch rozkladu a prítomnosti stromov blízko fyzického veku. V súčasnosti je vývoj porastov na pomerne veľkých plochách dynamický v dôsledku prirodzených disturbancií (vietor, podkôrny hmyz). Tak ako v iných tatranských pralesoch aj tu dominuje smrek, miestami je hojnejšia ešte limba, ojedinele smrekovec. V posledných desaťročiach sa výraznejšie uplatňuje na viacerých miestach po disturbanciách aj jarabina. V pralesových lokalitách boli identifikované dva typy smrekových lesov - smrekové lesy čučoriedkové a smrekovcovo-limbové lesy. Prales je aj so širokým okolím súčasťou územia európskeho významu SKUEV0307 Tatry a Tatranského národného parku.
Celá lokalita s výmerou 221 ha patrí do Národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina. Rezervácia bola vyhlásená v roku 1991 na výmere 5 966,69 ha. Zasahuje do Žilinského a Prešovského kraja, do okresov Liptovský Mikuláš a Poprad, a obcí Pribylina a Vysoké Tatry.
Územie rezervácie je domovom viacerých vzácnych druhov flóry a významnou lokalitou karpatskej fauny. Znaky po ľudskej činnosti z posledných desaťročí sú len ojedinelé (napr. spiľovanie stromov a ich ponechanie na mieste), v dávnejšej minulosti možno predpokladať ovplyvnenie ťažbou (pomiestna selektívna ťažba limby) a pastvou, dnes už však známky po pasení nie sú v lokalite pralesa viditeľné.[2]
Zaujímavý je horný úsek doliny - ohyb terénu tu spôsobuje, že turisti strácajú kontakt s Liptovskou kotlinou a ocitajú sa akoby na dne sopečného krátera. Geologickou zvláštnosťou Tichej doliny je nález odtlačkov stôp veľkého trojprstého tvora z obdobia Pratatier. Stopy, ktoré sa javili ako preliačiny, objavili v roku 1995 dvaja slovenskí geológovia na vrstve druhohornej horniny. Odborníci na pravekú faunu museli riešiť záhadu - napokon sa zistilo, že ide o stopy dinosaura zachované na povrchu pieskovcovej vrstvy, ktorá bola pred asi 195 miliónmi rokov mäkkým bahnom. Geológovia predpokladajú, že v tom čase budúce Tatry prežívali "pôrodné kŕče" alpínskeho vrásnenia - oblasť dnešnej Tichej doliny bola vtedy v druhohorách rozpálenou pustatinou s tropickou vegetáciou prasličiek a papradí. Piesčité bahno časom vyschlo a stuhlo, neskôr skamenelo na pieskovec. Súčasná podoba Tatier sa začala črtať v období mladších treťohôr asi pred 15 a 20 miliónmi rokov. Pred prípadnou návštevou Tatier nezaškodí pripomenúť, že opatrnosti nikdy nie je dosť, hoci v zime je Tichá dolina nebezpečnejšia - číha tu na ľudí biela smrť. Nikde v Tatrách totiž nepadá toľko lavín ako práve v tomto tichu, ktoré v praveku pripomínalo severnú Afriku.[3]
Referencie
- ↑ Tichá dolina. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
- ↑ Lokality pralesov . . Dostupné online.
- ↑ Tichá dolina v Tatrách bola v praveku rozpáleným domovom dinosaurov . . Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
Externé odkazy
- Národná prírodná rezervácia Tichá dolina, Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR
- Chránené územia, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierny vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Čubrina
Ľadový štít
Široká veža
Široké sedlo
Štôlska dolina (národná prírodná rezervácia)
Štrbské Pleso (Vysoké Tatry)
Štrbský štít
Ťažký štít
Ždiarska vidla
Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied
Barania kotlina
Baranie rohy
Batizovská dolina
Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Batizovský štít
Belianska jaskyňa
Belianska kopa
Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)
Beskyd (vrch v Západných Tatrách)
Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)
Brezina (prírodná rezervácia)
Bujačí vrch
Bujačí vrch (Belianske Tatry)
Cesta Slobody
Divá veža
Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)
Dolný Smokovec
Elektrárenská jaskyňa
Fľak
Faixová skala
Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)
Furkotský štít
Gáflovka
Goričková
Havran (vrch v Tatrách)
Hincova veža
Hlúpy (vrch v Tatrách)
Hladký štít
Hlboký potok (prítok Skalnatého potoka)
Hlinská veža
Horný Smokovec
Hrádok nad Pavúčou dolinou
Hrubý štít
Hrubý vrch (Vysoké Tatry)
Hučivá diera
Huncovský štít
Jahňací štít
Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
Javorový štít
Jedliny
Kôpky
Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
Kôprovský štít
Kalvária (Vysoké Tatry)
Kasprov vrch
Kežmarské Žľaby
Kežmarský štít
Kobylí vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Kolový štít
Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Kondratova kopa
Kopské sedlo
Kotlový štít
Kozí štít
Krátka (vrch vo Vysokých Tatrách)
Krížna (vrch v Západných Tatrách)
Kriváň (vrch v Tatrách)
Kvetnicová veža
Lavínový štít
Litvorový štít
Lomnický štít
Malá Bašta
Malý Ľadový štít
Malý Javorový štít
Malý Kežmarský štít
Malý Kriváň (vrch vo Vysokých Tatrách)
Malolučniak
Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Mengusovský Volovec
Mokriny
Mraznica (národná prírodná rezervácia)
Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie
Nová Polianka (Vysoké Tatry)
Nový Smokovec
Ostrá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Ostrý štít
Ostrva
Pálenica (prírodná rezervácia)
Pálenica (vrch v Belianskych Tatrách)
Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)
Poš
Podbanské
Popradský Ľadový štít
Pramenište
Predné Jatky
Prostredné Jatky
Prostredný hrot
Pyšný štít
Rašelinisko (prírodná rezervácia)
Rinias
Rysy (vrch)
Satan (vrch)
Skalka (prírodná rezervácia)
Skalka (vrch v Belianskych Tatrách)
Skalné vráta
Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská kopa
Slavkovský štít
Snehový štít
Starý Smokovec
Stežky
Studené doliny
Suchá kopa
Surovec
Surovec (chránené územie)
Svišťový štít
Svinica (vrch)
Tatranská Kotlina
Tatranská Lesná
Tatranská Lomnica
Tatranská Polianka
Tatranské Matliare
Tatranské Zruby
Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
Tokáreň (vrch v Belianskych Tatrách)
Tupá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Uhlištiatka
Východná Vysoká
Važecká dolina (národná prírodná rezervácia)
Valentková
Veľká kopa (vrch v Západných Tatrách; 2052 m)
Veľká Svišťovka
Veľký Mengusovský štít
Velická dolina (národná prírodná rezervácia)
Velický štít
Vyšné Hágy
Vysoká (vrch v Tatrách)
Vysoké Tatry (mesto)
Zadné Jatky
Zlobivá
Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vysokých Tatrách (mesto)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk