A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pyšný štít | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Poprad |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Povodie | Poprad |
Nadmorská výška | 2 621 m n. m. |
Súradnice | 49°11′52″S 20°12′28″V / 49,1977°S 20,20778°V |
Najľahší výstup | nie je voľne dostupný pre turistov |
Prvovýstup | Edmund Téry, Martin Spitzkopf |
- dátum | 8. august 1877 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Pyšný štít | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pyšný štít (poľ. Durny Szczyt, nem. Schwalbenturm, maď. Fecsketorony) je štvrtý najvyšší štít (2 621 m n. m.) Slovenska, ležiaci vo Vysokých Tatrách.
Charakteristika
Je to najmohutnejšia elevácia v hrebeni od Baraních rohov po Lomnický štít. Jeho najbližším susedom je Malý Pyšný štít. Od seba ich delia dve depresie, Pawlikowského štrbina a Lastovičia štrbina, medzi ktorými je skalná ihla Loktibrada. Najbližším juhovýchodným susedom Pyšného štítu je Pyšná vežička, oddelená Bachledovou štrbinou. Do Malej Studenej doliny spadá Pyšný štít približne 250 metrov vysokou západnou stenou a krátkym Pyšným hrebeňom, ktorý sa zvažuje k Piatim spišským plesám. Z Medenej kotliny vyrastá mohutnou 400 metrovou východnou stenou. V západnej stene Pyšného štítu je najväčší tatranský previs. Prvým, kto ho preliezol bol Pavol Jackovič a Miroslav Mrava 30. júna 2002. Prvovýstup im trval 12 hodín. Obtiažnosť VII A4. Pomenovali ho Kráľovský previs.[1][2]
Na Pyšnom hrebeni sú:
- Pyšná štrbina (poľ. Durna Szczerbinka)
- Pyšný hrb (poľ. Durna Czubka)
- Vyšné pyšné vrátka (poľ. Wyżnie Durne Wrótka)
- Zadná pyšná veža (poľ. Zadni Durny Kopiniak)
- Prostredné pyšné vrátka (poľ. Pośrednie Durne Wrótka)
- Prostredná pyšná veža (poľ. Pośredni Durny Kopiniak)
- Nižné pyšné vrátka (poľ. Niżnie Durne Wrótka)
- Predná pyšná veža (poľ. Skrajny Durny Kopiniak)
- Vyšný pyšný zárez (poľ. Wyżni Durny Karb)
- Zadná pyšná bašta (poľ. Zadnia Durna Baszta)
- Prostredný pyšný zárez (poľ. Pośredni Durny Karb)
- Prostredná pyšná bašta (poľ. Pośrednia Durna Baszta)
- Nižný pyšný zárez (poľ. Niżni Durny Karb)
- Predná pyšná bašta (poľ. Skrajna Durna Baszta)
- Vyšná Pyšná štrbina (poľ. Wyżnia Durna Szczerba)
- Pyšné rohy (poľ. Durne Rogi)
- Nižná Pyšná štrbina (poľ. Niżnia Durna Szczerba)
- Pyšná kopa (poľ. Durna Kopa)[1]
Názov
Je motivovaný smelým tvarom štítu. Pôvodne platil spoločne aj pre Malý Pyšný štít, Podobá sa Lomnickému štítu. Starí goralskí horskí vodcovia ho považovali za nejaký satelit Lomnického štítu a nazvali ho Łomnica mniejsza - Menší Lomnický štít, aj Mała Łomnica. Pyšný štít volali aj Lastovičou vežou.[1]
Zaujímavosti
Edmund Téry s horským vodcom Martinom Spitzkopfom vyšiel na vrchol na druhý pokus. Vystupovali čiastočne západnou stenou a po severozápadnom hrebeni. Po nich na vrchol 8. augusta 1881 vystúpili Poliaci Jan Gwalbert Pawlikovwksi s vodcami Jozefom a Maciejom Sieczkowcami. Po nich o dva týždne neskôr vrchol dosiahli Ludwik Chałubiński s Henrykom Hoyerom a goralskými vodcami.
Prvá zimná túra sa uskutočnila 27. marca 1910. Na štít vtedy vystúpili severozápadným hrebeňom Eduard Hrubý, Oskar Jordán, Roman Komarnicki a Eugen Serényi. Prvou obeťou bol známy horský vodca Ján Breuer (1876 – 1924) z Novej Lesnej, ktorý zahynul počas záchrany raneného horolezca.[2]
Referencie
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Durny Szczyt na poľskej Wikipédii.
Galéria
Pyšný štít, vpravo Lomnický štít
Kežmarský štít, Malý Kežmarský štít, Pyšný štít a Malý Pyšný štít z Doliny Zeleného plesa
Baranie rohy, Spišský štít, Pyšný štít a Lomnický štít. V popredí Pfinnova kopa.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pyšný štít
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierny vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Čubrina
Ľadový štít
Široká veža
Široké sedlo
Štôlska dolina (národná prírodná rezervácia)
Štrbské Pleso (Vysoké Tatry)
Štrbský štít
Ťažký štít
Ždiarska vidla
Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied
Barania kotlina
Baranie rohy
Batizovská dolina
Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Batizovský štít
Belianska jaskyňa
Belianska kopa
Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)
Beskyd (vrch v Západných Tatrách)
Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)
Brezina (prírodná rezervácia)
Bujačí vrch
Bujačí vrch (Belianske Tatry)
Cesta Slobody
Divá veža
Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)
Dolný Smokovec
Elektrárenská jaskyňa
Fľak
Faixová skala
Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)
Furkotský štít
Gáflovka
Goričková
Havran (vrch v Tatrách)
Hincova veža
Hlúpy (vrch v Tatrách)
Hladký štít
Hlboký potok (prítok Skalnatého potoka)
Hlinská veža
Horný Smokovec
Hrádok nad Pavúčou dolinou
Hrubý štít
Hrubý vrch (Vysoké Tatry)
Hučivá diera
Huncovský štít
Jahňací štít
Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
Javorový štít
Jedliny
Kôpky
Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
Kôprovský štít
Kalvária (Vysoké Tatry)
Kasprov vrch
Kežmarské Žľaby
Kežmarský štít
Kobylí vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Kolový štít
Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Kondratova kopa
Kopské sedlo
Kotlový štít
Kozí štít
Krátka (vrch vo Vysokých Tatrách)
Krížna (vrch v Západných Tatrách)
Kriváň (vrch v Tatrách)
Kvetnicová veža
Lavínový štít
Litvorový štít
Lomnický štít
Malá Bašta
Malý Ľadový štít
Malý Javorový štít
Malý Kežmarský štít
Malý Kriváň (vrch vo Vysokých Tatrách)
Malolučniak
Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Mengusovský Volovec
Mokriny
Mraznica (národná prírodná rezervácia)
Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie
Nová Polianka (Vysoké Tatry)
Nový Smokovec
Ostrá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Ostrý štít
Ostrva
Pálenica (prírodná rezervácia)
Pálenica (vrch v Belianskych Tatrách)
Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)
Poš
Podbanské
Popradský Ľadový štít
Pramenište
Predné Jatky
Prostredné Jatky
Prostredný hrot
Pyšný štít
Rašelinisko (prírodná rezervácia)
Rinias
Rysy (vrch)
Satan (vrch)
Skalka (prírodná rezervácia)
Skalka (vrch v Belianskych Tatrách)
Skalné vráta
Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská kopa
Slavkovský štít
Snehový štít
Starý Smokovec
Stežky
Studené doliny
Suchá kopa
Surovec
Surovec (chránené územie)
Svišťový štít
Svinica (vrch)
Tatranská Kotlina
Tatranská Lesná
Tatranská Lomnica
Tatranská Polianka
Tatranské Matliare
Tatranské Zruby
Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
Tokáreň (vrch v Belianskych Tatrách)
Tupá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Uhlištiatka
Východná Vysoká
Važecká dolina (národná prírodná rezervácia)
Valentková
Veľká kopa (vrch v Západných Tatrách; 2052 m)
Veľká Svišťovka
Veľký Mengusovský štít
Velická dolina (národná prírodná rezervácia)
Velický štít
Vyšné Hágy
Vysoká (vrch v Tatrách)
Vysoké Tatry (mesto)
Zadné Jatky
Zlobivá
Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vysokých Tatrách (mesto)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk