A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Arménska republika | |||||
| |||||
Národné motto: Մեկ Ազգ, Մեկ Մշակույթ (Mek Azg, Mek Mshakouyt – Jeden národ, jedna kultúra) | |||||
Štátna hymna: Մեր Հայրենիք (Mer Hayrenik – Naša vlasť) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Հայաստանի Հանրապետություն | ||||
• krátky | Հայք | ||||
Hlavné mesto | Jerevan 40°11′ s.š. 44°31′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Jerevan | ||||
Úradné jazyky | arménčina | ||||
Regionálne jazyky | ruština, kurdčina | ||||
Demonym | Armén, Arménka[1] | ||||
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
parlamentná republika Vahagn Khachaturyan Nikol Pašinjan | ||||
Vznik | 25. december 1991 (rozpad ZSSR) (СНГ) | ||||
Susedia | Azerbajdžan, Irán, Turecko, Gruzínsko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
29 743 km² (138.) km² (4,71 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2021) • sčítanie (2011) • hustota (2021) |
2 963 900 (137.) 3 018 854 101,5/km² (99.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2021 13,612 mld. $ (127.) 4 595 $ (104.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2019) | 0,776 (81.) – vysoký | ||||
Mena | arménsky dram (= 100 luma) (AMD/֏) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+4) (UTC) | ||||
Medzinárodný kód | ARM / AM | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | ARM | ||||
Internetová doména | .am | ||||
Smerové telefónne číslo | +374 | ||||
Gramotnosť: 90,3 % |
Súradnice: 40°23′00″S 44°57′00″V / 40,383333°S 44,95°V
Arménsko (súčasný normovaný názov[2]; staršie (cca do 70. rokov 20. stor.) aj: Arménia[3][4][5], prípadne: Armenia[6]; v niektorých súčasných zdrojoch len pre obdobie staroveku: Arménia[7]), dlhý tvar Arménska republika (Hajastani Hanrapetuthjun), je horská krajina v juhozápadnej Ázii, kde okolo 90 % územia leží vyššie ako 1000 metrov nad morom (m n. m.). Väčšinu územia vypĺňa Arménska vysočina (Aragak, 4 090 m n. m.), na severe sú pásma Malého Kaukazu, na juhozápade medzihorská Arakská rovina. Rieky Araks (tvorí hranicu s Iránom), Arba, Vorotan, jazero Sevan. Podnebie je suché, subtropické až chladné, vysokohorské. Pestujú sa tu obilniny, okopaniny, bavlník, tabak, vinič, ovocie, zelenina; chov dobytka, oviec, kôz a hydiny.
Prírodné podmienky
Povrch Arménska je hornatý. Priemerná nadmorská výška je 1 800 m n. m. Prevažná väčšina územia leží vo výškach nad 1 000 m n. m.[8] Republika sa rozprestiera v Arménskej vysočine – pokračovaní Anatólskej plošiny, obkolesenej horami Malého Kaukazu. Horské chrbty sa striedajú s plošinami ležiacimi vo výške 1 400 – 2 000 m n. m., respektíve s nižšie položenými rovinami. Podobne ako okolité oblasti je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy.
Krajina je bohatá na medené a medeno-molybdénové rudy, nefelíny (surovina na výrobu hliníka) a pyrit.[8] Bohaté sú aj zásoby stavebných surovín. Podnebie je kontinentálne a suché. Poľnohospodárska pôda sa musí umelo zavlažovať. Hlavnou riečnou tepnou je rieka Araks, tvoriaca hranicu s Tureckom. Významné jazero Sevan je dôležitým rezervoárom vody pre priemysel a poľnohospodárstvo.
Dejiny
Arménska vysočina patrí k dávnym centrám ľudskej civilizácie. Bola trvale osídlená od paleolitu. V najstarších písomných pamiatkach z dôb Chetitov sa spomína národ Chajasa v 2. tisícročí pred Kr. V tomto období ovládli územie Arménska Asýrčania. Mesto Jerevan bolo najstarším písomne doloženým mestom na území ZSSR. Spojením arménskych kmeňov v 9. storočí pred Kr. vznikla ríša Urartu v oblasti Vanského jazera. V tomto období boli založené mnohé opevnené mestá, rozvíjali sa remeslá a vinohradníctvo. V 6. storočí pred Kr. Urartská ríša zanikla po vpáde Médskych vojsk. V Malom Arménsku a v Araratskej rovine vzniklo Arménske kráľovstvo a začal sa formovať arménsky národ.
V 4. storočí pred Kr. ovládli Arménsko satrapovia Alexandra Macedónskeho – Seleukovci. Po oslabení ich moci sa v 2. storočí pred Kr. obnovil arménsky štát, ktorý trval až do 4. storočia nášho letopočtu. V tomto období sa rozvinul obchod, remeslá, poľnohospodárstvo a kultúra. Arménsko ako prvá krajina v histórii prijala roku 301 kresťanstvo. Koncom 4. storočia si Arménsko rozdelili Rimania a Peržania. Od 7. do 9. storočia ho ovládali Arabi. Arménsky štát sa obnovil v 9. storočí. Arméni vynikali ako obchodníci, zakladali kolónie po celej Prednej Ázii, ale i v Kyjeve a Novgorode. Od 11. storočí ovládali krajinu Seldžukovia, od 13. storočia Mongoli. V 17. storočí bolo Arménsko rozdelené medzi Osmanskú ríšu (pripadlo mu Západné Arménsko) a Perziu (Východné Arménsko). Národnú identitu im v tomto období pomohla udržať ich kultúra, ktorá žila prevažne v zahraničí. Až začiatkom 19. storočia pripadla časť Východného Arménska spolu s Východným Gruzínskom cárskemu Rusku. Ruské vojská a arménski dobrovoľníci roku 1827 ovládli celé Východné Arménsko. Arménov žijúcich v Turkami spravovanom Západnom Arménsku postihol ťažký osud. V rokoch 1890 – 1922 boli systematicky vyvražďovaní, pričom pri genocíde ich prišlo o život zhruba 1,5 milióna, ďalších sto tisíc utieklo pred prenasledovaním do Ruska ako aj iných krajín. Rozvíjalo sa fakticky už len Východné Arménsko.
Po prvej svetovej vojne sa dostalo na krátku dobu pod správu štátov Dohody. No roku 1920 sa začalo komunistami podporované povstanie, ktoré vyhnalo zahraničné vojská z krajiny a naopak na svoje územie privolalo Červenú armádu. 29. novembra 1920 bola vyhlásená sovietska vláda a o dva roky neskôr Arménsko vstúpilo do Zakaukazskej federácie a stalo sa členom ZSSR.
Arménsko v roku 1988 postihlo silné zemetrasenie s magnitúdou 7,2 (zemetrasenie v Arménsku v roku 1988)[9], v dôsledku ktorého zahynulo najmenej 50 000 osôb. ZSSR od samého počiatku informoval svet o hrôzach tejto mimoriadnej prírodnej katastrofy a išlo o prvú prírodnú katastrofu na území ZSSR, po ktorej krajina umožnila vstup pracovníkov poskytujúcich pomoc zo zahraničia.
V tom istom roku vypukli boje medzi Arménskom a susednou Azerbajdžanskou republikou o oblasť Náhorného Karabachu, ktoré sa ešte vyostrili po rozpade ZSSR. Od roku 1994 dodržujú obidve krajiny oficiálne prímerie. Turecko na protest proti obsadeniu Náhorného Karabachu uzavrelo arménske hranice. Roku 1999 bol počas zasadania parlamentu zavraždený premiér krajiny, čo následne viedlo k ekonomickej aj spoločenskej kríze v krajine.
Obyvateľstvo
Podľa odhadov OSN z roku 2016 tu žilo asi 2 924 816 obyvateľov.[10] Etnickí Arméni tvoria asi 98,1% obyvateľstva. Významnejšie menšiny tvoria Jezídi – asi 1,2%, a Rusi 0,4%.
Väčšina obyvateľov sa hlási ku pravoslávnemu kresťanstvu (Arménskej apoštolskej cirkvi).
Hospodárstvo
Pričlenenie Arménska k ZSSR malo výrazný vplyv na rozvoj priemyslu. Z krajiny sa pomaly stal rozvinutý priemyselno-poľnohospodársky štát. Arménsko vyvážalo stroje, textil a spotrebný tovar. Po rozpade ZSSR roku 1991 krajina zrušila poľnohospodárske družstvá, o poľnohospodársku výrobu sa starajú drobní farmári. Priemysel prešiel začiatkom 90. rokov obdobím stagnácie, ale nová vláda začala s liberalizáciou ekonomiky. Tá od roku 1995 zaznamenáva rast. V krajine je napriek tomu vysoká nezamestnanosť a chudoba. Pod jej hranicou sa nachádza až polovica obyvateľstva.
Doprava
Doprava železničná, cestná, potrubná, letecká.
Náhorný Karabach
Arménsko podporovalo snahy enklávy Arménov v Náhornom Karabachu v susednom Azerbajdžane, čo vyústilo do vojny trvajúcej od roku 1988 do roku 1994. Vojna spôsobila izoláciu Arménska, pretože významné arménske menšiny vo všetkých okolitých krajinách sa taktiež pokúšajú o určitú mieru autonómie. Boje v oblasti spôsobili, že 800 000 Azerbajdžancov opustilo svoje domovy v Náhornom Karabachu. Takisto 230 000 Arménov bolo nútených utiecť z Azerbajdžanu.
Referencie
- ↑ Slovenské slovníky
- ↑
- ↑ Arménia. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 1971, S. 117
- ↑ Arménia. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
- ↑ Armenia. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 344 s. S. 51.
- ↑ GURŇÁK, D. Štáty v premenách storočí – Dejepisný atlas. Mapa Slovakia Plus, 2006
- ↑ a b Očovský, Š. a kol., 1977, Malá zemepisná encyklopédia ZSSR. Obzor, Bratislava, s. 83 – 85
- ↑ ZUZANA V. OČENÁŠOVÁ. Po zemetrasení v Arménsku sa začal triasť celý Sovietsky zväz. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2003-12-09. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ World Population Prospects - Population Division - United Nations . esa.un.org, . Dostupné online.
Ďalšia literatúra
- KOŠŤÁLOVÁ, Petra; PECHA, Lukáš; ŘOUTIL, Michal; SOCHOVÁ, Anna. Dějiny Arménie. Praha : NLN, 2023. 484 s. (Dějiny států.) ISBN 978-80-7422-689-2.
Iné projekty
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čína
Časové pásmo#UTC 5:45 E†
Česko
Švajčiarsky frank
0. roky 21. storočia
1. júl
1. jún
1. január
1. máj
10. január
10. október
10. roky 21. storočia
10. september
11. január
11. máj
11. marec
12. február
12. január
12. máj
12. október
13. apríl
13. november
13. september
14. júl
14. september
15. december
15. január
16. február
17. jún
18. február
18. jún
18. marec
1930
1931
1934
1938
1941
1946
1947
1967
1988
1994
2. apríl
2. január
2. máj
20. júl
20. marec
20. roky 21. storočia
20. storočie
2010
2010 na Slovensku
2011
2011 na Slovensku
2012
2012 na Slovensku
2013
2013 na Slovensku
2014
2014 na Slovensku
2015
2015 na Slovensku
2016
2016 na Slovensku
2017
2017 na Slovensku
2018
2018 na Slovensku
2019
2019 na Slovensku
2020
2020 na Slovensku
21. storočie
22. január
22. storočie
23. október
24. február
24. máj
24. marec
25. apríl
25. január
26. jún
26. marec
3. január
30. jún
30. september
31. december
31. júl
31. október
5. júl
5. marec
6. február
6. január
7. február
7. jún
7. január
8. jún
8. marec
9. január
Adolf Hitler
Alžbeta II.
Al-Káida
Americký dolár
Andrzej Duda
Angela Merkelová
Angus Deaton
Anita Ekbergová
Ankara
Arménsko
Arpád Račko
Arthur B. McDonald
Atlantický oceán
Aziz Sancar
B. B. King
Bangladéš
Bernard Maris
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov
Bielorusko
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Charleston (Južná Karolína)
Charlie Hebdo
Charlotte z Cambridgea
Dammartin-en-Goële
Desaťročie
Devízový trh
Donecká ľudová republika
Doprava
Drahoslav Machala
Dublin
Edgar Lawrence Doctorow
Eurázijská ekonomická únia
Európska únia
Európska centrálna banka
Európske hlavné mesto kultúry
Euro
Eurozóna
François Hollande
František (pápež)
Günter Grass
G8
Garmisch-Partenkirchen
Georges Wolinski
Grécko
Gravitačné vlny
Gregoriánsky kalendár
Hatra
India
Irak
Islamský štát (militantná organizácia)
Jang-c’-ťiang
Jean Cabut
Jemen
Joan Petersová
John Forbes Nash
Josef Masopust
Junior Malanda
Kalendárny rok
Kazaň
Kazachstan
Keňa
Koalícia radikálnej ľavice
Koordinovaný svetový čas
Kuba
Kultúra (spoločenské vedy)
Kuvajt (mesto)
Let Germanwings 9525
Let Kogalymavia 9268
LIGO
Litva
Lockheed C-130 Hercules
Lokálne magnitudo
Lotyšsko
Lubomír Lipský
Ludvík Vaculík
Luhanská ľudová republika
Luxembursko
Majstrovstvá Európy vo futbale 2016
Mario Draghi
Medan
Medzinárodné letisko Barcelona El Prat
Medzinárodné letisko Düsseldorf
Medzinárodný olympijský výbor
Mein Kampf
Mesiace Pluta
Miláno
Minsk
Miroslav Ondříček
Momentová magnitúda
Momentové magnitudo
Mons
Nemecko
Nepál
New Horizons
New York (mesto)
Nicholas Winton
Nigéria
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Občianska vojna v Sýrii
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe
Ozbrojené sily
Pablo Picasso
Paríž
Paul Modrich
Peking
Petro Olexijovyč Porošenko
Philippe Honoré
Pierre Brice
Pluto
Plzeň
Poľsko
Požiar
Predsedníctvo Rady Európskej únie
Rímska číslica
Referendum na Slovensku v roku 2015
Roaming
Rod Taylor
Rusko
Súsa
Sýria
Saudská Arábia
Si Ťin-pching
Slovenské národné futbalové mužstvo
Slovensko
Spojené štáty
Stéphane Charbonnier
Storočie
Streľba v Uherskom Brode
Stredoeurópsky čas
Sviatlana Aľaksandravna Aleksijevičová
Taiwan
Takaaki Kajita
Teroristické útoky v Paríži v novembri 2015
Teroristický útok na redakciu Charlie Hebdo
Terry Pratchett
Tetris
Tomas Lindahl
Tunis
Uherský Brod
Ukrajina
Východoeurópsky čas
Výmenný kurz
Vladimir Vladimirovič Putin
Zatmenie Slnka
Zimné olympijské hry 2022
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk