A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Litovská republika | |||||
| |||||
Národné motto: Tautos jėga vienybėje (Sila národa je v jednote) | |||||
Štátna hymna: Tautiška Giesmė (Národná spev) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Lietuvos Respublika | ||||
• krátky | Lietuva | ||||
Hlavné mesto | Vilnius 54°41′ s.š. 25°19′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Vilnius | ||||
Úradné jazyky | litovčina
| ||||
Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády |
poloprezidentská republika Gitanas Nausėda Ingrida Šimonytė | ||||
Vznik | 16. február 1918 | ||||
Susedia | Poľsko, Lotyšsko, Bielorusko, Rusko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
65 300 km² (121.) km² (1,35 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2019) • sčítanie (2010) • hustota (2019) |
2 793 986 (138.) 3 483 972 43/km² (173.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2019 54,485 mld. $ (80.) 37 162 $ (41.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2018) | 0,858 (35.) – vysoký | ||||
Mena | euro (=100 centov) (lt) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+2) (UTC+3) | ||||
Medzinárodný kód | LTU / LT | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | LT | ||||
Internetová doména | .lt | ||||
Smerové telefónne číslo | +370 |
Súradnice: 55°12′S 24°00′V / 55,2°S 24°V
Litva (po litovsky: Lietuva), dlhý tvar Litovská republika (po litovsky: Lietuvos Respublika) je štát vo východnej Európe. Je najjužnejšou a najväčšou z troch pobaltských krajín. Hraničí s Lotyšskom (dĺžka hraníc 588 km) na severe, s Bieloruskom (677 km) na juhovýchode, s Poľskom (104 km) a ruskou Kaliningradskou oblasťou (255 km) na juhozápade. Litovské pobrežie meria 90 km
Územie
Litovská republika sa skladá zo štyroch historických regiónov:
- Žemaitija (na západe)
- Aukštaitija (na severovýchode)
- Dzūkija (na juhovýchode)
- Suvalkija (na juhozápade)
Dejiny
Povrch a podnebie
Zväčša plochý a rovinatý terén Litvy vytvarovali ľadovce. Vďaka ľadovcovým morénam vznikli aj jediné významnejšie vyvýšeniny na západe a východe krajiny, ktoré ohraničujú prímorskú nížinu, no nepresahujú výšku 300 m. Litovská nížina, ktorá sa tiahne stredom republiky, nepresahuje dokonca nadmorskú výšku 90 metrov. Najvyšší bod Litvy predstavuje pahorok Aukštojas (293,8 m) asi 25 km na juhovýchodne od Vilniusu. (Donedávna sa za najvyšší bod Litvy označoval pahorok Juozapinė, novšie merania však ukázali, že je o približne dve desatiny metra nižší ako neďaleký Aukštojas.) Meno, ktoré má vŕšok od roku 2005, pochádza zo starej litovskej mytológie – Aukštėjas bol významným božstvom a považoval sa za tvorcu sveta.
Litva sa nachádza v prechodnom pásme medzi morským a kontinentálnym podnebím. Priemerné mesačné teploty v januári dosahujú výšku len −5 °C a júlové +17 °C. Za rok v krajine napadne od 540 – 930 mm zrážok. Jari a jesene bývajú hmlisté.
Zmiešané lesy pokrývajú asi 30 % územia krajiny.
Vodstvo
Krajina má 90 km piesočného morského pobrežia, značnú časť z toho predstavuje Kuršský záliv, oddelený od mora úzkym piesočnatým polostrovom, označovaným ako Kuršská kosa. Polostrov je na zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Kuršský záliv v zime na dva až tri mesiace zamŕza, v lete v ňom teplota vody dosahuje aj 25 °C.
Najvýznamnejšou litovskou riekou je Nemunas, ktorý sem priteká z Bieloruska a ústi do Kuršského zálivu. Na 116 km predstavuje hranicu Litvy s Ruskom a s Bieloruskom. Povodie Nemunasu zaberá až 70 % územia Litvy. V ľudovej tradícii sa ospevuje ako „otec litovských riek“. Za „matku litovských riek“ sa zvykne označovať druhá najväčšia rieka Litvy – Neris, najvýznamnejší prítok Nemunasu na území krajiny. Neris pramení v Bielorusku preteká cez Vilnius a vlieva sa do Nemunasu pri Kaunase.
V Litve sa nachádza vyše 3000 jazier, ktoré sú – podobne ako inde v Pobaltí – ľadovcového pôvodu. Pozornosť si zaslúži najmä jazero Vištytis pri rovnomennom mestečku, ležiacom na jeho brehu (po litovsky: Viśtyčio ežeras; po rusky: Виштынецкое озеро). Vzhľadom na veľkú rozmanitosť flóry a fauny ho niekedy označujú ako „európsky Bajkal“. Malebná zvlnená a zalesnená krajina v okolí bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Ako skutočný vodný labyrint sa tradične predstavuje jazerná oblasť v okolí mesta Ignalina, kde je aj najväčšie jazero Litvy – Drūkšiai (časť dnes patrí Bielorusku). Na jeho brehu funguje od osemdesiatych rokov atómová elektráreň. Napriek tomu, že nemá pôvodne plánovanú kapacitu (po černobyľskej havárii roku 1986 zastavili výstavbu ďalších blokov), niektorí ochranári tvrdia, že jazero je pre potreby elektrárne primalé a voda, ktorá sa doň vracia z chladiacej sústavy, spôsobuje jeho otepľovanie, čo má negatívne dôsledky na ekosystém.
Litva má aj päť ostrovov, ktoré sa nachádzajú v Delte rieky Nemunas – Rusnės sala, Briedžių sala, Kiemo sala, Kubilių sala, Triušių sala.
Obyvateľstvo
Litva má približne 2 974 000 obyvateľov (2019). Národnostné zloženie obyvateľstva Litvy tvorí vyše 83 % obyvateľstva litovskej národnosti. Najvýznamnejšie menšiny tvoria Poliaci (6,7 %) a Rusi (6,3 %). Poliaci žijú najmä v oblasti Vilniusu. Rusi sa najviac koncentrujú v mestách Vilnius a Klaipėda. V pohraničných oblastiach žije bieloruské obyvateľstvo (1,2 %).
Úradný jazyk je litovčina, ale ruská menšina požaduje aj ruštinu.
Vzťahy s ruskou menšinou sú čiastočne komplikované. Menšina požaduje texty nielen v latinke, ktorú Litovci znova zaviedli ale aj v azbuke. Vznikla ako pozostatok okupácie ZSSR a presídľovania. Litovci považujú ruskú menšinu za príťaž a neakceptujú jej existenciu.
Demografický obraz Litvy výrazne poznačili turbulencie 20. storočia. Počas sovietskej okupácie v rokoch 1940 – 1941 bolo asi 5 000 ľudí popravených a 45 000 deportovaných na Sibír. Počas nemeckej okupácie 1941 – 1945 zahynulo okolo 370 000 ľudí. Po opätovnom pripojení Litvy k ZSSR roku 1945 emigrovalo asi 80 000 ľudí a okolo 205 000 ľudí deportovali na Sibír. Dramaticky postihol krutý osud Židov. Pred druhou svetovou vojnou sa cca 7,5 % obyvateľov hlásilo k židovskej národnosti (najmä mestské obyvateľstvo, remeselníci a obchodníci). Vilnius, kde Židia tvorili až 30 % populácie, niekedy nazývali aj „severný Jeruzalem“. Takmer všetci litovskí Židia zahynuli za nacistickej okupácie alebo emigrovali po vojne do USA a Izraela, takže dnes ich je tu iba okolo 4 000. Významným faktorom, ktorý ovplyvnil národnostnú štruktúru obyvateľstva, bolo po pripojení Litvy k ZSSR, masívne prisťahovalectvo Rusov.
Vierovyznanie
Historicky najrozšírenejším vierovyznaním je katolicizmus, ku ktorému sa hlási 79 % obyvateľov, z nich väčšina k Rímskokatolíckej cirkvi, prítomná je aj malá skupina gréckokatolíkov. Litva je jediným štátom na území bývalého ZSSR, kde má katolícka cirkev dominantné postavenie. K pravosláviu (4,1 %) sa hlási najmä ruské obyvateľstvo, ďalších 0,8 % obyvateľstva tvoria staroverci (staroobrjadci). Protestantizmus (1,9 %) má z hľadiska počtu veriacich iba okrajový význam a početne nevýznamné komunity predstavujú aj judaisti, moslimovia a karaimovia (stará odnož judaizmu). Poslednú skupinu v krajine tvoria ateisti (15 %).
Politika
Litva je republikou s parlamentnou demokraciou, ktorá sa realizuje v poloprezidentskom systéme. Prezident sa volí priamo. Jednokomorový parlament, Snem (Seimas), tvorí 141 poslancov. Súčasným prezidentom je nezávislý centrista Gitanas Nausėda.[1] Vládne od júla 2019, kedy nahradil Daliu Grybauskasovú, ktorá bola v úrade od roku 2009 a už nemohla kandidovať. Jej predchodca Valdas Adamkus bol v úrade od roku 2004. Jeho predchodcu, Rolandasa Paksasa, predčasne odvolali pre únik informácií. Adamkus, ktorý patrí k litovskej emigrácii, už v úrade prezidenta bol v rokoch 1998 – 2003.
Parlamentné voľby do Seimasu, litovského parlamentu, môžu byť dvojkolové, kedy v druhom kole sa rozhoduje o pridelení mandátov v jednomandátových volebných obvodoch v tom prípade, kedy v prvom kole ani jeden kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. 71 mandátov je pridelených v jednomandátových a 70 vo viacmandátových obvodoch.[2]
Vývoj zloženia Seimasu od roku 2004
Podľa výsledkov parlamentných volieb z roku 2004 bola najsilnejšou politickou stranou Strana práce (po litovsky: Darbo partija), ktorá získala vyše 28 % hlasov a obsadila 39 kresiel. Za ňou nasledovala koalícia dvoch sociálnodemokraticky orientovaných strán, na čele ktorých stáli Algirdas Brazauskas (po litovsky: Lietuvos socialdemokratų partija (LSDP), 20 kresiel) a Artūras Paulaskas (po litovsky: Naujoji sąjunga socialliberalai (NSS), 11 kresiel). Vládu tvorila koalícia LSDP (k tej patrí aj bývalý predseda vlády Gediminas Kirkilas).
Ďalej mala v parlamente významné zastúpenie Konzervatívna strana (25 kresiel) a dve liberálne strany, medzi nimi aj koalícia, ktorú viedol Rolandas Paksas a ktorá niesla emotívne podfarbený názov Za poriadok a spravodlivosť (po litovsky: (Už) tvarką ir teisingumąs, 11 kresiel). Do vládnej koalície patrila únia Roľníckej strany a Novej demokratickej strany (po litovsky: Valstiečių ir Naujosios demokratijos partijų sąjunga (VNDS)), 10 kresiel. Dve kreslá obsadila strana poľskej menšiny (po litovsky: Lietuvos lenkų rinkimų akcija).
Podľa výsledkov parlamentných volieb v krajine z 12. októbra 2008 sa na prvom mieste s náskokom 19 % umiestnila opozičná konzervatívna strana bývalého litovského premiéra Andriusa Kubiliusa Vlastenecký zväz. Výsledky hlasovania znamenali koniec vlády premiéra Gediminasa Kirkilasa, ktorého strana sa podľa predbežných výsledkov (18,5 %, 15 %, 13 % a 12 %) umiestnila na štvrtom mieste. Litovčania zároveň hlasovali o osude litovskej elektrárne Ignalina. Referendum však bolo pre nízku účasť voličov neplatné.
Posledné parlamentné voľby v krajine sa konali 9. a 23. októbra 2016. Zvíťazila v nich s 22 % hlasov opozičná Litovská únia roľníkov a zelených (LVŽS) so ziskom 54 zo 141 kresiel v parlamente. Druhou najsilnejšou stranou s tiež 22 % hlasov a 31 poslancami je stredopravá konzervatívna strana Vlastenecký zväz-Litovskí kresťanskí demokrati (TS-LKD). Vládnuca Litovská sociálnodemokratická strana (LSDP) doterajšieho premiéra Algirdasa Butkevičiusa skončila tretia so ziskom 17 mandátov. Sklamaním boli voľby aj pre ďalších koaličných partnerov sociálnych demokratov, strana Poriadok a spravodlivosť (PTT) a Strana práce (DP) získali iba osem, resp. dve kreslá.[3] Ďalšie voľby sa uskutočnia v októbri 2020.[4]
Mestá
- Ignalina
- Druskininkai
- Kaunas
- Kernavė
- Klaipėda
- Palanga
- Panevėžys
- Radviliškis
- Rumšiškės
- Šiauliai
- Trakai
- Vilnius
- Visaginas
Referencie
- ↑ Lithuania shuns populism with the election of a pro-EU president - Atlantic Council . atlanticcouncil.org, 2019-05-29, . Dostupné online.
- ↑ Become a VoteWatch Europe supporter . votewatch.eu, . Dostupné online.
- ↑ SITA. Litva: V parlamentných voľbách zvíťazila opozičná agrárna strana. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2016-10-24. Dostupné online . ISSN 1336-197X.
- ↑ POLITICO EUROPE . politico.eu, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Litva
Externé odkazy
Zdroj
- Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Írsko
Únia za ľudové hnutie
Čína
Čínsky nový rok
Česko
Škótsko
Štefan Glézl
0. roky 21. storočia
1. júl
1. január
1. marec
10. apríl
10. jún
10. január
10. roky 21. storočia
11. január
11. marec
12. január
12. máj
13. december
13. máj
13. marec
14. február
15. august
16. september
17. jún
17. marec
18. február
19. december
19. júl
1909
1911
1912
1917
1919
1923
1924
1925
1927
1929
1931
1932
1933
1934
1935
1938
1941
1946
1948
1967
1970
2. december
2. február
2. január
2. marec
20. február
20. január
20. storočie
2002
2002 na Slovensku
2003
2003 na Slovensku
2004
2004 na Slovensku
2005
2005 na Slovensku
2006
2006 na Slovensku
2007
2007 na Slovensku
2008
2008 na Slovensku
2009
2009 na Slovensku
2010
2010 na Slovensku
2011
2011 na Slovensku
2012
2012 na Slovensku
2014
21. apríl
21. december
21. október
21. storočie
22. apríl
22. február
22. júl
22. január
22. storočie
23. október
24. august
24. máj
24. november
27. apríl
27. február
27. jún
27. január
27. máj
28. august
28. december
28. február
28. január
29. január
3. apríl
3. február
3. máj
3. marec
30. september
31. december
31. máj
4. február
4. júl
4. marec
5. marec
6. jún
6. máj
6. marec
7. február
8. február
8. jún
9. august
9. február
90. roky 20. storočia
Abbé Pierre
Abcházsko
Alan MacDiarmid
Albert Fert
Alexander King
Al Gore
Al Oerter
Anatol Rapoport
Angola
Anna Nicole Smith
Atlantis (raketoplán)
Austrália (štát)
Bénazír Bhuttová
Belgicko
Bobby Rosengarden
Boris Jeľcin
Bulharčina
Bulharsko
Carlo Ponti
CBS
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Desaťročie
Discovery (raketoplán)
Doprava
Doris Lessingová
Emil Scheimer
Endeavour (raketoplán)
Eric Maskin
Estónsko
Európska únia
Euro
Fianna Fáil
Filippo Raciti
Francúzsko
G8
Georg Zundel
Gerald Ford
Gerhard Ertl
Gordon Brown
Grécko
Grand Rapids (Michigan)
Gregoriánsky kalendár
Harmony (ISS)
Hugo Chávez
Ian Wallace
India
Ingmar Bergman
Island
Iva Hercíková
I Mjong-bak
Július Špaňár
Jean Baudrillard
Jednotné Rusko
John Backus
Jozef Dunajovec
Južná Kórea
Karel Svoboda (hudobný skladateľ)
Karol Spišák
Kevin Rudd
Kirgizsko
Kofi Annan
Kosovo
Kultúra (spoločenské vedy)
Kurt Vonnegut
Kurt Waldheim
Ladislav Čech
Leonid Hurwicz
Lisabonská zmluva
Litva
Lotyšsko
Maďarsko
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007
Malta
Manuel Galrinho Bento
Martti Ahtisaari
Maurice Béjart
Medzinárodná vesmírna stanica
Medzinárodný olympijský výbor
Medzivládny panel o zmene klímy
Michelangelo Antonioni
Michigan
Milan Kiš
Miloš Kováč
Miroslav Abrahám
Miroslav Chovanec
Monarchia
Nemecko
Nepál
Nicolas Sarkozy
Nigéria
Norman Mailer
Nová demokracia
Občianska platforma
Oliver Smithies
Organizácia krajín vyvážajúcich ropu
Organizácia Spojených národov
Pan Ki-mun
Peru
Peter Grünberg
Poľsko
Portugalsko
Pratibha Dévísinh Pátilová
Rímska číslica
Republika
Richterova stupnica
Roger Myerson
Rumunčina
Rumunsko
Rusko
Ryszard Kapuściński
Ségolène Royalová
Salomon Morel
Schengenský priestor
Slovensko
Slovinský toliar
Slovinsko
Soči
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Srbsko
Steve Fossett
Storočie
Strana spravodlivosti a rozvoja
STS-117
STS-118
STS-120
Svetová obchodná organizácia
Teória veľkého tresku (seriál)
Teddy Kollek
Telefónica O2 Slovakia
Tony Blair
Trest smrti
Turecko
Ukrajina
Venezuela
Vietnam
Viktor Juščenko
Viliam Schrojf
Zatmenie Mesiaca
Zimné olympijské hry
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk