A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Krížna | |
vrch | |
Krížna z Podbanského
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Poprad |
Obec | Vysoké Tatry |
Časť | Liptovské kopy |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Západné Tatry |
Povodie | Belá |
Nadmorská výška | 2 038,7 m n. m. |
Súradnice | 49°10′54″S 19°57′40″V / 49,1816°S 19,961°V |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | neprístupný |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Krížne | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Krížna[1] zriedkavo Krížne[2] (2 038,7 m n. m.[3][4]; poľ. Krzyżne Liptowskie, nem. Krizne, maď. Krysznó, Kryznó) je vrch v Tatrách na Slovensku. Leží nad Podbanským, približne 22 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.[5]
Názov
Na jeho vrchole sa schádzajú, križujú tri horské hrebene. Meno Krizno sa v literatúre prvý raz objavuje u Mateja Bela (Notitia, 1735).[2]
Poloha
Nachádza sa v centrálnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich geomorfologickej časti Liptovské kopy.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližším sídlom je juhozápadne situované Podbanské, juhovýchodne sa nachádza Štrbské Pleso a Štrba, južne Východná a Važec a severne mesto Zakopané.[3] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina a Kôprová dolina.[5]
Opis
Krížna je druhý najvyšší vrch v masíve Veľkej kopy, tvoriacej samostatnú časť Liptovské kopy. Tie sú na hlavný hrebeň Vysokých Tatier napojené sedlom Závory v masíve Hladkého štítu (2 063 m n. m.). Ohraničuje ich na západe a severe Tichá dolina a na juhu a východe Kôprová dolina, ktorými voda z celej oblasti odteká riekou Belá do Váhu. Severozápadné svahy odvodňuje potok Kôprovnica, juhozápadné Krížny potok, oba do Tichého potoka, z východných a južných odteká do Kôprovského potoka.[3]
Vrch leží v juhozápadnej časti hlavnej osi hrebeňa, medzi Nižným kôprovickým sedlom (Predným Holým vrchom) a Opáleným. Krížna je uzlovým bodom a odtiaľ v pokračovaní hlavnej osi rázsochy leží Opálené a Všiváky, pokým vo vedľajšom ramene medzi Kôprovicou a Krížnou dolinou je Malé Krížne, Koniarčisko (sedlo) a Štíty.[2]
Západným smerom sa nachádza Holý vrch (1 863 m n. m.), Bystrá (2 248 m n. m.), Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.), Brdárová zvonica (1 713 m n. m.) a Smrečiny (2 068 m n. m.), severným Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), Veľká Brdárová grapa (1 859 m n. m.), Kondratova kopa (2 005 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.) a Veľká kopa (2 052 m n. m.), východným Zadná Garajová kopa (1 949 m n. m.), Hrubá kopa (2 238 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Furkotský štít (2 404 m n. m.) a Kriváň (2 495 m n. m.) a južným Malý Kriváň (2 334 m n. m.), Vyšná Priehyba (1 982 m n. m.), Grúnik (1 576 m n. m.), Všiváky (1 811 m n. m.) a Štíty (1 448 m n. m.).[3] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Na jeseň v roku 1943 veľký požiar zničil lesné porasty na južných stráňach štítu. V zime po holých stráňach padajú veľké lavíny. V minulosti vypásali chrbty vrchu miestni pastieri z Liptovskej Kokavy a Východnej. Počas Slovenského národného povstania sa tu nachádzal štáb partizánskeho oddielu Vysoké Tatry.
Výhľady
Turisticky neprístupný skalnato-hôľnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých a Západných Tatier a Nízke Tatry.[8]
Prístup
Vrch sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie s najvyšším stupňom ochrany a Tatranského národného parku, preto vstup do tejto časti Tatier je zakázaný.[5] Prvý zaznamenaný zimný výstup uskutočnili 13. januára 1903 Karol Englisch a Karol Jordán.
Referencie
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c d ''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz . sk.mapy.cz, . Dostupné online.
- ↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krížna (vrch v Západných Tatrách)
Pozri aj
- Liptovské kopy
- Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
- Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov v Západných Tatrách
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk