A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Starý minoritský kostol | |
kostol a expozícia SNM-Spišského múzea v Levoči | |
Patrocínium: Panna Mária Kráľovná anjelov, svätý Ladislav (22. august), (27. jún) | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Levoča |
Mesto | Levoča |
Historický región | Spiš |
Je súčasťou | Starý minoritský kláštor |
Náboženstvo | rímskokatolícke |
- cirkev | rímskokatolícka |
- provincia | východná |
- diecéza | Biskupstvo Spišské Podhradie |
- dekanát | Levočský |
- farnosť | Levoča |
Adresa | Kláštorská ulica 39/555 |
- súradnice | 49°01′29″S 20°35′04″V / 49,02483°S 20,58455°V |
Ďalšie údaje | |
- počet lodí | 3 |
- počet veží | 2 |
- počet poschodí | 1 |
Štýly | gotika, barok |
Materiál | kameň |
Výstavba | 1320 – 1380 |
- dokončenie | 1380 |
- rekonštrukcia | 1485, 1522, 1671, 1694, 1852 – 1858, 1908 – 1909, 1938 – 1939 |
Správa | Farnosť Levoča, SNM-Spišské múzeum v Levoči |
Vlastník | Spišská diecéza |
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
Názov | Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia |
Rok | 2009 (#33) |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
Pred r. 2002[1] | |
- súčasť | Starý minoritský kláštor, Stredoveké nástenné maľby |
- dátum vyhlásenia | 1963 |
ÚZPF[2] | |
- číslo | 2768/2 |
- dátum zápisu | 15. 10. 1963 |
Poloha kostola na Slovensku
| |
Poloha v rámci kraja
| |
Wikimedia Commons: Saint Ladislaus Church in Levoča | |
Webová stránka: http://www.spisskemuzeum.com/stredoveky-klastor-minoritov-v-levoci/ | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Starý minoritský kostol[3][4][5]:215(iné názvy pozri nižšie) je rímskokatolícky kostol v Levoči. Ide o kláštorný kostol Starého minoritského kláštora. Z architektonického hľadiska sa jedná o príklad gotickej mendikantskej stavby, postavenej medzi rokmi 1320 – 1380. Po odchode minoritov z Levoče v roku 1544 slúžil kostol protestantom, V roku 1671 získali od cisára Leopolda I. kláštorný komplex jezuiti, ktorí ho opravili a barokizovali interiér kostola. Po Katedrále svätého Jána v Trnave patrí k najzachovalejším barokovým interiérom zo 17. storočia.[6][7] V priebehu 19. a 20. storočia bol kostol viackrát upravovaný a rekonštruovaný.[8] V roku 2009 bol historické jadro Levoče spolu s kostolom zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako súčasť súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.[9] Od roku 2021 sú priestory súčasťou expozície SNM-Spišské múzeum v Levoči. V kostole sa ojedinele konajú bohoslužby.[10][8]
Názov
- Pôvodne zasvätený svätému Ladislavovi ako: Kostol svätého Ladislava[11] alebo Kostol svätého Ladislava uhorského.[5] Počas pôsobenia jezuitov ku koncu 17. storočia bolo patrocínium rozšírené o titul Panny Márie Kráľovnej anjelov ako: Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov[12] alebo spolu so starším zasvätením Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava.[7]
- V slovenskej odbornej literatúre býva označovaný aj ako: (bývalý františkánsky kostol) presnejšie – Minoritský kostol[7] alebo Jezuitský kostol.[7] V niektorých prípadoch sa možno stretnúť s označením: Starý kostol minoritov[13] alebo Veľký minoritský kostol.[14]
- Ľudové označenia ako: Gymnaziálny kostol azda kvôli blízkosti neďalekého gymnázia[15] alebo Čierny kostol vďaka čierno-zlatej farebnej kombinácii mobiliáru v interiéri kostola.[16]
Dejiny
Okolnosti založenia kláštora nepoznáme. Podľa Lányiho kroniky pochádzajúcej zo začiatku 19. storočia mal minoritský konvent sv. Ladislava v Levoči založiť v roku 1308 gróf Ladislav Dank.[17] Zdroj, z ktorého Lányi čerpal svoje informácie nepoznáme. Navyše v dobových prameňoch sa takáto postava neobjavuje.[18] V odbornej literatúre sa tiež objavil predpoklad, že kláštor vznikol ako dôsledok trestu Kokoša z Lomnice (niekedy uvádzaného ako Gallus, alebo s nesprávnym prímenom Berzeviczi), ktorý mal, okrem iného, založiť šesť kláštorov.[19] V poslednej dobe sa objavili aj chybné informácie, že kláštor už existoval pred rokom 1272,[20] resp. v roku 1284.[21] Prvý dátum vyplýva z nesprávne datovaného súpisu františkánskych kláštorov (vznikol až okolo roku 1350) a druhý časový údaj vznikol z chybnej interpretácie výpovede brata Urbana zachytenej v tzv. Levočskom rotule.[18]
Prvá hodnoverná písomná zmienka o kláštore minoritov v Levoči pochádza z roku 1332.[18]
Kostol s kláštorom slúžil minoritom, ktorí sa podľa zvyklostí usadzovali vo vzdialenejších kútoch mesta, aby mohli pôsobiť hlavne v prostredí mestskej chudoby. Rehoľa ho po nástupe reformácie v Levoči v roku 1544 opustila a kláštor prevzali evanjelici.[19]
Vrátený katolíkom bol až v roku 1673. Kráľ Leopold I. nariadil prepoštovi v Spišskej Kapitule, aby do kláštora uviedol jezuitov. Do vlastníctva boli uvedení v roku 1674 a v roku 1677 začali rozsiahlu prestavbu kláštora. Neskôr v priestoroch kláštora zriadili jezuiti Kráľovské gymnázium.[19]
Architektúra a výzdoba
Kláštorný komplex, ktorý stojí pri západných hradbách, je vzorom stredoeurópskej mendikantskej sakrálnej architektúry a patrí k jedinečným stavbám svojho druhu na Slovensku.[19] Sakrálne umenie stredoveku možno obdivovať v samotnom kostole i v unikátnej arkádovej krížovej chodbe s fragmentmi freskovej výzdoby, rajským dvorom a fontánou.
Z gotického interiéru sa zachovala iba Madona a nástenné maľby zo 14. a 15. storočia.[17] Oltáre a ďalšie zariadenie kostola je barokové, zväčša v čiernozlatej farbe. Podľa zachovaných správ, zhotovil toto zariadenie sochár Olaf Engelholm, ktorý prišiel do Levoče údajne z Münsteru (Vestfálsko).[17] Príznačné pre jeho prácu sú postavy anjelov – kariatíd, nesúcich ťažké točené stĺpy, ktoré sa v kostole nachádzajú.[17]
Nástenné maľby v interiéri predstavujú významný medzník v stredovekom monumentálnom maliarskom umení mestského prostredia na Slovensku. Zachovaná kompozícia v tympanone portálu na južnej strane predstavuje korunovanú Madonu s malým Ježišom, sediacu na tróne, po stranách s anjelmi. Na severnej strane sa v obrazovej ploche rozdelenej na dve časti zachovali scény – Smrť Panny Márie a Korunovanie Panny Márie.[22] Nástennú maľbu v sakristii so scénou Ukrižovania robí výnimočnou motív architektúry, ktorý znázorňuje mestské hradby.[22]
Zaujímavosťou je cyklus siedmych skutkov milosrdenstva na severnej strane lode. Cyklus sa začína na ľavej strane výjavom Krista Trpiteľa, žehnajúceho skutkom milosrdenstva a ľavou rukou ukazujúceho na kalich pri nohách. Skutky sú zachytené v šiestich obrazových poliach - Ubytovanie pocestného, Nasýtenie hladného, Ošatenie nahého, Navštívenie uväzneného, Navštívenie chorého spolu s Napojením smädného a Pochovanie zosnulého.[22] Celý cyklus končí obrazom Svätej Trojice. Znázornená je v podobe troch vedľa seba sediacich a gestami navzájom živo komunikujúcich mužských postáv – Boha Otca, Krista a Ducha Svätého.
Referencie
- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
- ↑ KOŠICKÍ MUČENÍCI MAREK KRIŽIN, ŠTEFAN PONGRÁC A MELICHAR GRODECKI. In: RUSINA, Ivan; ZERVAN, Marian. Postavy a príbehy svätcov strednej Európy: ikonografia. Bratislava : Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, 2016. ISBN 978-80-8189-010-9. S. 415.
- ↑ STAŠŠIKOVÁ-ŠTUKOVSKÁ, Danica. Najstaršie dejiny hudobných nástrojov. Pamiatky a múzeá: Revue pre kultúrne dedičstvo (Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Slovenské národné múzeum), 1997, roč. 46, čís. 2, s. 7. ISSN 1335-4353.
- ↑ a b LEVOČA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. K – P. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 189 – 219.
- ↑ KUCHARÍK, Juraj. Spiš. Bratislava : Dajama, 2018. ISBN 978-80-8136-082-4. S. 126.
- ↑ a b c d Bibiana Pomfyová. Rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a sv. Ladislava (zv. tiež gymnaziálny, bývalý františkánsky – minoritský, neskôr jezuitský) In: Arslexicon . Príprava vydania Barbara Balážová, Bibiana Pomfyová. . Dostupné online.
- ↑ a b Kláštor minoritov v Levoči . SNM-Spišské múzeum v Levoči, 2021-04-19, . Dostupné online.
- ↑ O meste . Levoča, . Dostupné online.
- ↑ OLEJNÍK, Vladimír. Stredoveký kláštor minoritov v Levoči. Pamiatky a múzeá: Revue pre kultúrne dedičstvo (Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Slovenské národné múzeum), 2021, roč. 70, čís. 3, s. 24 – 29. ISSN 1335-4353.
- ↑ Bibiana Pomfyová. Levoča, bývalý Minoritský kláštor, Rím. Kat. kostol sv. Ladislava. In: Gotika: Dejiny slovenského výtvarného umenia. Ed. Dušan Buran. Bratislava : SNG, Slovart, 2003. ISBN 80-8059-080-X. Kapitola Katalóg diel, s. 629.
- ↑ Norma Urbanová. Rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov. In: HUSÁKOVÁ, Ľudmila, et al. Levoča. Ed. Zita Ročkárová. Diel 3. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Slovart, 2016. (Národné kultúrne pamiatky na Slovensku.) ISBN 978-80-556-2449-5. S. 206 – 212.
- ↑ Eva Drahomirecká. Ranobarokové rezbárstvo v Levoči. In: Historica Carpatica: zborník Východoslovenského múzea v Košiciach č. 12. Košice : Východoslovenské múzeum, 1981. S. 152.
- ↑ KOVAČOVIČOVÁ, Blanka; CIDLINSKÁ, Alžbeta. Levoča a jej výtvarné pamiatky. Pamiatky a múzeá: časopis pre ochranu pamiatok a problémov múzeí (Bratislava: Osveta), 1956, roč. 5, čís. 3, s. 110. ISSN 1335-4353.
- ↑ FELBER, Róbert, et al. Levoča a okolie v pamiatkach. 3. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1971. (Autostop.) S. 89.
- ↑ HAVLÍK, Marian. O pôvode jednej brány. Pamiatky a múzeá (Bratislava: Tatran), 1993, roč. 42, čís. 1, s. 26. ISSN 1335-4353.
- ↑ a b c d Levočské kostoly v kontexte dejín mesta. Z minulosti Spiša, 1997-1998, čís. V-VI, s. 33 – 60.
- ↑ a b c LABANC, Peter; GLEJTEK, Miroslav. Spišské prepoštstvo na prelome stredoveku a novoveku I. Príspevok k náboženským dejinám Spiša. Trnava - Kraków : Filozofická fakulta TU - Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2015. Dostupné online. ISBN 978-83-7490-879-5. S. 29.
- ↑ a b c d Stredoveký kláštor minoritov v Levoči. Z minulosti Spiša (Levoča: Spišský dejepisný spolok), 1997-1998, čís. V-VI, s. 61 - 79.
- ↑ ŠTEVÍK, Miroslav. K počiatkom a lokalizácii stredovekých kláštorov na Spiši. Sandecko-spišské zošity (Stará Ľubovňa), 2010, roč. V, s. 13.
- ↑ HOMZA, Martin; SROKA, Stanisław. Historia Scepusii I. Bratislava : , 2009. S. 264.
- ↑ a b c TOGNER, Milan; PLEKANEC, Vladimír. Stredoveká nástenná maľba na Spiši. Bratislava : Arte libris, 2012. ISBN 978-80-97121-40-2. S. 160 – 175.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk