Pomorančina je súhrnné označenie pre vymreté západoslovanské nárečia, ktorými hovorili Slovania na pobreží Baltského mora západne od dolnej Visly a východne od Trave v dnešnom Meklenbursku-Predpomoransku v Nemecku a Západnom Pomoransku v Poľsku v 6. - cca. 18 stor. (väčšina pomoransky hovoriacich prešla na nemčinu už na začiatku novoveku). Na západe pomorančina hraničila s polabčinou, na východe s kašubčinou a severnou slovinčinou.

Menšina autorov zaraďuje najmä kašubčinu, ale aj severnú slovinčinu, pod pomorančinu. Keďže kašubčina nie je vymretý jazyk, možno v takomto chápaní aj pomorančinu chápať ako živý jazyk či živé nárečie. Ojedinele sa možno stretnúť aj s rozšírením pojmu pomorančina na všetky slovanské (aj typicky poľské) nárečia Pomoranska.