O iných významoch výrazu Plešivec pozri Plešivec (rozlišovacia stránka).

Plešivec
obec
Reformovaný kostol a zvonica
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Rožňava
Región	Gemer
Vodné toky	Slaná, Štítnik
Nadmorská výška	218 m n. m.
Súradnice	48°32′52″S 20°24′18″V / 48,5478°S 20,4051°V / 48.5478; 20.4051
Rozloha	62,14 km² (6 214 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 197 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	35,36 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1243
Starosta	Iveta Šušánová[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ	049 11
ŠÚJ	526096
EČV (do r. 2022)	RV
Tel. predvoľba	+421-58
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Plešivec Čsl. armády 1 049 11 Plešivec
E-mailová adresa	info@obecplesivec.sk
Telefón	058/792 11 35
Fax	058/792 11 34
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Plešivec (Rožňava)
Webová stránka: obecplesivec.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Plešivec (maď. Pelsőc) je obec na Slovensku v okrese Rožňava. V 18. a 19. storočí bola sídlom Gemerskej stolice, resp. Gemersko-malohontskej župy.^[4]

Polohopis

Nachádza sa v úzkom údolí Slanej, na sútoku s riečkou Štítnik. Z východu a severu obec ohraničujú planiny Slovenského krasu, z juhu Bodvianska pahorkatina a zo západu krajina prechádza do Rimavskej kotliny, geomorfologického podcelku Juhoslovenskej kotliny.^[5]

Plešivec je významnou regionálnou dopravnou križovatkou, keďže sa tu križuje cesta I/16 (E 58) s cestou II/587 do Štítnika, resp. južným smerom do Maďarska popri jaskyni Domica. Severným okrajom obce vedie železničná trať Zvolen – Košice, z ktorej tu odbočujú lokálne trate do Muráňa a Slavošoviec.^[6]

Okresné mesto leží 16 km severovýchodne, Revúca 31 km severozápadne, Rimavská Sobota 43 km juhozápadne a krajská metropola Košice je vzdialená 87 km východne.

Zoznam ulíc

Dejiny

Pôvodne stredoveké mestečko bolo sídlom šľachtického rodu Bubekovcov, ktorí si tu postavili nížinný hrad a rodový kostol. Z hradu sa zachovala iba časť jedného z múrov, vysoká cca 6 m.

Po porážke Rákociho povstania v roku 1711 vyšlo nariadenie uhorského kráľa Karla III. (VI.), aby každá župa ustálila svoje sídlo približne v centre svojho územia a postavila si vlastný župný dom, kde by bol umiestnený župný archív aj žalár. Pre Gemerskú stolicu, resp. župu, bol zvolený Plešivec. S výstavbou župného domu začali v roku 1716 a prvé slávnostné zasadnutie župy sa tu konalo 3. júna 1719. Plešivec bol sídlom Gemerskej stolice v rokoch 1719-1786 a následne tiež 1790-1898. Medzi týmito rokmi a finálne v roku 1898 bolo sídlo župy v Rimavskej Sobote.^[7]

V druhej polovici 19. storočia nastal v obci priemyselný rozvoj. Okrem iného bola postavená Miklóssyovská oceliareň, výrobňa elektrickej energie a nová celulózka, prvý papierenský závod v Uhorsku. Taktiež Manó Huppert otvoril magnezitku a vznikla tiež továreň na výrobu palíc, klincov a náradia. O kultúrnu obrodu v obci sa staral novovzniknutý Gemersko-maďarský vzdelávací spolok.^[8] Medzi rokmi 1891 – 1893 sa na podnet hlavného župana Ladislava Hámosa a krajinského poslanca Gejzu Kubínyiho postavila železničná trať Plešivec – Muráň cez Revúcu, ktorá je prevádzkyschopná, no na ktorej je od roku 2011 pozastavená osobná preprava.^[8]

Samospráva

Starostkou obce je od roku 2014 Iveta Šušánová, v rokoch 2014 a 2018 kandidujúca za stranu MOST – HÍD, v roku 2022 za SZÖVETSÉG – ALIANCIU. V rokoch 2006 – 2010 bol starostom Ladislav Broda (NEKA), v rokoch 2010 – 2014 Gabriel Gergely (NEKA).^[9]

Demografia

Pri sčítaní obyvateľov v roku 2021 mal Plešivec 2 225 obyvateľov, čo predstavuje pokles oproti počtom z rokov 2001 a 2011 (2 447, resp. 2 405 obyvateľov). Z hľadiska národnosti je obec zmiešaná slovensko-maďarská. V roku 2001 žilo v Plešivci 1 204 Maďarov (49,2 %) a 1 076 Slovákov (44,0 %). V roku 2011 sa k maďarskej národnosti prihlásilo 1 031 obyvateľov (42,9 %) a k slovenskej 1 219 (50,7 %). Pri zatiaľ poslednom sčítaní sa k slovenskej národnosti hlásilo 1 161 Plešivčanov (52,2 %) a k maďarskej 818 (36,8 %).^[10] Ostatné národnosti mali v roku 2021 zastúpenie menej ako 1 %, 200 obyvateľov (9,0 %) národnosť neuviedlo.

Čo sa vierovyznania týka, v roku 2021 sa prihlásilo 451 obyvateľov (20,3 %) k rímskokatolíckej cirkvi, 336 (15,1 %) k reformovanej kresťanskej cirkvi, 133 (6,0 %) k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, 55 (2,5 %) k Jehovovým svedkom, 27 (1,2 %) ku gréckokatolíckej cirkvi a 40 k iným cirkvám. 952 obyvateľov (42,8 %) sa deklarovalo ako bez vyznania a 231 vierovyznanie neuviedlo.^[11]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Reformovaný kostol, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytériom, bočnou rodovou kaplnkou Bubekovcov, bez veže, z prvej polovice 14. storočia. Kostol spolu s vedľa stojacou barokovo-klasicistickou zvonicou je dominanta obce, nachádza sa v jej centrálnej polohe, uprostred námestia. Kostol, pôvodne zasvätený sv. Jurajovi, ako rodový vybudoval mocný rod Bubekovcov z Plešivca, ktorým patrila veľká časť stredovekého Gemera. V polovici 14. storočia boli v interiéri realizované fresky, kvalitná práca talianskych majstrov. Začiatkom 15. storočia bola pristavaná neskorogotická rodová kaplnka na jeho severnej strane. Pri ničivých nájazdoch Turkov, konkrétne v roku 1558, bol kostol značne poškodený. K obnove došlo začiatkom 17. storočia, kedy bol už kostol reformovaný.^[12] V tomto období bola loď kostola pokrytá rovným stropom na mieste poškodenej gotickej klenby. Taktiež je vybudovaná hodnotná drevená empora s datáciou 1629. Prvý prieskum kostola odhaľujúci jeho gotickú podobu sa uskutočnil už v roku 1861. Pri ďalšom výskume v roku 1977 boli na južnej stene presbytéria odkryté prvé dve fresky.^[13] V súčasnosti prebieha postupná obnova kostola, došlo k výmene strešnej krytiny a reštaurovaniu fresiek v interiéri a rekonštrukcii gotických okien s kružbami v presbytériu. Fasády kostola sú členené opornými pilermi a oknami s kamennými osteniami a lomeným oblúkom. Výrazná samostatne stojaca zvonica bola postavená v roku 1807, je členená pilastrami a kordónovými rímsami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. Rezonančné otvory so šambránami sú polkruhovo ukončené, v poliach medzi oknami sa nachádzajú dekoratívne kazety s festónmi.

• 

  Gotický reformovaný kostol

• 
• 
• 

  Detail gotických okien

• 

  Interiér kostola

• 

  Renesančná empora

• 

  Fresky v kostole

• Plešivecký hrad, zbytky nížinného vodného hradu vybudovaného Dominikom Bubekom na prelome 13. a 14. storočia. V roku 1558 pri vpáde Turkov vyhorel. Majiteľ hradu Juraj Bubek sa po tejto udalosti Turkom vzdal a stal sa ich spojencom. V roku 1567 bol Maximiliánom II. za toto spojenectvo potrestaný, jeho hrad bol vojskom generála Lazara Schwendiho zbúraný. Do súčasnosti sa dochoval iba jeden úsek nárožia kamenného múru v dĺžke asi 10 m, ktorý sa nachádza v jednej zo súkromných záhrad.^[14]

• Bývalý stoličný dom, dvojposchodová trojtraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse písmena U z rokov 1716-1719. Začiatkom 19. storočia prešiel klasicistickou úpravou, pri ktorej bol objekt prefasádovaný. Interiéry sú zaklenuté valenou klenbou s lunetami, krížovou a pruskou klenbou. Priečeliu dominuje trojosový rizalit členený vysokým pilastrovým rádom, ukončený trouholníkovým štítom s tympanónom. Pravé krídlo budovy bolo v prvej polovici 20. storočia necitlivo prefasádované.^[15]

• 

  Bývalý stoličný dom

• 

  Stoličný dom v roku 1940

• 

  Pamätná tabuľa slovenským obrodencom

Školstvo

• Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským
• Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským

Galéria

• 

  Cetrum obce s kostolom

• 

  Centrum obce

• 
• 

  Pamätník oslobodenia

Partnerské obce

• Alsózsolca, Maďarsko

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka obce
• Rožňava a okolie- turistické atrakcie v obci
• Apsida.sk- profil gotického kostola
• Gotická cesta- profil gotického kostola