Dolnolužická srbčina

	Dolnolužická srbčina; (dolnoserbska rěc)
Štáty	Dolná Lužica v Brandenbursku v Nemecku
Región	Západná Európa
Počet hovoriacich	14 000
Poradie	nenachádza sa v prvej 100
Klasifikácia	Indoeurópske jazyky Slovanské jazyky Západoslovanské jazyky Lužické jazyky Dolnolužická srbčina; ; ; ;
Písmo	Latinka
Postavenie
Úradný jazyk	Brandenbursko (menšinový jazyk)
Jazykové kódy
ISO 639-2	dsb
ISO 639-3	dsb
Wikipédia
Adresa	dsb.wikipedia.org
Pomenovanie	Wikipedija, lichotna encyklopedija
	Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
	Jazykový portál

Dolnolužická srbčina alebo dolná lužická srbčina je z obidvoch vymierajúcich lužických jazykov horšie zachovaná, pokiaľ ide o znalosti medzi dvojjazyčným obyvateľstvom a pokiaľ ide o kultúrne zázemie. Oblasť jej rozšírenia, Dolná Lužica, leží severne od českých hraníc s Nemeckom.

História a rozšírenie

Prvá kniha vznikla v roku 1574, k národnému obrodeniu v Dolnej Lužici došlo až koncom 19. storočia. Dnes ide o chránený menšinový jazyk, vznikajú materské škôlky, kde sa ho deti učia, keďže im ho vlastní rodičia nedokázali podať (projekt WITAJ).

Za centrum dolnolužickej kultúry sa považuje mesto Chotebuz (Chośebuz, Cottbus).

Malá komunita lužických emigrantov si tiež zachováva svoj jazyk v Texase v Lee County. Je pod vplyvom okolitej nemčiny a angličtiny.

Charakteristika

Od hornolužičtiny sa odlišuje okrem iného aj zachovávaním G a zmenou R na Š po hláskách P, T, K (tráva = tšawa), ďalej zmenou C na Č (čas = cas).

Zvláštnosťou je duál, ktorý bol aj v slovenčine a iných slovanských jazykoch do 14. stor., ale z nej vymizol (okrem zvyškov ako očú, dvoma).

Ďalšie zvláštne tvary sú pri slovesách: aorist a imperfektum.

Slovná zásoba je nemčinou ovplyvnená ešte viac ako hornolužická srbčina.

Abeceda a výslovnosť

Dolnolužická abeceda sa líši od hornolužickej a je nasledovná:

veľké:	A	B	C	Č	Ć	D	Dź	E		F	G	H	CH	I	J	K	Ł	L	M	N		O		P	R		S	Š	Ś	T	U	W	Y	Z	Ž	Ź
malé:	a	b	c	č	ć	d	dź	e	ě	f	g	h	ch	i	j	k	ł	l	m	n	ń	o	ó	p	r	ŕ	s	š	ś	t	u	w	y	z	ž	ź

Vzorový text

Všeobecná deklarácia ľudských práv

dolnolužicky	Wšykne luźe su lichotne roźone a jadnake po dostojnosći a pšawach. Woni maju rozym a wědobnosć a maju ze sobu w duchu bratšojstwa wobchadaś.
slovensky	Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní si v dôstojnosti aj v právach. Sú nadaní rozumom a svedomím a majú spolu vychádzať v duchu bratstva.

Pozri aj

Hornolužická srbčina

Externé odkazy

Společnost přátel Lužice
Serbski institut
Česko-dolnosrbský slovník
Euromosaic information page
Kurs serskeje rěce / Bluń, lužickosrbské dialógy z učebnice Curs practic de limba sorabă v nárečí strednej Lužice (zapadna Grodkowska narěč)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.