Araks

	Araks
	Aras
	rieka
	Rieka Araks pri Nachčivane
Štáty	Turecko, Arménsko, Irán, Azerbajdžan
Zdrojnica	Arménska vysočina
Ústie	Kura (Kaspické more)
Dĺžka	1 072 km
Povodie	102 000 km² (10 200 000 ha)
Prietok
- priemerný	285 m³/s
	Wikimedia Commons: Aras River
	Geografický portál

Araks^[1]^[2] (iné názvy: Aras^[1]^[2], tur. Aras Nehri, azerb. Araz a Arax, armén. Արաքս, perz. ارس‎ – Rud-e Aras ) je ázijská horská rieka v Zakaukazsku, najväčší pravostranný prítok rieky Kury. Meria 1072 km, rozloha jej povodia je 102 tisíc km².^[1]^[3]

Rieka tvorí hranicu medzi Arménskom a Azerbajdžanom s Iránom a Tureckom, kedysi tvorila hranicu ZSSR. Pramení v Turecku v Arménskej vysočine. Po prechode tiesňavami ústi do Araratskej roviny (v blízkosti rieky sa nachádza aj vrch Ararat), na dolnom toku prechádza Muganskou a Miľskou stepou. Jej najvýznamnejšími prítokmi sú vodné toky Arpa, Razdan, Vozopan, Achurjan, Kotur a Karasu. Rieka je nesplavná, v niektorých oblastiach (prevažne v Azerbajdžane) sa využíva na závlahy. Najviac vody má počas záplav v marci až júni, keď sa v horách topí sneh, a v novembri, či decembri z výdatných dažďov.^[1] V Kuro-arakskej nížine sa vlieva do rieky Kury, pričom poskytuje väčšinu usadenín tvoriacich deltu rieky Kury.^[4]

Araks a kultúra

Podľa jednej z hypotéz má byť povodie Arasu mýtickým Edenom.^[4] Ako niekdajšia hranica medzi Ruskou ríšou a Perziou po Golestánskej mierovej dohode býva Arak niekedy vnímaný ako jeden zo symbolov rozdelenia azerbajdžanského národa a ním obývaného územia na dve časti (severný ruský – dnes nezávislý Azerbajdžan a južný perzský – dnes súčasť Iránu.^[5] V azerbajdžanskej literatúre a umení je preto rieka často vnímaná ako symbol túžby a straty. Významný kultúrny vplyv má meno rieky (Aras), ktoré sa používa aj ako mužské meno – napríklad azerbajdžanský poet Məmməd Araz, či arménsky futbalista Aras Özbiliz.^[6] Z hľadiska arménskych dejín je rieka významná preto, že na jednom z jej ostrovov ležalo hlavné mesto Veľkého Arménska Artaxata.^[4]

Galéria

Araks na pohraničí, uprostred hora Ararat
Araks pri iránskom Poldašte
Araks pri iránskej Jofle
Araks pri Nurduze
Araks na hranici Náhorného Karabachu a Iránu
Stredoveké mosty spájajúce Irán s Azerbajdžanom v Chudafərine

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d Araks. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1999. . Dostupné online. ISBN 80-224-0554-X. S. 332.
↑ ^a ^b Aras In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A – L. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915932. S. 68.
↑ Araks. In: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR. Ed. Štefan Očovský. Bratislava : Obzor, 1977. S. 79.
↑ ^a ^b ^c Aras River In: Encyclopædia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
↑ ARAXES (ARAS) RIVER. In: SWIETOCHOWSKI, Tadeusz; COLLINS, Brian C.. Historical dictionary of Azerbaijan. 1. vyd. : Scarecrow Press, 1999. S. 18 – 19.
↑ ARAZ A ARAZ, MAMMAD (1933 – 2004). In: GASIMOV, Zaur. Historical Dictionary of Azerbaijan. : Rowman & Littlefield, 2017-12-20. ISBN 978-1-5381-1042-3. S. 31.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Araks

Externé odkazy

Rieka Araks (Araxes river) na Encyclopeadia Iranica (po anglicky)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[bel-1] Araks. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1999. . Dostupné online. ISBN 80-224-0554-X. S. 332.

[Otto-2] Aras In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A – L. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915932. S. 68.

[3] Araks. In: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR. Ed. Štefan Očovský. Bratislava : Obzor, 1977. S. 79.

[bri-4] Aras River In: Encyclopædia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)

[5] ARAXES (ARAS) RIVER. In: SWIETOCHOWSKI, Tadeusz; COLLINS, Brian C.. Historical dictionary of Azerbaijan. 1. vyd. : Scarecrow Press, 1999. S. 18 – 19.

[6] ARAZ A ARAZ, MAMMAD (1933 – 2004). In: GASIMOV, Zaur. Historical Dictionary of Azerbaijan. : Rowman & Littlefield, 2017-12-20. ISBN 978-1-5381-1042-3. S. 31.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]