Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku
Typ cirkvi	protestantská
Vyznanie	kalvinizmus
Biskup	Róbert Géresi
Oblasť	Slovensko
Liturgický jazyk	maďarčina, slovenčina
Členovia	▼ 98 797 (SODB 2011)
Adresa	Jókaiho 34 945 01 Komárno
Webstránka	www.reformata.sk

Gotický reformovaný kostol v Plešivci

Klasicistiký reformovaný kostol v Komárne

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku, skratka RKC je kresťanská protestantská cirkev, ktorej vznik sa na Slovensku datuje do roku 1567, keď sa konala jej prvá synoda v Debrecíne. Táto synoda sa prihlásila k reformačnému smeru reprezentovanému Jánom Kalvínom, hlásajúcemu tzv. kalvinizmus.

Cirkev je rozšírená prevažne v južných oblastiach Slovenska, absolútnu väčšinu jej veriacich tvoria občania maďarskej národnosti. Cirkev je organizačne rozdelená na jeden dištrikt s deviatimi seniorátmi.^[1] Od 1. januára 2021 je biskupom cirkvi Róbert Géresi.^[2]

História

• 1567 – synoda v Debrecíne, kde sa prihlásila k reformačnému smeru reprezentovanému Jánom Kalvínom
• 1918 – po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká na území Slovenska samostatná Reformovaná kresťanská cirkev. RKC vytvorila tri dištrikty (Preddunajský, Predtiský a Podkarpatský), počet cirkevných zborov dosiahol 492, v začiatkoch evidovala na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi 223 168 členov.^[3]
• 1930 – Cirkev tvorili tri dištrikty, v desiatich seniorátoch sa podľa sčítania ľudu z roku 1930 k cirkvi hlásilo 216 662 veriacich.^[3]
• 1938 – pričlenenie časti Slovenska k Maďarsku, kde bola väčšina zborov; po vojne došlo k vysídleniu veriacich maďarskej národnosti do Maďarska alebo západných Čiech
• 1948 – vláda uznáva RKC
• 1952 – ratifikácia cirkevnej ústavy, avšak život cirkvi je brzdený ateistickým charakterom spoločnosti
• 1989 – rozvoj života cirkvi

Viera

Reformovaná cirkev teologicky vyznáva kalvinizmus. Za prameň viery považuje Bibliu a za podklad vierouky Druhé helvétske vyznanie a Heidelberský katechizmus. Verí v jedného Boha v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Za sviatosti považuje krst a Večeru Pánovu. Narozdiel od evanjelikov, reformovaní neveria v reálnu prítomnosť Krista vo Večeri Pánovej. Veria že vo Večeri Pánovej príjmajú spásonosnú silu Tela a Krvi Kristovej. V reformovaných kostoloch nenájdeme žiadne sochy ani obrazy.

Organizácia cirkvi

RKC má synodálno-presbyteriálny charakter. Synoda je najvyšší zákonodarný orgán, ktorý je tvorený 17 ordinovanými a 17 laickými poslancami. Synoda zo svojich radov volí Predsedníctvo synody a Synodnú radu, ktorá sa skladá zo 7 ordinovaných a 7 laických členov.^[4]

Základnou organizačnou zložkou RKC je cirkevný zbor, na ktorého čele je presbyterstvo, vedené duchovným pastierom a kurátorom. Cirkevné zbory sú združené do 9 seniorátov. Senioráty sú riadené valnými zhromaždeniami na čele so seniormi a seniorálnymi kurátormi.

Historicky je RKC dvojjazyčná. Dva senioráty majú úradnú reč slovenčinu a sedem má úradnú reč maďarčinu.

Senioráty tvoriace Generálnu cirkev^[5]5">upraviť | upraviť zdroj

1. Bratislavský seniorát
2. Komárňanský seniorát
3. Reformovaný seniorát Barš, predtým Tekovský seniorát^[1]
4. Gemerský seniorát
5. Západokošický seniorát, od 1. júla 2007 Abovsko-turniansky^[6]
6. Východokošický seniorát, od 1. júla 2007 Zemplínsky^[6]
7. Užský seniorát
8. Michalovský seniorát
9. Ondavsko-hornádsky seniorát

Štatistikaupraviť | upraviť zdroj

Reformovaná kresťanská cirkev v obciach SR podľa sčítania v roku 2011 (v %).

Reformovaná kresťanská cirkev v obciach SR podľa sčítania v roku 1930.

Reformovaná kresťanská cirkev (kalvíni) v obciach Slovenska podľa sčítania v roku 2001 (v %).

Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa k Reformovanej kresťanskej cirkvi prihlásilo 98 797 (1,83 %) obyvateľov .

Národnostné zloženie veriacichupraviť | upraviť zdroj

údaje: Sčítanie obyvateľstva SR, 2011^[7]

Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi sú jedinou náboženskou skupinou na území Slovenska, v ktorej neprevažujú veriaci slovenskej národnosti, ale prevažná časť jej členov sú obyvatelia maďarskej národnosti.

Obce s najvyšším počtom veriacichupraviť | upraviť zdroj

údaje: Sčítanie obyvateľstva SR, 2001

1. Košice – 6 286 (2,66 %)
2. Komárno – 4 696 (12,57 %)
3. Veľké Kapušany – 2 630 (26,95 %)
4. Rimavská Sobota – 2 261 (9,01 %)
5. Kráľovský Chlmec – 2 172 (27,05 %)
6. Veľký Meder v 2 007 (22,02 %)
7. Bratislava – 1 918 (0,45 %)
8. Dunajská Streda – 1 841 (7,83 %)
9. Michalovce – 1 726 (4,32 %)
10. Levice – 1 604 (4,39 %)
11. Tornaľa – 1 537 (18,82 %)
12. Rožňava – 1 345 (6,98 %)
13. Zemianska Oľča – 1 185 (45,11 %)
14. Vlčany – 1 179 (34,74 %)
15. Okoč – 1 082 (28,44 %)
16. Nové Zámky – 1 040 (2,46%)
17. Moldava nad Bodvou – 999 (10,49 %)
18. Modrany – 942 (65,19 %)
19. Čierna nad Tisou – 932 (20,06 %)
20. Chotín – 925 (63,88 %)

Obce s najvyšším percentuálnym počtom veriacichupraviť | upraviť zdroj

údaje: Sčítanie obyvateľstva SR, 2001

1. Silická Jablonica – 88,98 % (226)
2. Kľúčovec – 85,22 % (317)
3. Beša – 84,13 % (318)
4. Malý Kamenec – 80,00 % (388)
5. Zádiel – 79,14 % (148)
6. Ižkovce – 77,50 % (93)
7. Malý Horeš – 77,37 % (889)
8. Blatná Polianka – 76,84 % (136)
9. Černochov v 76,75 % (175)
10. Zádor – 76,24 % (77)
11. Svätuš – 76,15 % (99)
12. Bara – 75,30 % (253)
13. Rašice – 73,57 % (103)
14. Nová Vieska – 70,84 % (566)
15. Holiare –70,05 % (297)
16. Hubovo – 69,48 % (107)
17. Svätuše – 69,37 % (634)
18. Strážne – 69,25 % (482)
19. Malé Ludince – 69,12 % (141)
20. Rakytník – 68,91 % (164)

Vedenie cirkviupraviť | upraviť zdroj

Reformovaná cirkev na Slovensku je jedna z mála reformovaných (kalvínskych) cirkví, na ktorej čele stojí biskup.^{[chýba zdroj}

Zoznam biskupov RKCupraviť | upraviť zdroj

• Imre Varga (1953 – 1980)^[8]
• Zsigmond Horváth (1984 – 1988)^[8]
• Jenó Mikó (1988 – 1996)^[8]
• ThDr. Géza Erdélyi (1996 – 2008)^[9]
• Mgr. László Fazekas (2008 – 2020)
• Mgr. Róbert Géresi (od 2021)

Sídlo kancelárie Synody a Biskupského úraduupraviť | upraviť zdroj

Jókaiho 34
945 01 Komárno
tel: 035/7701826

Externé zdrojeupraviť | upraviť zdroj

• Reformovana kresťanská cirkev – oficiálna stránka
• Heidelberský katechizmus
• Druhé helvétske vyznanie viery

Referencieupraviť | upraviť zdroj