A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Marocké kráľovstvo | |||||
| |||||
Národné motto: الله، الوطن، الملك (Alah, krajina, kráľ) | |||||
Štátna hymna: Hymne Chérifien | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | المملكة المغربية Al-mamlaka al-Maghribíja | ||||
• krátky | Al Maghrib | ||||
Hlavné mesto | Rabat 34°2′ s.š. 6°51′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Casablanca | ||||
Úradné jazyky | arabčina
| ||||
Štátne zriadenie Kráľ Predseda vlády |
konštitučná monarchia Mohamed VI. Aziz Akhannouch | ||||
Vznik | 2. marec 1956 | ||||
Susedia | Španielsko, Alžírsko, Saharská arabská demokratická republika | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
446 550 km² (56.) 250 km² (0,1 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (január 2018) • hustota (január 2018) |
35 325 000 (37.) 70,5/km² (99.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2005 135 742 mil. $ (53.) 4 503 $ (107.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2003) | 0,631 (124.) – stredný | ||||
Mena | marocký dirham (MAD) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
GMT (UTC) bez zmeny (UTC) | ||||
Medzinárodný kód | MAR / MA | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | MA | ||||
Internetová doména | .ma | ||||
Smerové telefónne číslo | +212 | ||||
Údaje nezahŕňajú Západnú Saharu |
Súradnice: 32°S 6°Z / 32°S 6°Z
Maroko, dlhý tvar Marocké kráľovstvo, je štát nachádzajúci sa na severe Afriky. V krajine žije približne 32 miliónov obyvateľov. Pod správu Maroka patrí aj anektované územie Západnej Sahary. Pobrežie krajiny leží na okraji Atlantického oceánu a na severe prechádza cez Gibraltársky prieliv do Stredozemného mora. Hlavné mesto krajiny je Rabat.
Prírodné pomery
Geografia
Maroko je prímorský štát v Severnej Afrike omývaný na západe Atlantickým oceánom a na severe Stredozemným morom. Jej najsevernejší bod tvorí Gibraltársky prieliv. Krajina hraničí so Španielskom jednak po mori, ako aj s exklávami Ceuta (6,3 km), Melilla (9,6 km) a Peñón de Vélez de la Gomera. Na východe a juhovýchode hraničí s Alžírskom (1 559 km) a na juhu s Mauritániou (1 561 km). V roku 1979 Maroko obsadilo svojho novovzniknutého južného suseda Západnú Saharu, ktorej 2/3 územia dodnes de facto kontroluje. Ich pôvodná vzájomná hranica je 443 km dlhá. Juhovýchodná časť tohto územia je pod kontrolou frontu Palisario, a označuje sa Saharská arabská demokratická republika.
Krajinou sa v severovýchodno-juhozápadnom smere tiahnu pohoria Antiatlas, Vysoký Atlas a Stredný Atlas. Vo Vysokom Atlase sa nachádza najvyšší vrch krajiny aj celého Atlasu – Džabal Tubkal (4 165 m n. m.). Severne od nich sa nachádza pohorie severozápadno-juhovýchodného smeru Ríf (Er-Rif). V jeho predhorí sa tiahne úrodná pobrežná nížina. Na juhovýchode krajinu ovplyvňuje rozsiahla Saharská púšť. Atlantické pobrežie je ploché a stúpa smerom do vnútrozemia k tabuľovitej krajine Marockej mesety (s nadmorskou výškou okolo 800 m n. m.). Pohoria Atlasu zabraňujú prieniku teplých vetrov zo Sahary, takže väčšina krajiny má subtropické[1] a subsaharské podnebie.
Geológia
Geologicky sa krajina člení na 4 oblasti, z juhu na sever sú to: Antiatlas, Meseta, Atlas a Rif. Tieto oblasti sú súčasťou mauretaníd, transsaharského pásma a v menšej miere aj tethýdnej oblasti. Popri Atlantickom pobreží sa navyše nachádzajú panvy vyplnené druhohornými a mladšími usadenými horninami.[2] Na rozdiel od väčšiny severoafrických štátov v oblasti vystupujú v hojnejšom množstve aj prvohorné a prekambrické horniny, čo je dôsledkom väčšieho výzdvihu tejto oblasti.
Najstaršie kryštalinické horniny oblasti boli zvrásnené počas panafrického vrásnenia a majú prekambrický vek. Tvoria transsaharské pásmo, vystupujúce hlavne v oblasti Antiatlasu. Tieto horniny boli neskôr prevrásnené znovu počas mauritánskeho vrásnenia (ekvivalent hercýnsko). Nachádzajú sa tu preto veľkú hrúbky kambrických až karbónskych hornín, hlavne pieskovcov, bridlíc a vápencov s hojnými skamenelinami, hlavne trilobitov a graptolitov[2]. Od skončenia mauritánskeho vrásnenia neboli niektoré oblasti viac vyzdvihované, takto vznikla aj Marocká meseta, ktorá je zarovnanou platformou pokrytou veľkými hrúbkami druhohorných a treťohorných usadených hornín. Oblasť Vysokého Atlasu bola ovplyvnená hlavne vznikom Atlantického oceánu a s ním spojených paniev. Najvýznamnejšie z nich sú panvy Argana, Essaouira a Doukkala.[3]
Oblasť pohoria Ríf, je súčasťou mediteránnej vetvy alpsko-himalájskeho pásma a je úzko spätá so španielskymi Andalúzskymi vrchmi. Tvoria ho triasovo-paleogénne horniny.[2]
Nerastné suroviny
Krajina má zásoby polymetalických rúd, hlavne zinku, olova, medi a striebra ale tiež železa, kobaltu, niklu a arzénu. Významným obchodným artiklom sú zásoby fosfátov, ktorých ťažba má svetový význam. Dôležitá je tiež ťažba solí, v menšej miere i ropy a plynu.[4]
Dejiny
Krajina je obývaná od praveku. V staroveku tu vybudovali svoje osady Feničania, neskôr aj Rimania. Púštne oblasti v tej dobe obývali kočovní Berberi. V 5. storočí Rimanov vypudili Vandali, ktorí však neskôr splynuli s pôvodným berberským obyvateľstvom. V 6. storočí krajinu obsadili byzantské vojská. Neskôr začali oblasť postupne obsadzovať Arabi, ich prvé výpady do oblasti sa uskutočnili v rokoch 681 – 683.
Pôvodní obyvatelia v tomto období postupne prijali islam, no mnohé kmene si udržali politickú samostatnosť, čoho dôkazom bolo berberské povstanie v roku 740, ktoré sa kalifovi nepodarilo potlačiť. Maroko sa neskôr stalo miestom územných záujmov Fátimovského a Córdobského kalifátu. V rokoch 1061 – 1269 ovládali Maroko Almoravidi a Almohadovia. V roku 1269 obsadili Berberi hlavné mesto Marakeš.
V rokoch 1465 až 1554 ovládali krajinu Vattásovci. Nad časťou pobrežia neskôr získali kontrolu Portugalci a Španieli. Portugalci však boli z krajiny vypudení. Svoj vplyv neskôr zväčšili Francúzi. Proti koloniálnej nadvláde vypuklo niekoľko povstaní, ktoré však boli potlačené. Jedno z najväčších viedol v 20. rokoch 20. storočia Abd al-Karím.
Počas druhej svetovej vojny sa na území Maroka vylodili v novembri 1942 spojenecké vojská počas operácie Torch. V rokoch 1955 a 1956 sa Francúzsko a Španielsko vzdali svojich koloniálnych nárokov. Severná časť krajiny bola pôvodne pod španielskou a južná pod francúzskou nadvládou. Samostatný štatút medzinárodného územia nieslo mesto Tanger. Krajina získala nezávislosť v roku 1956. Prvým vládcom novodobého Maroka bol Mohamed V., ktorého po smrti nahradil v roku 1961 jeho syn Hassan II.
6. novembra 1975 sa Španielsko, Mauritánia a Maroko dohodli v Madride na rozdelení dovtedy španielskej Západnej Sahary. Túto dohodu však ignorovalo hnutie Palisario, ktoré vyhlásilo Saharskú arabskú demokratickú republiku. V roku 1979 asi 100 000 marockých vojakov obsadilo aj zvyšok Západnej Sahary, ktorej sa vzdala Mauritánia. 25% územia stále kontroluje front Palisario. Napriek súčasnému pokoju zbraní nie je problém Západnej Sahary doriešený.
Politika
Maroko je de iure konštitučná monarchia s voleným parlamentom. Výkonnú moc vykonáva vláda, ale kráľ Mohamed VI. má veľké množstvo právomocí, napríklad možnosť rozpustiť parlament.
Maroko donedávna bojkotovalo kvôli pripustení a de facto uznaní existencie Západnej Sahary a ako jediný africký štát nebolo členom Africkej únie.
Medzi dôležité mestá v krajine patria Casablanca, Marakeš, Agadir, Fes, Tanger, Oujda.
Náboženstvo
Podľa štatistiky z roku 2020 je v Maroku 99% moslimov, v prevažnej väčšine sunnitov, menej ako 1% je šiitskych moslimov. Zostávajúca 1% populácie patrí kresťanom, Židom a náboženstvu Bahá'í.[5] Väčšina moslimov nasleduje Málikovskú právnu školu, tzv. Málikovský mazhab. V menšine je prítomný aj Záhirovský mazhab. Kresťania sú rozdelení medzi katolícku cirkev a protestantské cirkvi a jedná sa najmä o cudzincov žijúcich v Maroku. Počet moslimských konvertitov na kresťanstvo sa uvádza medzi 10 000 a 50 000. Títo Maročania vo svojej domovine čelia sociálnym persekúciám.[6] V Casablance žije približne 2 500 Židov a nízke stovky veriacich náboženstva Bahá'í.[7] Náboženská história Maroka je podľa afrikanistu O. Havelku veľmi pestrá. Dlhú tradíciu malo berberské náboženstvo, prítomný bol tiež megalitický kult rozšírený v stredomorí,[8] až do príchodu islamu na konci 7. storočia bolo v populácii významne rozšírené kresťanstvo.[9] V predkresťanskej dobe bolo možné Berbery označiť za polyteistov, ktorých tradičnú z generácie na generáciu odovzdávanú vieru, zrejme vystavanú na kulte predkov (kde bola prítomná viera v posmrtný život), ovplyvňovalo aj židovstvo, v nemalej miere staroegyptské náboženstvo, z druhej strany pyrenejské megalitické kulty a neskôr rímsky kult a rozmanité helénske náboženské predstavy.[8] Berberi na Sahare v predrímskom období preukázateľne stavali zosnulým kráľom pyramídové hrobky výšky 10 až 30 metrov. Svätý Augustín na prelome 4. a 5. stor. napísal, že niektorí polyteistickí Berberi uctievajú skaly, čo by zodpovedalo vplyvu megalitického kultu rozšíreného v stredomorí, ktorý zo severu Berbery ovplyvňoval.[8] V púštnych regiónoch Maroka oddávna kvitla kresťanská mystika, dnes je to islamská mystika – súfizmus.[10]
Referencie
- ↑ Zdenko Mocko, Krajiny sveta. Pravda, Bratislava, 1986, s. 384 – 387
- ↑ a b c Schlüter, T., 2008, Geological Atlas of Africa. Springer-Verlag, Berlin, s. 174 – 179
- ↑ Davison, I., 2005, Central Atlantic margin basins of North West Africa: Geology and hydrocarbon potential (Morocco to Guinea). Journal of African Earth Sciences, 43, s. 254 – 274
- ↑ McCoy, J.F., 2003, Geo-Data. The World Geographical Encyclopedias. 3rd Edition Thomson Gale, Detroit, s. 370
- ↑ Morocco. : Central Intelligence Agency, 2022-10-06. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ REFUGEES, United Nations High Commissioner for. Refworld | Morocco: General situation of Muslims who converted to Christianity, and specifically those who converted to Catholicism; their treatment by Islamists and the authorities, including state protection (2008-2011) . Refworld, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ International Religious Freedom Report for 2015 . 2009-2017.state.gov, . Dostupné online.
- ↑ a b c HAVELKA, Ondřej. Tuaregové: muslimové s křesťanskou minulostí a polyteistickými berberskými kořeny . Dingir, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ HAVELKA, Ondřej. Křesťanství v Africe: tři fáze christianizace a specifika africké teologie a spirituality. Theologická revue, 2022, roč. 92, čís. 3, s. 291-309.
- ↑ HAVELKA, Ondřej. Maroko. In: Západní Afrikou. 1. vyd. Praha : Akbar, 2011. S. 22-91.
Iné projekty
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čad
Česko-Slovensko
Československá republika
Ľubomír Pokovič
Štěpán Hájek
Štefan Skrúcaný
Živko Vangelov
1. august
1. júl
1. január
1. október
10. august
10. január
10. september
11. august
11. júl
11. január
11. november
11. september
12. apríl
12. august
12. september
13. apríl
13. august
13. marec
13. september
14. júl
15. august
15. júl
15. máj
15. september
16. máj
17. august
17. september
18. február
18. máj
18. október
18. september
1875
1879
1889
19. storočie
1903
1911
1913
1919
1955
1956
1957
1958
1959
1960
1961
1962
1963
1964
1965
1988
1997
2. február
2. jún
2. január
20. august
20. jún
20. január
20. storočie
2007
2008
2010
2015
2020
2022
21. apríl
21. marec
21. september
21. storočie
22. apríl
22. december
22. január
22. november
22. september
23. júl
23. január
24. máj
24. september
25. august
25. september
26. jún
26. november
27. apríl
27. marec
28. apríl
28. február
28. marec
28. november
28. október
29. apríl
29. február
29. marec
29. november
3. august
3. december
3. október
30. jún
30. november
30. október
31. január
4. apríl
4. august
4. január
4. máj
4. november
5. august
5. december
5. november
50. roky 20. storočia
6. február
6. jún
6. máj
6. marec
6. november
60. roky 20. storočia
7. august
7. február
7. júl
7. marec
7. november
70. roky 20. storočia
8. február
8. máj
8. november
9. apríl
9. september
Adriena Bartošová
Agadir
Akty X
Albert Camus
Albert Lutuli
Andrzej Stasiuk
Anna Šišková
Antonio Banderas
Attila Kaszás
Ayrton Senna
Belgicko
Benin
Brazília
Brazília (mesto)
Burkina
Chris Barrie
Clark Gable
Colin Firth
Craig C. Mello
Daryl Hannah
David Duchovny
David James Elliott
Desaťročie
Diego Maradona
Donald Arthur Glaser
Doprava
Európska únia
Eva Pavlíková
Fausto Coppi
Federácia
Francúzsko
Franco Baresi
Frans Adelaar
František Bojničan
Friedrich Wolfgang Adler
Gabon
Gabriel Palacka
Gary Lineker
Hugh Grant
Hugo Weaving
Igor Gavenčiak
Igor Kurčatov
Igor Liba
Ivan Lendl
Ivan Mikloš
Ivona Krajčovičová
Ján Figeľ
Jari Kurri
Jarmila Tkáčová
Jean-Baptiste Laviolette
Jean-Claude Van Damme
Jean-Michel Basquiat
Jenő Huszka
John Langshaw Austin
José Luis Rodríguez Zapatero
Jozef Buček
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Elsner
Jozef Mikuš
Jo Nesbø
Julianne Moore
Julianne Mooreová
Juraj Bakoš
Kamerun
Karl Maybach
Kevin Carter (fotograf)
Kongo (štát)
Kongo (býv. Zair)
Kristin Scottová Thomasová
Kultúra (spoločenské vedy)
Kuruppu Karunaratne
Ladislav Molnár
Laurent Fignon
Lee Joseph Archambault
Letné olympijské hry
Libuša Martinčeková
Mŕtvy muž prichádza
Madagaskar
Mali
Marek Ťapák
Mariánska priekopa
Marian Janušek
Maroš Kondrót
Maroko
Martin Babjak
Martin Glover
Mauritánia
Michael Hutchence
Michal David
Milan Bahúl
Milan Staš
Miroslav Dvorský
Nigéria
Niger
Nobelova cena za literatúru
Obežná dráha
Olaf Ludwig
OSN
Pavol Kubovič
Pavol Višňovský
Peter Pišťanek
Poľsko
Pobrežie Slonoviny
Rím
Róbert Pukalovič (1960)
Republika
Richterova stupnica
Saint-John Perse
Sean Penn
Sean Simpson
Senegal
Sergej Leonidovič Rubinštejn
Slovensko
Somálsko
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Sputnik 4
Stano Král
Steve Vai
Storočie
Stredoafrická republika
Taliansko
Tilda Swinton
Tim Mayotte
Togo
Vladimír Bajan
Vladimír Krčméry
Willard Libby
Yannick Noah
Zem
Zimné olympijské hry
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk