O iných významoch výrazu Trenčín pozri Trenčín (rozlišovacia stránka).

Trenčín
mesto
Pohľad na Trenčiansky hrad a historické domy na Mierovom námestí.
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Trenčín
Región	Stredné Považie
Vodný tok	Váh
Nadmorská výška	217 m n. m.
Súradnice	48°53′39″S 18°02′26″V / 48,894167°S 18,040556°V / 48.894167; 18.040556
Najvyšší bod	Svitava
- výška	700 m n. m.
Rozloha	82 km² (8 200 ha) [1]
Obyvateľstvo	54 107 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	659,84 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1111
Primátor	Richard Rybníček[3] (nezávislý)
PSČ	911 01 - 08
ŠÚJ	505820
EČV (do r. 2022)	TN, TC, TE
Tel. predvoľba	+421-32
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Mierové Námestie 2 911 64 Trenčín
E-mailová adresa	msu@trencin.sk
Telefón	032 / 650 43 11
Fax	032 / 743 28 36
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Trenčín
Webová stránka: trencin.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Trenčín (lat. Trentsinium/Trincinium^[4] alebo Laugaricio, nem. Trentschin, maď. Trencsén, poľ. Trenczyn) je jedno z troch najstarších slovenských miest a najväčšie mesto Trenčianskeho kraja, ktorého je sídlom.

Trenčín sa nachádza v severo-západnej časti Slovenska, je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Hlavným tokom v meste je rieka Váh. Mesto je vzdialené približne 120 km severovýchodne od hlavného mesta Slovenska – Bratislavy. Vďaka strategicky výhodnej polohe miesta tu bol vybudovaný Trenčiansky hrad. Aj v súčasnosti je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe i ako mesto módy.

Podľa Štatistického úradu SR je Trenčín 8. najväčším slovenským mestom podľa počtu obyvateľov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenska je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a samotný Trenčín.

Trenčiansky úsek stredného Považia zároveň možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku. Predstavuje ju predovšetkým územie tiahnúce sa 20 kilometrov na severovýchod od Trenčína, na ktorom leží postupne päť miest – Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom a Ilava.

Geografia

Vodné toky

• Cez mesto preteká rieka Váh, do ktorej sa povyše centra mesta cez elektráreň Skalka vlieva Nosický kanál. Pod mestom sa potom od toku Váhu oddeľuje Biskupický kanál.
• Na území mesta ďalej pri Sihoti do Nosického kanála Váhu ústi potok Teplička (do nej zľava Opatovský potok a Kubranský potok), sprava sa do Váhu vlieva Orechovský potok.
• Západnou časťou mesta preteká ešte Zlatovský potok, ktorý sa pod mestom vlieva do Drietomice. Južným okrajom územia mesta tečie aj Lavičkový potok, ktorý je pravostranným prítokom Soblahovského potoka.
• Zo Zábrania (pri Kubrej) vyteká a pod horou tečie potok, ktorý sa vlieva pri Sihoti IV. do Tepličky a neskôr do Váhu.

Pohoria

• Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Rovinnú Trenčiansku pahorkatinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát.
• Charakter mesta je ovplyvnený masívom Kozieho vrchu (363 m n. m.) Táto terénna prekážka je príčinou nepravidelného tvaru mesta a zväčšuje v ňom dopravné vzdialenosti. Masív Kozieho vrchu je v súčasnosti súčasťou lesoparku Brezina.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Trenčína

Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váh patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na Slovensku. O osídlení trenčianskej lokality už v dobe kamennej svedčia viaceré archeologické nálezy.

Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k Dunaju a vybudovali systém pevností – Limes Romanus, postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. Pamätný nápis na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára Marka Aurélia a jeho syna Commoda nad Kvádmi v roku 179 nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta Maximiána. Boje boli súčasťou veľkého vojenského konfliktu, odohrávajúceho sa od roku 166 do 180 – markomanských vojen.

Za Veľkomoravskej ríše patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Prevažná časť stredného Považia sa stala súčasťou Uhorska pravdepodobne okolo roku 1018. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom trenčianskej kráľovskej stavovskej župy.

V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne Trenčiansky hrad. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší Hainburg vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku 1111 na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom Brezina, nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec – Trenčianske Biskupice. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté.

Počas vpádu na územie Slovenska v roku 1241 spustošili mesto Mongoli. Hrad pod velením župana Bohumíra náporu odolal^[5]. K novému rozkvetu sídla došlo po roku 1275, keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža Petra Čáka, a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn Matúš Čák stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska.

V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku 1324 boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ Žigmund povýšil roku 1412 Trenčín na slobodné kráľovské mesto s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia Budína. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch Ferdinanda Habsburského proti Jánovi Zápoľskému dobyl cisársky generál Katzianer v roku 1528 mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom Turkov. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa 2. októbra 1663 obyvatelia odrazili.

Veľké utrpenie zaznamenali kurucké vojny v čase kuruckej blokády v rokoch 1704 – 1708. 3. augusta 1708 sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci Hámry, medzi obcami Soblahov, Trenčianska Turná a Mníchova Lehota odohrala bitka medzi vojskami Siegberta Heistera a Františka II. Rákociho. O dva roky neskôr postihol mesto mor, ktorému podľahlo takmer 1 600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku 1670 bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku 1790 hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával.

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného Považia, vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili železnicu. Výstavba Považskej železnice sa po mnohých prieťahoch začala až v roku 1875, ale po dosiahnutí Nového Mesta nad Váhom (1. júna 1876) sa zasa pre nedostatok peňazí zastavila. O dva roky (29. apríla 1879) sa železničná trať predĺžila do Istebníka, pričom železničná stanica v Istebníku sa úradne volala Trenčín. Trať z Istebníka do Žiliny mali postaviť podľa zmluvy od januára do októbra 1883. Teda za desať mesiacov. Koncom októbra bola trať hotová, vlaky rozviezli budúcich zamestnancov po trati; 28. októbra 1883 prešli zvláštne vlaky s ministrom a stovkami hostí až do Žiliny, kde v upravenej výhrevni zakončil slávnosť banket pre 300 hostí, ktorý organizoval bratislavský hoteliér Palugyai. Hospodársky význam Považskej železnice, pripojenej v Žiline na Košicko-bohumínsku trať, zvýšilo aj to, že súčasne sa postavila aj železničná trať Sereď – Galanta, a tak mal Trenčín priame spojenie s Viedňou aj s Budapešťou, na severe s celým územím župy. Pre budúcnosť bol dôležitý predovšetkým priamy prístup k sliezskemu uhliu. O päť rokov, 4. októbra 1888, sa začala doprava aj na železničnej trati Trenčianska Teplá – Vlára – Uherský Brod, čím sa sprístupnila aj cesta do Brna.^[6] Železničné spojenie Považia s Ponitrím teda železnica z Trenčína do Topoľčian bola vybudovaná v roku 1901. Výstavba železnice bola významným impulzom pre rozvoj priemyslu. Od konca 19. storočia začal vznikať priemysel (továrne na textil, liehovary, spracovanie gumy, dreva, výbušniny, rámy, valcový mlyn). Za prvej Česko-slovenskej republiky sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr (dlhšie po 2. svetovej vojne) sa začína formovať výstavníctvo.

Roku 1940 mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku SNP mesto 30. augusta 1944. Bolo tu zriadené veliteľstvo Sicherheitsdienstu a Gestapa a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do Mauthausenu. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez Váh. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili 10. apríla 1945, hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na Brezine odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine. Po roku 1948 bol v meste fungujúci textilný priemysel zoštátnený, čím vznikli podniky ako Odevné závody, n.p., Merina, n.p., Kara, n.p. a iné. Mesto Trenčín sa stalo sídlom Východného vojenského okruhu, ktorý zahŕňal velenie nad celým Slovenskom a Severomoravským krajom. V 70.-tych rokoch došlo v centre k necitlivej výstavbe nových budov OV KSS, ONV, Centrumu, Gastrocentra a Okruhového domu armády, pričom bola nutná značná asanácia historického jadra. Do minulosti odišli ulice Hollého, Ľudový hájik, jedna strana Hviezdoslavovej, Sládkovičovej a Jaselskej ulice. V meste došlo k výstavbe veľkých sídlisk ako Juh, Soblahovská, Sihoť III-IV, čím sa rapídne zvýšil počet obyvateľov. V 80.-tych rokoch došlo k výstavbe obchvatu mesta po novovybudovanej Električnej ulici. Takisto sa vybudovala na sídlisku Juh v štvorpruhovom profile Východná ulica, ktorá mala byť pokračovaním plánovaného juhovýchodného obchvatu. Na jej súčasnom konci sa malo vybudovať druhé depo pre MHD, pričom tu mali byť garážované najmä trolejbusy.

Po roku 1989 sa mesto zbavilo niektorých chýb predošlého režimu, ožilo najmä historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Rekonštrukciou prešlo Štúrovo námestie, parkovisko, ktoré tu existovalo bolo zrušené a bolo nahradené fontánou vodníka, ktorý pľuje vodu na námestie. Trenčín, sídlo okresu a kraja, aj dnes patrí k najvýznamnejším mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom^[7].

Pamiatky

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne

• Trenčiansky hrad stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh, ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Rozširoval sa od 13. storočia. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom hrad vlastnili aj Ľudovít Veľký, Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľský a od roku 1600 Ilesháziovci. V roku 1790 hrad zničil požiar. V roku 1955 sa začala jeho postupná rekonštrukcia a konzervácia. 7. marca 2003 sa zrútila časť západného opevnenia.
• Farské schody vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku 1568 s cieľom umožniť presun obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostole, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. 1565 pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. 1708. Po obnove v r. 1978 – 1981 nadobudli schody svoj dnešný výzor.
• Farský kostol Narodenia Panny Márie
• Kostol sv. Kozmu a Damiána v mestskej časti Biskupice patrí medzi najstaršie kostoly v Trenčíne. Datuje sa do pol. 13. stor.
• Pohrebná kaplnka a kostnica svätého Michala pri farskom kostole je jedinou dochovanou gotickou stavbou v Trenčíne
• Mestská brána je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice 15. storočia. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba Dolná brána (Turecká). Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži“.
• Rímsky nápis na hradnej skale pochádza z roku 179 ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias markomanských vojen. Prezimovali tu v osade Laugaricio, ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nápis nachádza za hotelom Elizabeth.
• Morový stĺp so sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na Mierovom námestí. Vznikol v roku 1712 ako pamiatka na morovú epidémiu z roku 1710 na podnet župana grófa Mikuláša Ilešháziho.
• Kostol a kláštor piaristov (predtým jezuitov; tiež aj Piaristický kostol sv. Františka Xaverského) na hlavnom námestí, postavený v barokovom štýle. V máji 2016 prebehla jeho vonkajšia rekonštrukcia.
• Evanjelický kostol postavený okolo roku 1795
• Kaplnka sv. Anny je kaplnka postavená v r. 1789 na nám. sv. Anny.
• Židovská synagóga neologického štýlu bola postavená v roku 1913 na mieste staršej synagógy.
• Katov dom v Trenčíne je dom, v ktorom sídlil mestský kat. V dome sa nachádza mučiareň. Nachádza sa priamo v centre mesta na Matúšovej ulici.

Členenie mesta

Časti mesta

Trenčín má 4 hlavné mestské časti: