Macedónčina - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Macedónčina
Macedónčina
(македонски јазик, makedonski jazik)
ŠtátySeverné Macedónsko, Albánsko, Bulharsko, Čierna Hora, Grécko, Rumunsko, Srbsko
RegiónBalkán
Počet hovoriacich2 046 209 v Severnom Macedónsku (stav 2001) a asi 800 000 mimo MK
Poradie88
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
PísmoCyrilika
Postavenie
Úradný jazykMacedónsko Severné Macedónsko
RegulátorInstitu za makedonski jazik "Krste Petkov Misirkov"
Jazykové kódy
ISO 639-1mk
ISO 639-2mac (B)
mkd (T)
ISO 639-3mkd
Wikipédia
Adresamk.wikipedia.org
PomenovanieВикипедија, слободна енциклопедија
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Rozšírenie macedónčiny

Macedónčina je indoeurópsky jazyk, a patrí do južnej vetvy slovanských jazykov. Je veľmi podobný bulharčine a patrí k najmladším spisovným jazykom, pred 40. rokmi 20. storočia sa termín „macedónčina“ vôbec nepoužíval.[1] Bulhari macedónčinu ako samostatný jazyk neuznávajú a považujú ju za súčasť bulharského jazyka a s týmto postojom sa stotožňujú aj mnohí vedci.[1] Spolu s blízko príbuznou bulharčinou patrí medzi analytické jazyky – to znamená, že podstatné mená sa neskloňujú a vzťahy medzi vecami vyjadruje pomocou predložiek. Typické pre macedónčinu i bulharčinu je používanie členov ako je to napríklad v rumunčine alebo vo švédčine. Používanie členov sa v žiadnych ďalších súčasných slovanských jazykoch nevyskytuje. Pozor na dôsledné rozlišovanie slovanskej macedónčiny od tzv. starej macedónčiny, čo je jazyk podobný gréčtine a s tou slovanskou macedónčinou nemá nič spoločné.

Macedónsky sa hovorí v Severnom Macedónsku, kde je úradným jazykom. Menší počet macedónsky hovoriacich ľudí je v Srbsku, Čiernej Hore, Albánsku, Bulharsku, Grécku, USA, Kanade a Austrálii a ďalších krajinách Európy. Celkovo ňou hovorí niečo medzi 2-3 miliónmi ľudí.

Abeceda

Macedónčina používa abecedu - cyrilika, ktorá je odvodená z hlaholiky, ktorú vytvoril sv. Cyril a Metod. Pri kodifikácii v roku 1945 bola upravená podľa srbskej cyriliky. Macedónska cyrilika má 31 znakov.

Písmená rozdielne medzi srbskou a macedónskou cyrilikou - líšia sa trochu vo výslovnosti, ale pri prepise srbských slov do macedónčiny a naopak, sa navzájom nahradzujú - ide vlastne o rovnaké písmeno, ktorého výslovnosť sa vplyvom rozdielnych podmienok začala líšiť. V severomacedónskych nárečiach je výslovnosť týchto macedónskych písmen totožná so srbskou:

Ќ, ќ (palatalizované "zmäkčené" k) vyslovuje sa ako oproti srbskému Ћ, ћ (Ć, ć) (výslovnosť medzi č a ť)

Ѓ, ѓ (palatalizované "zmäkčené" g) vyslovuje sa ako oproti srbskému Ђ, ђ (Đ, đ, Dj, dj) (výslovnosť medzi č a ť)

Jedinečným písmenom, ktoré sa nepoužíva v žiadnom inom jazyku píšucom sa v cyrilike je Ѕ, ѕ vyslovuje sa ako slovenské "dz"

Macedónska abeceda
Veľké písmená Malé písmená Prepis do latinky
А а a
Б б b
В в v
Г г g
Д д d
Ѓ ѓ ǵ
Е е e
Ж ж ž
З з z
Ѕ ѕ dz
И и i
Ј ј j
К к k
Л л l
Љ љ lj
М м m
Н н n
Њ њ nj ako slovenské ň
О о o o
П п p p
Р р r r
С с s s
Т т t t
Ќ ќ ḱ palatalizované k', kj, ako naše ť
У у u u
Ф Ф f f
Х х x ako slovenské ch
Ц ц c c
Ч ч č č
Џ џ dž ako slovenské dž
Ш ш š š

Zvláštnosti macedónskej gramatikyupraviť | upraviť zdroj

Zvláštnosťou macedónčiny aj bulharčiny je používanie členov. Bulharčina však používa iný typ členov (porovnaj bulharské a macedónske členy). Tento jav nemá v ďalších súčasných slovanských jazykoch obdobu. Analogicky sa členy týmto spôsobom uplatňujú napríklad v rumunčine a švédčine.

Určitý člen
Rod Vzdialenosť
nešpeficikovaná bližšie k hovoriacemu ((tento)tu) bližšie k poslucháčovi (tam(ten))
Mužský rod -от -ов vyslovuje sa of -он
Ženský rod -та -ва -на
Stredný rod -то -во -но
Množné číslo (všetky rody) -те -ве -не

Použitie určitého a neurčitého člena je obdobné ako v nemčine. Keď sa daná vec spomína po prvýkrát, člen sa nepoužíva. Pri opakovanom spomínaní predmetu sa už podstatné meno používa s členom.

Napríklad:

Ние живееме во стан'. Стан'от ни е трособен.

Nie živeeme vo stan'. Stan'ot ni e trosoben.

Bývame v byte. Náš byt je trojizbový.


Ние живееме во стан. Нашиот стан е трособен.

Nie živeeme vo stan. Našiot stan e trosoben.

Bývame v byte. Náš byt je trojizbový.


Príklady použitia jednotlivých typov členov:

Macedónsky Transkripcia Výslovnosť Slovensky
Градот е убав. Gradot e ubav. Gradot e ubav Mesto je pekné.
Градов е убав. Gradov e ubav. Gradof e ubav Toto mesto je pekné. Napríklad ste v Bratislave
a konštatujete, že Bratislava je pekné mesto.
Градон е убав. Gradon e ubav. Gradon e ubav Tamto mesto je pekné. Napríklad ste v Bratislave
a rozprávate sa o Skopje a konštatujete,
že Skopje je pekné mesto.

Prízvuk v macedónčine je na tretej slabike od konca. Ak má slovo menej slabík ako tri, tak je prízvuk na začiatku slova. Napríklad:

ZAmina (vozot) - Vlak odišiel.

zaMInuvaj - Odíď!

zamiNUvanje - Odchody (vlakov)

ZaminuVAnjeto - Odchod.

Príklad macedónskeho textuupraviť | upraviť zdroj

Macedónskyupraviť | upraviť zdroj

Моето семејство е четворочлено: татко ми, мајка ми, брат ми и јас. Живееме во трособен стан во Словачка. Мајка ми работи во канцеларија, а татко ми е работник. Јас имам дваесет и една година и сум студент на Економскиот факултет во Прага. Кога ќе го завршам факултетот, јас ќе работам како економист. Помалиот брат е студент на Економскиот факултет во Прага. Тој има дваесет години. Кога ќе го заврши факултетот, тој ќе работи како економист.

Transkripciaupraviť | upraviť zdroj

Moeto semeјstvo e četvoročleno: tatko mi, majka mi, brat mi i јas. Živeeme vo trosoben stan vo Slovačka. Maјka mi raboti vo kancelarija, a tatko mi e rabotnik. Јas imam dvaeset i edna godina i sum student na Ekonomskiot fakultet vo Praga. Koga ķe go završam fakultetot, јas ķe rabotam kako ekonomist. Pomaliot brat e student na Ekonomskiot fakultet vo Praga. Toј ima dvaeset godini. Koga ķe go završi fakultetot, toј ķe raboti kako ekonomist.

Slovenský prekladupraviť | upraviť zdroj

Moja rodina je štvorčlenná - otec, mama, brat a ja. Bývame v 4-izbovom byte na Slovensku. Moja mama pracuje v kancelárii a otec je robotník. Mám 21 rokov a študujem Ekonomickú univerzitu v Prahe. Keď doštudujem, budem pracovať ako ekonóm. Môj mladší brat študuje Ekonomickú univerzitu v Prahe. Má 20 rokov. Keď doštuduje, bude pracovať ako ekonóm.

Slovenský preklad (doslovný)upraviť | upraviť zdroj

všímajte si spôsob vyjadrovania

Moja rodina je štvorčlenná - môj otec, moja mama, môj brat a ja. Bývame v 4-izbovom byte na Slovensku. Moja mama pracuje v kancelárii a otec je robotník. Mám 21 rokov a som študentom Ekonomickej univerzity v Prahe. Keď skončím fakultu, budem pracovať ako ekonóm. Môj mladší brat je študentom Ekonomickej univerzity v Prahe. Má 20 rokov. Keď skončí fakultu, bude pracovať ako ekonóm.

a teraz si všímajte použitie členov

Мое'то' семејство е четворочлено: татко ми, мама ми, брат ми и јас. Живееме во трособен стан во Словачка. Мајка ми работи во канцеларија, a татко ми е работник. Јас имам дваесет и една година и сум студент на Економски'от' факултет во Прага. Кога ќе го завршам факултет'от'јас ќе работам како економист. Помали'от' брат е студент на Економски'от' факултет во Прага. Тој има дваесет години. Кога ќе го заврши факултет'от', тој ќе работи како економист.

Člen sa v slovnom spojení môže použiť len raz a vždy je na konci prvého slova celého slovného spojenia.

Základné frázy jazyka Macedónčina
Ánoда (da)
Nieне (ne)
AhojЗдраво (zdravo)
DovideniaДогледање, Довидување (dogledaňe, doviduvaňe)
ĎakujemФала (fala)
alebo благодарам (blagodaram)
PrepáčteИзвинeте (izvinete)
Hovoríš po macedónsky?Зборувате ли македонски?
Zboruvate li makedonski?
Ľúbim Ťaте сакам
(te sakam)
Všeobecná deklarácia ľudských práv
Ситe чoвeчки суштeствa сe рaѓaaт слoбoдни и eднaкви пo дoстoинствo и прaвa. Tиe сe oбдaрeни сo рaзум и сoвeст и трeбa дa сe oднeсувaaт eдeн кoн друг вo дуxoт нa oпштoчoвeчкaтa припaднoст.

Macedónčina: samostatný jazyk či len dialekt bulharčiny?upraviť | upraviť zdroj

Lingvisti po celom svete už dávno považujú macedónčinu za samostatný jazyk, v Bulharsku ju však považujú za nárečie bulharčiny.

Nasledujúci príklad môže naznačiť rozdiely medzi bulharčinou a macedónčinou v porovnaní s rozdielmi medzi srbčinou, chorvátčinou a bosniačtinou, češtinou a slovenčinou (Posudzovanie, čo je jazyk a čo nárečie, je však prirodzene oveľa komplexnejší problém a jeden odsek na to nestačí).

Macedónčina Ситe чoвeчки суштeствa сe рaѓaaт слoбoдни и eднaкви пo дoстoинствo и прaвa. Tиe сe oбдaрeни сo рaзум и сoвeст и трeбa дa сe oднeсувaaт eдeн кoн друг вo дуxoт нa oпштoчoвeчкaтa припaднoст.
Bulharčina Bсички човешки същества се раждат свободни и еднакви по достойнство и права. Tе са надарени с разум и съвест и трябва да се отнасят един към друг в дух на братство.
Macedónčina - prepis Site čovečki suštestva se raģaat slobodni i ednakvi po dostoinstvo i prava. Tie se obdareni so razum i sovest i treba da se odnesuvaat eden kon drug vo duhot na opštočovečkata pripadnost.
Bulharčina - prepis Vsički čoveški šuštestva se raždat svobodni i ednakvi po dostojnstvo i prava. Te sa nadareni s razum i săvest i triabva da se otnasjat edin kam drug v duh na bratstvo.
Srbčina - cyrilika Cвa људскa бићa рaђajу сe слoбoднa и jeднaкa у дoстojaнству и прaвимa. Oнa су oбдaрeнa рaзумoм и свeшћу и трeбajeдни прeмa другимa дa пoступajу у духу брaтствa.
Srbčina - latinka Sva ljudska bića radjaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i svešću i treba jedni prema drugima da postupaju u duhu bratstva.
Chorvátčina Sva ljudska bića raćaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i sviješću i treba da jedno prema drugome postupaju u duhu bratstva
Bosniačtina-latinka Sva ljudska bića rađaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i sviješću i treba da jedno prema drugome postupaju u duhu bratstva.
Bosniačtina - cyrilika Cвa љyдскa биђa paђajy сe слoбoднa и jeднaкa y дoстojaнствy и пpaвимa. Oнa сy oбдapeнa paзyмoм и свиjeшђy и тpeбa дa jeднo пpeмa дpyгoмe пoстyпajy y дyхy бpaтствa.
Čeština Všichni lidé se rodí svobodní a sobě rovní co do důstojnosti a práv. Jsou nadáni rozumem a svědomím a mají spolu jednat v duchu bratrství.
Slovenčina Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú navzájom konať v bratskom duchu.

Základné frázyupraviť | upraviť zdroj

Slovensky Macedónsky Transkripcia Výslovnosť Poznámky
macedónčina македонски makedonski makedonsky
ahoj здраво zdravo zdravo
dobré ráno добро утро dobro utro dobro utro neformálne
dobrý deň добар ден dobar den dobar den formálne, pozor den sa vyslovuje tvrdo!
dobrý večer добрa вечер dobrа večer dobrа večer
dobrú noc добра ноќ dobra noķ dobra noť, laku noť
dovidenia пријатно prijatno prijatno
dovidenia довидување doviduvanje doviduvaňe literárne, používajú to skôr starí ľudia
prosím молам molam molam
ďakujem благодарам blagodaram blagodaram formálne
ďakujem, díky фала fala fala neformálne, časo používané, hovorové
prepáčte простете prostete prostete pozor vyslovuje sa tvrdo!
odpusťte извинете izvinete izvinete napríklad, keď niekomu stúpite na nohu, pozor vyslovuje sa tvrdo!
Máte sa dobre? се снаоѓате добро? se snaoģate dobro? se snaoďate dobro pozor te sa vyslovuje tvrdo!
Ako sa máte? како сте? kako ste? kako ste formálne, pozor vyslovuje sa tvrdo!
Ako sa máš? како си? kako si? kako si neformálne, tykanie
Ďakujem, mám sa dobre. добар сум, фала dobar sum, fala dobar sum, fala
Čo budeš robiť dnes večer (v noci)? Што ќе правиш вечерва (ноќеска)? Što ķe praviš večerva (noķeska)? Što kje praviš večerva (noťeska)?

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj


Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Macedónčina





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk