A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Súradnice: 49°S 20°V / 49°S 20°V
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Je členským štátom Európskej únie a NATO. Má rozlohu 49 035 km² a žije tu približne 5 449 265 obyvateľov.[9] Na severozápade hraničí s Českom, na juhozápade s Rakúskom, na severe s Poľskom, na východe s Ukrajinou a na juhu s Maďarskom.[10] Krajina je prevažne hornatá, pretože väčšinu povrchu zaberajú vysočiny. Zo severu sem z mohutného oblúka zasahujú Karpaty, na juhu sa rozprestiera Panónska panva. Hlavným mestom je Bratislava, úradným jazykom je slovenčina.
Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou habsburskej monarchie, od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do konca roku 1992 (okrem obdobia vojnovej Slovenskej republiky). Dňa 1. januára 1993 vznikla zánikom Česko-Slovenska samostatná Slovenská republika. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Eurozóny, oficiálnou menou sa stalo euro.
Slovensko je parlamentná demokracia, presnejšie parlamentno-prezidentská republika[11]. V hospodárstve sa vyznačuje modernizovaným priemyslom a rozvíjajúcim sa sektorom služieb, ktorý prevažuje v podiele tak hrubého domáceho produktu, ako aj pracovnej sily. Dopravná infraštruktúra je vzhľadom na geografický profil krajiny redšie rozložená, no v súčasnosti dochádza k jej rozšíreniu a modernizácii.
Z okolitých štátov má Slovensko pevné zväzky predovšetkým s Českom. Predtým konfliktné vzťahy s Maďarskom sa v posledných rokoch zlepšili. Na Slovensku žije silná maďarská a rómska menšina. Slovensko má bohatú kultúrnu tradíciu, ako i množstvo prírodných a historických pamiatok.
Etymológia
Vznik názvu Slovensko a etnonymá Slováci je pevne spätý s existenciou uhorského štátu. Tým, že sa vo väčšej miere spolu stýkali jednotlivé neslovanské národy Uhorska s pôvodnou slovenskou populáciou, došlo k vytvoreniu zárodkov slovenského povedomia. V oficiálnych prameňoch boli obyvatelia dnešného Slovenska nazývaní Slavus či Sclavus, aby tak boli odlíšení od ostatných slovanských národov. Toto označenie sa prvýkrát objavilo v roku 1029 a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku 1675 v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v Uhorskom Hradišti.[12]
Dejiny
Pozri články: Vanniovo kráľovstvo, Samova ríša, Nitrianske kniežatstvo, Veľká Morava, Uhorsko, Autonómne Slovensko, Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko, Slovenská ľudová republika, Slovenská republika rád, Prvá Slovenská republika, Slovenská socialistická republika, Politický vývoj Slovenska od roku 1989
Slovenská republika síce patrí do skupiny mladších štátov Európy, ale územie krajiny má dlhú a pohnutú históriu, po ktorej zostalo množstvo pamiatok. Máloktorá európska krajina si prešla zložitejším historicko-politickým vývojom ako práve Slovensko.
Staršie dejiny
Prvé známky o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov. O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky neandertálca v Gánovciach. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k neolitu. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj venuše z Nitrianskeho Hrádku, Moravian nad Váhom a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa Domica). Etnická príslušnosť týchto pravekých ľudí je však nejasná.
Od konca 4. storočia pred Kr. prichádzajú Kelti, ktorých možno považovať za prvé historicky známe etnikum na území dnešného Slovenska. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. storočí pred Kr. prichádzajú na Slovensko Dákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry. Na prelome letopočtov sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich Vanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu s Rímskou ríšou. V 2. storočí nášho letopočtu boli na území Slovenska rozmiestnené rímske vojenské posádky. Následne sa juhozápad Slovenska stal súčasťou rímskej provincie Pannonia.[13]
Koncom 4. storočia sa začalo sťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. S utváraním Slovenska a Slovákov ako národa je spojený najmä príchod Slovanov. Prvé slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí. V druhej polovici 6. storočia sa Slovania dostali do područia kočovných kmeňov Avarov, v prvej polovici 7. storočia bolo miestne územie pripojené k Samovej ríši.
Prvým štátnym útvarom na väčšine územia Slovenska bolo Nitrianske kniežatstvo, ktoré sa roku 833 pripojilo k Veľkej Morave. V roku 862 veľkomoravský panovník Rastislav požiadal Byzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisár Michal III. na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi Konštantínom (mníšskym menom sv. Cyril) a sv. Metodom, ktorí zostavili písmo hlaholiku, preložili Sväté písmo, bohoslužobné texty a ďalšie knihy do staroslovienčiny a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave.
Po zániku Veľkomoravskej ríše vtedajšie územie Slovenska ovládli Maďari (koniec 9. storočia), ktorí sa v tom čase presídlili do strednej Európy. V polovici 10. storočia postupne vznikol nový feudálny štát – Uhorské kráľovstvo (Uhorsko). Založila ho síce pôvodom maďarská dynastia Arpádovcov, ale krajina zostávala mnohonárodnostná a mnohojazyčná, jazykom šľachty a kráľovského dvora bola latinčina. Po bitke pri Moháči roku 1526 sa Slovensko a západné Uhry stali súčasťou habsburskej ríše. V rokoch 1540-1541 Uhorskú nížinu obsadili Turci a juh Slovenska bol začlenený do Osmanskej ríše.[13]
Následne po tureckej expanzii sa územie bývalého Uhorska v 16. a 17. storočí dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. Kráľovské Uhorsko), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto habsburského štátu. Bratislava sa stala hlavným (1536 – 1784/1848), korunovačným (1563 – 1830) mestom a sídlom snemu (1542 – 1848) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. Trnava sa stala sídlom ostrihomského arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi. Dlho trvajúce vojny s Osmanskou ríšou na dlhšiu dobu ukončil v roku 1711 Satmársky mier. Najznámejším národným hrdinom, ktorého nájdeme v slovenskej mytológii z tohto obdobia, je zbojnícky kapitán Juraj Jánošík (1688 – 1713) z Terchovej. Legenda hovorí, že bohatým bral a chudobným dával.[14]
Počas 18. storočia začalo slovenské národné obrodenie. Obhajcom slovenských práv sa stáva kňazská inteligencia, ktorá bola rozdelená na dva prúdy: na katolíkov (na čele Anton Bernolák) a evanjelikov (hlavní predstavitelia Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik). Evanjelici presadzovali koncepciu slovanskej jednoty. Naopak katolíci zastávali názor, že Slováci sú svojbytný národ a potrebujú vlastný jazyk. V roku 1787 kodifikoval Anton Bernolák prvú spisovnú slovenčinu založenú na západoslovenskom nárečí (nazývaná bernolákovčina).
V polovici 19. storočia sa do popredia dostáva tzv. štúrovská generácia. Roku 1843 kodifikoval Ľudovít Štúr spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes. Štúrovci viedli boj za slovenskú svojbytnosť a právo sebaurčenia Slovákov. V revolúcii z rokov 1848 – 1849 bolo vyhlásené Autonómne Slovensko v rámci Uhorska a Slováci sa pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť Rakúskej monarchie, čo sa im žiaľ nepodarilo a slovenská samospráva v roku 1849 zanikla. Najhoršiemu tlaku maďarizácie čelili Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch 1867 – 1918. S Rakúsko-Uhorskom malo Slovensko spoločný osud až do začiatku 20. storočia.
Novodobé dejiny
V 20. storočí sa situácia začala meniť. Predstavitelia slovenského a českého národa využili porážku Rakúsko-Uhorska v 1. svetovej vojne. V októbri 1918 spojením Slovenska, českých krajín a Podkarpatskej Rusi vzniklo Česko-Slovensko (Československá republika), o jej založenie sa zaslúžil aj slovenský politik Milan Rastislav Štefánik. Slováci sa k novovznikajúcemu štátu prihlásili Martinskou deklaráciou (30. októbra 1918). Slovensko bolo po uzatvorení mierovej zmluvy v Trianone prvýkrát vyčlenené ako samostatné územie, hoci v rámci Česko-Slovenska. Postavenie Slovenska v novom štáte však časť jeho obyvateľov a politikov neuspokojovala. Koncom 30. rokov 20. storočia na Slovensku silneli separatistické tendencie.[13]
Od roku 1918 mala na Slovensku veľký vplyv katolícka Slovenská ľudová strana (Andrej Hlinka), ktorá žiadala autonómiu Slovenska. Národnostné rozdiely v krajine využil nemecký diktátor Adolf Hitler, ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne rokoval so slovenskými politikmi. Dňa 19. novembra 1938 bol schválený zákon o autonómii Slovenska v rámci Česko-Slovenska. Územie Slovenska bolo výrazne oklieštené v rámci 1. viedenskej arbitráže, ktorou muselo odstúpiť Maďarsku južné územia. Za týchto okolností bol pod nátlakom Nemecka nakoniec 14. marca 1939 vyhlásený samostatný Slovenský štát (neskôr oficiálne Slovenská republika) – jeden zo satelitov nacistického Nemecka, v ktorom sa ustanovil totalitný politický systém.
Slovensko počas 2. svetovej vojny vystupovalo ako spojenec Nemeckej ríše. Snaha po vlastnej štátnosti bola čoskoro prekrytá odporom voči fašizmu a nacizmu, ktoré zostrovali perzekúciu židovského a rómskeho obyvateľstva. Behom holokaustu, na ktorom sa Slovensko podieľalo vyvezením väčšiny Židov do nacistických koncentračných táborov, bolo usmrtených približne 75 000 slovenských Židov.[15] Reakciou na vstup nemeckej armády na Slovensko vypuklo v auguste 1944 Slovenské národné povstanie, ktorého politickým a vojenským centrom bola Banská Bystrica. Keď Nemci povstanie porazili, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Na začiatku roku 1945 oslobodenie Slovenska Červenou armádou, armádou Rumunska a 1. česko–slovenským armádnym zborom ukončilo existenciu slovenského štátu.
Po 2. svetovej vojne bolo Slovensko znovu začlenené do obnovenej Československej republiky (obnovená republika už zahŕňala len územie dnešného Česka a Slovenska. Podkarpatská Rus bola pričlenená k územiu Sovietskeho zväzu). Postupne sa dostalo do sféry vplyvu ZSSR medzi krajiny východného bloku za železnú oponu. Dňa 25. februára 1948, kedy sa moci ujala Komunistická strana Československa, došlo k znárodneniu súkromných podnikov, slovenský roľnícky vidiek zasiahla kolektivizácia poľnohospodárstva. Komunistický režim zaviedol vedúcu úlohu KSČ, ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou Národného frontu. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní ŠtB, väznení aj popravení. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku 1968 k významným politickým zmenám politika Dubčeka. Dňa 21. augusta 1968 boli tieto procesy potlačené vpádom vojsk Varšavskej zmluvy. Došlo k tzv. normalizácii a nástupu brežnevskej politiky. Od 1. januára 1969 sa ČSSR skladala z dvoch socialistických republík, ČSR a SSR.
V roku 1989 Nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. Slovensko vzniklo 1. januára 1993 ako jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením ČSFR. Krajina sa začala otvárať svetu, demokratizovať a väčšmi spolupracovať s inými štátmi. Od 19. januára 1993 je Slovensko členom OSN, od 29. marca 2004 členom NATO, od 1. mája 2004 členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. a od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.
Geografia
Slovenská republika sa nachádza na severnej pologuli o niečo bližšie k severnému pólu ako k rovníku. Na Slovensku sa používa stredoeurópsky čas, ktorý o 1 hodinu predbieha svetový čas (čas nultého poludníka). Slovensko leží v Strednej Európe, akoby v srdci Európy. Je vnútrozemským štátom, neleží na brehu mora. Najbližšie more je Jadranské, vzdialené približne 365 km. Slovensko hraničí s piatimi štátmi. Na východe susedí s Ukrajinou (97,8 km), na juhu s Maďarskom (654,8 km), na juhozápade s Rakúskom (106,7 km), na severozápade s Českom (251,8 km) a na severe s Poľskom (541,1 km). Slovenské hranice väčšinou tvoria prirodzené prírodné útvary (rieky a hrebene hôr). Štátne hranice vedú aj nížinami a kotlinami, najmä na úsekoch hraníc s Maďarskom a Ukrajinou. Celková dĺžka hraníc je 1 652,2 km.[10]
Krajina je charakterizovaná hornatým reliéfom na severe a nížinami na juhu. Všetky povrchové celky Slovenska patria do Panónskej panvy a Karpát. Svojou územnou rozlohou 49 036 km2 sa Slovensko zaraďuje medzi menšie štáty európskeho kontinentu. Tvar územia Slovenska je podlhovastý v rovnobežkovom smere (východ – západ). Slovenskom vedie hlavné európske rozvodie, rozhranie území, z ktorých rieky odvádzajú vodu do dvoch morí (Baltského a Čierneho mora).
Povrch
Ľubomíra Kalinová
Łukasz Kubot
Štefan Svitko
1. apríl
1. jún
1. január
1. máj
1. marec
1. október
10. apríl
10. december
10. február
10. jún
10. marec
11. február
11. jún
11. január
11. máj
12. február
12. január
12. máj
12. marec
13. február
13. jún
13. január
13. máj
13. marec
14. apríl
14. február
14. júl
14. máj
15. február
15. máj
16. júl
16. máj
16. september
17. február
17. júl
17. jún
17. január
18. február
18. júl
19. apríl
19. máj
19. storočie
1977
1978
1979
1980
1981
1982
1983
1984
1985
1986
1987
2. apríl
2. február
2. január
2. máj
2. marec
20. júl
20. máj
20. storočie
2008
2009
2013
2016
21. júl
21. jún
21. január
21. marec
21. storočie
22. apríl
22. február
22. jún
22. marec
23. júl
23. január
23. marec
24. apríl
24. február
24. júl
24. jún
25. február
25. júl
25. jún
25. máj
25. marec
25. september
26. február
26. jún
27. február
28. jún
29. jún
29. január
3. apríl
3. jún
3. marec
30. apríl
30. júl
30. november
31. júl
31. január
4. apríl
4. február
4. jún
4. január
4. máj
5. február
5. júl
5. január
6. jún
7. apríl
7. jún
7. marec
70. roky 20. storočia
8. február
8. jún
80. roky 20. storočia
9. apríl
9. február
9. marec
90. roky 20. storočia
Aaron Klug
Adam Lambert
Admir Vladavić
Agata Mrózová-Olszewská
Aksel Lund Svindal
Alberto Contador
Alberto Gilardino
Alva Myrdalová
Anabel Medinová Garriguesová
Anastasija Ivanovna Rodionovová
Andreas Thorkildsen
Andy Roddick
Anna Paquinová
Anne Hathaway
Argentína
Atomic Kitten
Børre Næss
Bernhard Kohl
Brad Renfro
Brandon Bochenski
Branislav Deák
Bruno Soares
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Christoph Schubert
Cobie Smuldersová
Cory Monteith
Csaba Horváth (slovenský futbalista)
Daniel Muñoz de la Nava
David Nalbandian
David Oliver (atlét)
David Payne (atlét)
Denis Alexejevič Kolodin
Desaťročie
Dieter Kindlmann
Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve
Dorota Nvotová
Eldar Rønning
Eunice Jepkorirová
Eva Tulejová-Medveďová
Falklandy
Fernando Navarro
Filip Polc
Flavia Pennettová
Fonzerelli
François Sterchele
Gabriel García Márquez
Garip Saliji
George Stigler
Guillermo Coria
Helmut Kohl
Henrik Lundqvist
Ian Thorpe
Ibrahim Camejo
Ilia Vladimirovič Nikulin
Jakub Ćwiek
Jamajka
Jamie Dornan
Janica Kostelićová
Jelena Gadžijevna Isinbajevová
Jessica Suttová
Jozef Balej
Justine Heninová
Justin Gatlin
Kaká
Karol Beck
Katarína Koščová
Kelly Clarkson
Kelly Clarksonová
Kenenisa Bekele
Kenneth G. Wilson
Kevin Kurányi
Kimberly Wyatt
Kirsten Dunstová
Klára Koukalová
Kristof Vliegen
Krisztián Pars
Kryštof Hádek
Kultúra (spoločenské vedy)
Lenka Tvarošková
Leryn Francová
Li Na
Lucia Barmošová
Madeleine (švédska princezná)
Manfred Moelgg
Marek Geišberg
Marek Svatoš
Maret Aniová
Marián Gáborík
Marian Oprea
Maria Elena Camerinová
Marija Alexandrovna Kondratievová
Menachem Begin
Michaela Pašteková
Michael Jackson
Michael Janyk
Michael Lammer
Michail Michajlovič Južnyj
Michal Grman
Michal Macho
Michel Miklík
Mirjana Lučićová-Baroniová
Miroslav Matiaško
Mislav Karoglan
Nadežda Viktorovna Petrovová
Natalie Dormerová
Nemecko
Nicolas Mahut
Ola Vigen Hattestad
Paul-Henri Mathieu
Paul Wesley
Pavel Šimko
Peter Škantár
Peter Hamerlík
Peter Kukučka
Peter Oszlík
Petr Čech
Princ William, vojvoda z Cambridge
Pussycat Dolls
Róbert Vittek
Rebecca Hallová
René Herms
Sančai Ratiwatana
Slovensko
Sončat Ratiwatana
Sophia Bushová
Stanislav Hudec
Steven Hooker
Steven Nyman
Storočie
Tahesia Harriganová
Tel Aviv
The Pussycat Dolls
Thriller (album)
Tomáš Frolo
Tomáš Hrubý
Tomáš Kopecký
Tomáš Malec
Tom Schilling
Veronica Campbell-Brown
Veronica Campbellová-Brownová
Victor Crivoi
Vojna o Falklandy
Werner Heel
Zersenay Tadese
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Zuzana Kučová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk