A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Lotyšská republika | |||||
| |||||
Národné motto: Tēvzemei un Brīvībai (Za domovinu a slobodu) | |||||
Štátna hymna: Dievs, svētī Latviju! (Bože, požehnaj Lotyšsko) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Latvijas Republika | ||||
• krátky | Latvija | ||||
Hlavné mesto | Riga 56°57′ s.š. 24°6′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Riga | ||||
Úradné jazyky | lotyština
| ||||
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
republika Egils Levits Arturs Krišjānis Kariņš | ||||
Vznik | 18. november 1918 | ||||
Susedia | Litva, Bielorusko, Rusko, Estónsko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
64 589 km² (122.) 1 000 km² (1,57 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2018) • sčítanie (2011) • hustota (2018) |
1 925 800 (148.) 2 070 371 34.3/km² (166.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2019 35 780 mil. $ (?.) 31 215 $ (?.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2017) | 0.847 (41.) – vysoký | ||||
Mena | euro (EUR) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
EET (UTC+2) EEST (UTC+3) | ||||
Medzinárodný kód | LVA / LV | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | LV | ||||
Internetová doména | .lv | ||||
Smerové telefónne číslo | +371 | ||||
Gramotnosť: 99,7% |
Súradnice: 57°S 25°V / 57°S 25°V
Lotyšsko, lotyšsky: Latvija, dlhý tvar Lotyšská republika, je štát vo východnej Európe, prostredná z troch pobaltských krajín. Na juhu hraničí s Litvou (dĺžka hraníc 588 km), na juhovýchode s Bieloruskom (167 km), na východe s Ruskom (282 km) a na severe s Estónskom (343 km). Na západe krajinu obmýva na vyše 500 km Baltské more.
Územie
Lotyšská republika sa delí na päť kultúrno-historických regiónov:
- Kurlandia (na západe)
- Zemgalsko (na juhu)
- Vidzeme (v strede a na severovýchode)
- Latgalsko (na východe)
- Sēlija (na juhovýchode)
Dejiny
Povrch a podnebie
Lotyšsko sa nachádza na najzápadnejšej časti Východoeurópskej nížiny. Väčšina krajiny je rovinatá, mierne zvlnený terén je iba vo východnej časti krajiny. Najvyšším bodom je vrch Gaiziņkalns vo Vidzemských pahorkoch s nadmorskou výškou 311,6 metrov. Asi 98 % krajiny leží v nadmorskej výške pod 200 m. Plytký Rižský záliv v Baltskom mori sa nachádza na severozápade krajiny.
Prevažná časť (40 %) lotyšského územia je pokrytá borovicovými a zmiešanými lesmi. Úrodné pôdy v krajine sa nachádzajú väčšinou na území Zemgalska.
Územie Lotyšska spadá do mierneho klimatického pásma s chladným letom (okolo 17 °C) a miernymi zimami (-5 °C). Klimatické pásmo je ovplyvnené blízkosťou Baltského mora a Atlantického oceánu. Za rok v krajine naprší okolo 800 mm zrážok.
Vodstvo
Lotyšskom preteká vyše 700 riek a riečok. Všetky tieto rieky patria k úmoriu Baltského mora. Najväčšími riekami sú Daugava, Lielupe, Gauja a Venta. V krajine sa nachádza viac ako 2 256 jazier, dosahujúcich veľkosť viac ako jeden hektár. Všetky jazerá dohromady tvoria 6 % územia Lotyšska.
Na rieke Daugava sa nachádzajú dve veľké mestá Lotyšska, a to hlavné mesto Riga a Daugavpils. Tretie najväčšie mesto Liepāja je situované na pobreží Baltského mora.
Obyvateľstvo
Lotyšsko bolo tradične mnohonárodnou krajinou, no jeho etnický obraz sa v 20. storočí do značnej miery zmenil.
V roku 1897 tu podľa sčítania obyvateľstva bolo okolo 1,9 milióna ľudí 68 % Lotyšov, 12 % Rusov, 7,4 % Židov, 6,2 % Nemcov a 3,4 % Poliakov.
V roku 1935 bol podiel Lotyšov asi 77 % (takmer 1,5 milióna obyvateľov), ale v dramatických štyridsiatych rokoch sa obraz začal meniť. Asi 20 000 Nemcov opustilo krajinu po uzatvorení paktu Ribbentrop-Molotov v roku 1939, keď Lotyšsko pripadlo do sovietskej sféry. Po pripojení k ZSSR v roku 1940 poslala nová moc v priebehu niekoľkých mesiacov takmer 30 000 ľudí do pracovných táborov. Počas vojny zahynulo vyše 200 000 občanov Lotyšska, vrátane cca 70 000 Židov.
Lotyši majú početnú prevahu na vidieku a v menších mestách, vo väčších aglomeráciách majú väčšinu Rusi a iné minority.
Po roku 1944, keď krajinu znova pripojili k ZSSR, opäť nastúpili masové deportácie (len roku 1949 postihli vyše 40 000 ľudí) a začal sa prílev Rusov a iných etník ZSSR. V dôsledku týchto zmien sa v roku 1959 znížil podiel etnických Lotyšov na 62 % a po polstoročí sovietizácie a rusifikácie v roku 1989 na 52 % (1,39 miliónov obyvateľov).
Toto dedičstvo výrazne zaťažuje národnostnú politiku súčasného Lotyšska. Z cca 700 000 Rusov má takmer polovica lotyšské občianstvo, ostatní sú trpení ako cudzinci s povolením na trvalý pobyt, štát však vyvíja tlak na ich naturalizáciu. Celkovo nemá občianstvo okolo 420 000 obyvateľov krajiny (z nich je takmer 280 000 Rusov). Ich deti, ktoré sa narodili po roku 1991, získavajú občianstvo bez naturalizačnej procedúry.
V krajine žije aj malá skupina Livóncov, pôvodných obyvateľov Livónska, ktorí patria k ugrofínskej jazykovej rodine. Sú príbuznými Estóncov.
Súčasné zloženie obyvateľstva Lotyšskej republiky:[1]
- Lotyši – 63,0 %
- Rusi – 24,2 %
- Bielorusi – 3,1 %
- Ukrajinci – 2,2 %
- Poliaci – 1,9 %
- Litovci – 1,1 %
- iní – 4,5 %
Lotyšsko má najväčší počet príslušníkov národných menšín v Európskej únii. Stále nie je doriešený problém občianskeho statusu Rusov. Podmienkou získania občianstva bol test z lotyšského jazyka, ktorý mnohí miestni Rusi nedokázali splniť, aj keď situácia sa oproti začiatku 90. rokov 20. storočia zlepšila.
Vierovyznanie
Prevažujúcim náboženstvom v histórii bolo luteránstvo (Evanjelická luteránska cirkev v Lotýšsku). Z hľadiska náboženskej štruktúry v krajine žijú luteráni(20 %), rímskokatolíci (21 %), pravoslávni (24 %), ateisti (15 %). 20 % obyvateľstva je bez vyznania alebo uvádza iné náboženské vierovyznanie. Krajina je výrazne sekularizovaná a náboženstvo, najmä v protestantských oblastiach nezohráva veľkú úlohu.
Rímskokatolícke náboženstvo je rozšírené najmä v Latgalsku na východe krajiny. Kým ostatné územia krajiny patrili pod zvrchovanosť protestantského Švédska, územie Latgalska bolo až do delenia Poľska súčasťou katolíckeho Poľského kráľovstva a jeho obyvatelia až do súčasnosti sú rímskymi katolíkmi. Katolíkmi sú aj príslušníci poľskej a litovskej menšiny. Jeden z najkrajších katolíckych chrámov sa nachádza v malom mestečku Aglona, neďaleko od mesta Daugavpils. V dňoch 14. a 15. augusta sa tam koná národná púť. Pravoslávie vyznávajú najmä Rusi, Ukrajinci a Bielorusi. V 20. storočí sa oživil záujem o predkresťanské náboženstvo starých Baltov – Dievturība.
Súčasné politické pomery
Lotyšsko je parlamentnou demokraciou. Prezident, ktorého volí jednokomorový parlament (Saeima), má len reprezentatívnu funkciu ako hlava štátu. Funkciu prezidenta zastáva od júla 2019 Egils Levits.[2] Predsedom vlády je v súčasnosti Arturs Krišjānis Kariņš (od 23.1.2019).
V lete 2022 Lotyšsko formálne vedie pravicová koalícia vedená stranami „Konzervatívci“, „Národná únia“ a „Za rozvoj“. V opozícii sú proruskí „Harmónia“ a „Roľnícky zväz“.[3] Na jeseň 2022 sú naplánované nové voľby, v ktorých sa neočakávajú zásadné zmeny v pomere síl.[4]
K najrešpektovanejším a najobľúbenejším postavám lotyšskej politiky patrí bývalá prezidentka Vaira Vīķe-Freiberga, ktorá sa narodila v Lotyšsku, ale roky, keď bola krajina súčasťou ZSSR, strávila v Kanade.
Mestá
- Riga (605 802)
- Daugavpils (79 120)
- Liepāja (67 360)
- Jelgava (54 694)
- Jūrmala (50 561)
- Ventspils (32 955)
- Rēzekne (26 481)
- Ogre (22 872)
- Valmiera (22 757)
- Jēkabpils (21 418)[5]
Administratívne rozdelenie
Lotyšsko od roku 2021 je rozdelené na 36 oblastí (novads) a 7 miest s osobitným štatútom.[6]
|
Iné projekty
Referencie
- ↑ stat.gov.lv Population by nationality at the beginning of the year 1935 - 2022
- ↑ Parlamentné hlasovanie. saeima.lv
- ↑ Partiju reitingi pēc Krievijas iebrukuma Ukrainā: «Saskaņa» zaudē līderpozīciju, pieaug atbalsts varas partijām . www.lsm.lv, . Dostupné online. (po lotyšsky)
- ↑ Latvia political Weekly Briefing: Preparations for the parliamentary elections in Latvia: how the war in Ukraine affects… – China-CEE Institute . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ stat.gov.lv. Population ... in regions, cities, towns and municipalities after administrative-territorial reform in 2021
- ↑ Administratīvo teritoriju un apdzīvoto vietu likums . LIKUMI.LV, . Dostupné online. (po lotyšsky)
Externé odkazy
Čína
Časové pásmo#UTC 5:45 E†
Česko
Švajčiarsky frank
0. roky 21. storočia
1. júl
1. jún
1. január
1. máj
10. január
10. október
10. roky 21. storočia
10. september
11. január
11. máj
11. marec
12. február
12. január
12. máj
12. október
13. apríl
13. november
13. september
14. júl
14. september
15. december
15. január
16. február
17. jún
18. február
18. jún
18. marec
1930
1931
1934
1938
1941
1946
1947
1967
1988
1994
2. apríl
2. január
2. máj
20. júl
20. marec
20. roky 21. storočia
20. storočie
2010
2010 na Slovensku
2011
2011 na Slovensku
2012
2012 na Slovensku
2013
2013 na Slovensku
2014
2014 na Slovensku
2015
2015 na Slovensku
2016
2016 na Slovensku
2017
2017 na Slovensku
2018
2018 na Slovensku
2019
2019 na Slovensku
2020
2020 na Slovensku
21. storočie
22. január
22. storočie
23. október
24. február
24. máj
24. marec
25. apríl
25. január
26. jún
26. marec
3. január
30. jún
30. september
31. december
31. júl
31. október
5. júl
5. marec
6. február
6. január
7. február
7. jún
7. január
8. jún
8. marec
9. január
Adolf Hitler
Alžbeta II.
Al-Káida
Americký dolár
Andrzej Duda
Angela Merkelová
Angus Deaton
Anita Ekbergová
Ankara
Arménsko
Arpád Račko
Arthur B. McDonald
Atlantický oceán
Aziz Sancar
B. B. King
Bangladéš
Bernard Maris
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov
Bielorusko
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Charleston (Južná Karolína)
Charlie Hebdo
Charlotte z Cambridgea
Dammartin-en-Goële
Desaťročie
Devízový trh
Donecká ľudová republika
Doprava
Drahoslav Machala
Dublin
Edgar Lawrence Doctorow
Eurázijská ekonomická únia
Európska únia
Európska centrálna banka
Európske hlavné mesto kultúry
Euro
Eurozóna
François Hollande
František (pápež)
Günter Grass
G8
Garmisch-Partenkirchen
Georges Wolinski
Grécko
Gravitačné vlny
Gregoriánsky kalendár
Hatra
India
Irak
Islamský štát (militantná organizácia)
Jang-c’-ťiang
Jean Cabut
Jemen
Joan Petersová
John Forbes Nash
Josef Masopust
Junior Malanda
Kalendárny rok
Kazaň
Kazachstan
Keňa
Koalícia radikálnej ľavice
Koordinovaný svetový čas
Kuba
Kultúra (spoločenské vedy)
Kuvajt (mesto)
Let Germanwings 9525
Let Kogalymavia 9268
LIGO
Litva
Lockheed C-130 Hercules
Lokálne magnitudo
Lotyšsko
Lubomír Lipský
Ludvík Vaculík
Luhanská ľudová republika
Luxembursko
Majstrovstvá Európy vo futbale 2016
Mario Draghi
Medan
Medzinárodné letisko Barcelona El Prat
Medzinárodné letisko Düsseldorf
Medzinárodný olympijský výbor
Mein Kampf
Mesiace Pluta
Miláno
Minsk
Miroslav Ondříček
Momentová magnitúda
Momentové magnitudo
Mons
Nemecko
Nepál
New Horizons
New York (mesto)
Nicholas Winton
Nigéria
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Občianska vojna v Sýrii
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe
Ozbrojené sily
Pablo Picasso
Paríž
Paul Modrich
Peking
Petro Olexijovyč Porošenko
Philippe Honoré
Pierre Brice
Pluto
Plzeň
Poľsko
Požiar
Predsedníctvo Rady Európskej únie
Rímska číslica
Referendum na Slovensku v roku 2015
Roaming
Rod Taylor
Rusko
Súsa
Sýria
Saudská Arábia
Si Ťin-pching
Slovenské národné futbalové mužstvo
Slovensko
Spojené štáty
Stéphane Charbonnier
Storočie
Streľba v Uherskom Brode
Stredoeurópsky čas
Sviatlana Aľaksandravna Aleksijevičová
Taiwan
Takaaki Kajita
Teroristické útoky v Paríži v novembri 2015
Teroristický útok na redakciu Charlie Hebdo
Terry Pratchett
Tetris
Tomas Lindahl
Tunis
Uherský Brod
Ukrajina
Východoeurópsky čas
Výmenný kurz
Vladimir Vladimirovič Putin
Zatmenie Slnka
Zimné olympijské hry 2022
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk