A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bulharčina (български, bălgarski) | |
Štáty | Bulharsko a okolité regióny |
---|---|
Región | Balkán |
Počet hovoriacich | 12 miliónov |
Poradie | 88 |
Klasifikácia | Indoeurópske jazyky |
Písmo | Cyrilika |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Bulharsko |
Regulátor | nie je |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | bg |
ISO 639-2 | bul |
Wikipédia | |
Adresa | bg.wikipedia.org |
Pomenovanie | Уикипедия, свободната енциклопедия (Slobodnata encyklopedija) |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Základné frázy jazyka Bulharčina | |
Áno | да (da) |
---|---|
Nie | не (ne) |
Možno | може (može) |
Ahoj | здравей (zdravej) |
Dovidenia | довиждане (doviždane) |
Ďakujem | благодаря (blagodaria) alebo мерси (mersi) |
Prepáčte | извинете (izvinete) |
Hovoríš po bulharsky? | Говорите ли български? (Govorite li Bulgarski?) Nehovorím po bulharsky. – Аз не говоря български. (Az nе govorja bălgarski.) |
Ľúbim Ťa | обичам те (običam te) |
Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
„Bсички хора се раждат свободни и равни по достойнство и права. Tе са надарени с разум и съвест и следва да се отнасят помежду си в дух на братство.“ |
Bulharčina je indoeurópsky jazyk, ktorý patrí do južnej vetvy slovanských jazykov. Demonštruje niekoľko jazykovedných inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov a ktoré sú typické pre tzv. Balkánsku jazykovú úniu. Túto odlišnosť spôsobilo aj to, že Bulhari boli pôvodne príslušníci národa zo strednej Ázie, ktorého jazyk bol celkom odlišný od slovanských jazykov. Bulhari sa v 7. storočí usadili na Balkáne a v roku 681 založili chánom Asparuchom Bulharský štát a neskôr boli asimilovaní miestnym slovanským obyvateľstvom, dali mu svoje meno a zanechali stopy v slovnej zásobe slovanskej bulharčiny, ako aj v jej gramatike. Sú to napr. eliminácia skloňovania mien, vývin určitého člena s príponou, neprítomnosť neurčitku slovesa ako aj zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému. Bulharčina má rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.
Bulharčina patrí do Balkánskej jazykovej únie, rovnako ako gréčtina, rumunčina, albánčina a srbčina (len čiastočne). Väčšina týchto jazykov zdieľa niektoré z vyššie uvedených charakteristík (napr. určitý člen, strata neurčitku, zložitý slovesný systém) a mnoho ďalších. Väčšina bulharských jazykovedcov pripisuje tzv. nedosvedčené slovesné formy (týkajú sa prerozprávanej formy) tureckým vplyvom.
Abeceda a výslovnosť
Na zápis bulharčiny sa v období Prvej bulharskej ríše používala hlaholika, ktorú vytvoril Konštantín Filozof okolo roku 862. Od 9. storočia sa začala používať cyrilika. Posledná pravopisná reforma z roku 1945 upravila cyriliku do dnes používanej podoby.
Rozdiely v zápise a výslovnosti medzi bulharčinou a ruštinou:
- Е/е sa v bulharčine číta ako a nie ako v ruštine .
- Щ/щ sa v bulharčine číta ako a nie ako v ruštine .
- Ъ/ъ (голям ер – veľký jer) sa v bulharčine číta ako neurčitý vokál , zatiaľ čo v ruštine sa nečíta, slúži ako pravopisný znak (tvrdý znak).
Samohlásky
Bulharčina má šesť samohlások. Na rozdiel od slovenčiny bulharčina nemá dlhé samohlásky a slabikotvorné spoluhlásky. Osobitosťou bulharského vokalického systému je samohláska ъ , ktorá sa vyslovuje ako temný zadno-podnebný zvuk.
Prízvuk na rozdiel od slovenčiny je voľný, pohyblivý a dynamický. Neprízvučné samohlásky a, o zužujú – ich zvuková podoba sa približuje samohláskam ъ, у.
predné/mäkké | stredné | zadné | |
---|---|---|---|
široké | e | a | o |
úzke | и | ъ | y |
Spoluhlásky
Bulharčina má 39 spoluhlások, ktoré sa zaznamenávajú pomocou 21 grafém. Má pätnásť párov konsonantov podľa príznakov znelosť – neznelosť:
Bulharské mäkké spoluhlásky nemajú vlastné grafémy. Ich mäkkosť sa označuje pomocou písmen я, ю alebo ь. Napríklad: хляб , любов , шофьор . Spoluhlásky ш, ж, ч, дж, й nemajú mäkké koreláty.
V bulharčine (rovnako ako v slovenčine) existuje regresívna neutralizácia znelosti, t. j. znelé spoluhlásky sa vyslovujú ako neznelé na konci slov a na morfematickej hranici pred neznelou spoluhláskou: млад , здрав , хляб , вдовство .
Neznelé spoluhlásky sa pred znelou vyslovujú ako znelé: сватба , анекдот , сеитба .
б | Znelá bilabiálna plozíva | баба | |
бьо/бю/бя | Znelá palatálna bilabiálna plozíva | бял | |
в | Znelá labiodentálna frikatíva | вятър | |
вьо/вю/вя | Znelá palatálna labiodentálna frikatíva | вяра | |
г | g | Znelá velárna plozíva | година |
гьо/гю/гя | g’ | Znelá palatálna plozíva | гювеч |
д | d | Znelá alveolárna plozíva | давам |
дьо/дю/дя | d’ | Znelá postalveloárna plozíva | дядо |
ж | ž | Znelá postalveolárna frikatíva | жаба |
дж | dž | Znelá postalveolárna afrikatíva | джоб |
з | z | Znelá alveolárna frikatíva | земя |
зьо/зю/зя | z’ | Znelá palatálna alveolárna frkatíva | зюмбюл |
дз | dz | Znelá alveolárna afrikatíva | дзънкам |
дзьо/дзю/дзя | dz’ | Znelá palatálne alveolárna afrikatíva | fakultatívne |
й | j | Glaid | йод |
к | k | Neznelá velárna plozíva | корен |
кьо/кю/кя | k’ | Neznelá palatálna plozíva | кюнец |
л | l | Neznelý laterálný alveolárny aproximant | лоза |
льо/лю/ля | l’ | Palatálny laterálny aproximant | лято |
м | m | Bilabiálna nazála | мама |
мьо/мю/мя | m’ | Palatálna bilabiálna nazála | място |
н | n | Alveolárna nazála | нос |
ньо/ню/ня | n’ | Palatálna nazála | нямам |
п | p | Neznelá bilabiálna plozíva | пролет |
пьо/пю/пя | p’ | Neznelá palatálna bilabiálna plozíva | пясък |
р | r | Alveolárna | радост |
рьо/рю/ря | r’ | Palatálno-alveolárna | рядък |
с | s | Neznelá alveolárna frikatíva | семе |
сьо/сю/ся | s’ | Neznelá palatálna alveolárna frikatíva | сяра |
т | t | Neznelá alveovárna plozíva | товар |
тьо/ тю/ тя | t’ | Neznelá postalveolárna plozíva | тяло |
ф | f | Neznelá labiodentálna frikatíva | фосфор |
фьо/фю/фя | f’ | Neznelá palatálna labiodentálna frikatíva | фьон |
х | ch | Neznelá velárna frikatíva | хляб |
хю | ch’ | Neznelá palatálna frikatíva | Хюндай |
ц | c | Neznelá alveolárna afrikatíva | цена |
цьо/цю/ця | c’ | Neznelá alveolárna afrikatíva | цял |
ч | č | Neznelá postalveolárna afrikatíva | чудо |
ш | š | Neznelá postalveolárna frikatíva | шепот |
Prepis z bulharskej cyrilikyupraviť | upraviť zdroj
Morfologická charakteristikaupraviť | upraviť zdroj
Bulharčina je analytický jazyk a demonštruje niekoľko lingvistických inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov:
- eliminácia skloňovania mien;
- vývin určitého člena s príponou;
- neprítomnosť neurčitku slovesa;
- zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému;
- rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.
Ohybné a neohybné slovné druhyupraviť | upraviť zdroj
- ohybné slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá
- neohybné slovné druhy: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia
- gramatické kategórie
rod: | mužský, ženský, stredný |
číslo: | jednotné, množné |
určitý člen | |
čas: | prítomný, budúci, aorist, imperfektum, perfektum, pluskvamperfektum, budúci čas v minulosti, predbudúci čas, predbudúci čas v minulosti. |
osoba: | 1. osoba, 2. osoba, 3. osoba |
slovesný rod: | činný, trpný |
vid: | nedokonavý, dokonavý |
spôsob: | oznamovací, rozkazovací, podmieňovací, spôsob nepriamej výpovede |
Históriaupraviť | upraviť zdroj
Vývin bulharského jazyka môžeme rozdeliť do niekoľkých historických období:
- Obdobie praveku (niekdajšie spoločné slovanské nárečie) – vyskytlo sa v období medzi slovanskou inváziou na východný Balkán a misiou Svätého Cyrila a Metoda na Veľkej Morave okolo roku 860.
- Starobulharský jazyk (9. – 11. storočie) – jazyk používaný Svätým Cyrilom a Metodom a ich stúpencami na prekladanie Biblie a inej liturgickej literatúry z gréčtiny, neskôr rozvinutý v Preslave a Ochride. Starobulharský jazyk bol jazykom zlatého veku stredovekej bulharskej literatúry počas vlády bulharského cára Simeona Veľkého.
- Stredoveká bulharčina (12. – 17 storočie) bola jazykom bohatej literárnej aktivity a výrazných zmien.
- Moderná bulharčina sa datuje od 18. storočia až do súčasnosti; súčasný spisovný jazyk sa štandardizoval na základe bulharského nárečia z 19. storočia.
Historický vývin bulharského jazyka môžeme označit aj ako prechod od silne syntetického jazyka (Starobulharský jazyk) k typicky analytickému jazyku (Moderná bulharčina) so stredovekou bulharčinou ako prestupovým bodom.
Vývin bulharskej abecedyupraviť | upraviť zdroj
Súčasná bulharská abeceda
veľké | А | Б | В | Г | Д | Е | Ж | З | И | Й | К | Л | М | Н | О | П | Р | С | Т | У | Ф | Х | Ц | Ч | Ш | Щ | Ъ | Ь | Ю | Я |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
malé | а | б | в | г | д | е | ж | з | и | й | к | л | м | н | о | п | р | с | т | у | ф | х | ц | ч | ш | щ | ъ | ь | ю | я |
prepis | a | b | v | g | d | e | ž | z | i | j | k | l | m | n | o | p | r | s | t | u | f | ch | c | č | š | št | ă | j | ju | ja |
Veľký jer ъ sa prepisuje ako ă alebo ako a či e (podľa výslovnosti v bulharčine).
Zvláštnosti bulharskej gramatikyupraviť | upraviť zdroj
Zvláštnosťou bulharčiny i macedónčiny je používanie členov. Macedónčina však členmi dokáže vyjadrovať i priestorové umiestnenie objektu (porovnaj bulharské a macedónske členy). Tento jav nemá v ďalších súčasných slovanských jazykoch obdobu. Analogicky sa členy týmto spôsobom uplatňujú napríklad v rumunčine a švédčine.
Určitý člen | ||
---|---|---|
Rod | ||
plný člen | krátky člen | |
Mužský rod | -ът / ят vyslovuje sa *et / jat | -a |
Ženský rod | -та | - |
Stredný rod | -то | - |
Množné číslo (všetky rody) | -те | - |
Základné frázyupraviť | upraviť zdroj
Slovensky | Bulharsky | Transkripcia | Výslovnosť | Poznámky |
---|---|---|---|---|
ahoj! | здравей | zdravej | zdravej | |
dobré ráno | добро утро | dobro utro | dobro utro | neformálne |
dobrý deň | добър ден | dobăr den | dob(a)r den | formálne, pozor den sa vyslovuje tvrdo! |
dobrý večer | добър вечер | dobăr večer | dob(a)r večer | |
dobrú noc | лека нощ | leka nošt | leka nošt | |
dovidenia | Довиждане! | Doviždane | Doviždane | |
prosím | моля | moľa | moľa | |
ďakujem | благодаря | blagodarja | blagodarja | formálne |
ďakujem, díky | мерси | mersi | mersi | neformálne, časo používané, hovorové, prevzaté z francúštiny |
odpusťte | извинете | izvinete | izvinete | napríklad, keď niekomu stúpite na nohu, pozor vyslovuje sa tvrdo! |
Máte sa dobre? | Добре ли сте? | Dobre li ste? | Dobre li ste? | pozor ly sa vyslovuje tvrdo! |
Ako sa máte? | как сте? | kak ste? | kak ste | formálne, pozor vyslovuje sa tvrdo! |
Ako sa máš? | как си? | kak si? | kak si | neformálne, tykanie |
Ďakujem, mám sa dobre. | благодаря, добрe съм. | blagodarja, dobre săm | blagodarja, dobre săm | |
Ďakujem, mám sa veľmi dobre. | благодаря, отлично. | blagodarja, otlično | blagodarja, otlyčno | |
Čo budeš robiť dnes večer (v noci)? | Какво ще правиш тази вечер (през нощта)? | Kakvo šte praviš tazi večer (prez nošta)? | Kakvo šte praviš tazi večer (prez nošta)? | pozor te sa vyslovuje tvrdo! |
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bulharčina
- Wikislovník ponúka heslo Bulharčina
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Írsko
Únia za ľudové hnutie
Čína
Čínsky nový rok
Česko
Škótsko
Štefan Glézl
0. roky 21. storočia
1. júl
1. január
1. marec
10. apríl
10. jún
10. január
10. roky 21. storočia
11. január
11. marec
12. január
12. máj
13. december
13. máj
13. marec
14. február
15. august
16. september
17. jún
17. marec
18. február
19. december
19. júl
1909
1911
1912
1917
1919
1923
1924
1925
1927
1929
1931
1932
1933
1934
1935
1938
1941
1946
1948
1967
1970
2. december
2. február
2. január
2. marec
20. február
20. január
20. storočie
2002
2002 na Slovensku
2003
2003 na Slovensku
2004
2004 na Slovensku
2005
2005 na Slovensku
2006
2006 na Slovensku
2007
2007 na Slovensku
2008
2008 na Slovensku
2009
2009 na Slovensku
2010
2010 na Slovensku
2011
2011 na Slovensku
2012
2012 na Slovensku
2014
21. apríl
21. december
21. október
21. storočie
22. apríl
22. február
22. júl
22. január
22. storočie
23. október
24. august
24. máj
24. november
27. apríl
27. február
27. jún
27. január
27. máj
28. august
28. december
28. február
28. január
29. január
3. apríl
3. február
3. máj
3. marec
30. september
31. december
31. máj
4. február
4. júl
4. marec
5. marec
6. jún
6. máj
6. marec
7. február
8. február
8. jún
9. august
9. február
90. roky 20. storočia
Abbé Pierre
Abcházsko
Alan MacDiarmid
Albert Fert
Alexander King
Al Gore
Al Oerter
Anatol Rapoport
Angola
Anna Nicole Smith
Atlantis (raketoplán)
Austrália (štát)
Bénazír Bhuttová
Belgicko
Bobby Rosengarden
Boris Jeľcin
Bulharčina
Bulharsko
Carlo Ponti
CBS
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Desaťročie
Discovery (raketoplán)
Doprava
Doris Lessingová
Emil Scheimer
Endeavour (raketoplán)
Eric Maskin
Estónsko
Európska únia
Euro
Fianna Fáil
Filippo Raciti
Francúzsko
G8
Georg Zundel
Gerald Ford
Gerhard Ertl
Gordon Brown
Grécko
Grand Rapids (Michigan)
Gregoriánsky kalendár
Harmony (ISS)
Hugo Chávez
Ian Wallace
India
Ingmar Bergman
Island
Iva Hercíková
I Mjong-bak
Július Špaňár
Jean Baudrillard
Jednotné Rusko
John Backus
Jozef Dunajovec
Južná Kórea
Karel Svoboda (hudobný skladateľ)
Karol Spišák
Kevin Rudd
Kirgizsko
Kofi Annan
Kosovo
Kultúra (spoločenské vedy)
Kurt Vonnegut
Kurt Waldheim
Ladislav Čech
Leonid Hurwicz
Lisabonská zmluva
Litva
Lotyšsko
Maďarsko
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007
Malta
Manuel Galrinho Bento
Martti Ahtisaari
Maurice Béjart
Medzinárodná vesmírna stanica
Medzinárodný olympijský výbor
Medzivládny panel o zmene klímy
Michelangelo Antonioni
Michigan
Milan Kiš
Miloš Kováč
Miroslav Abrahám
Miroslav Chovanec
Monarchia
Nemecko
Nepál
Nicolas Sarkozy
Nigéria
Norman Mailer
Nová demokracia
Občianska platforma
Oliver Smithies
Organizácia krajín vyvážajúcich ropu
Organizácia Spojených národov
Pan Ki-mun
Peru
Peter Grünberg
Poľsko
Portugalsko
Pratibha Dévísinh Pátilová
Rímska číslica
Republika
Richterova stupnica
Roger Myerson
Rumunčina
Rumunsko
Rusko
Ryszard Kapuściński
Ségolène Royalová
Salomon Morel
Schengenský priestor
Slovensko
Slovinský toliar
Slovinsko
Soči
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Srbsko
Steve Fossett
Storočie
Strana spravodlivosti a rozvoja
STS-117
STS-118
STS-120
Svetová obchodná organizácia
Teória veľkého tresku (seriál)
Teddy Kollek
Telefónica O2 Slovakia
Tony Blair
Trest smrti
Turecko
Ukrajina
Venezuela
Vietnam
Viktor Juščenko
Viliam Schrojf
Zatmenie Mesiaca
Zimné olympijské hry
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk