O rovnomennom okrese pozri Levoča (okres).

Levoča
mesto
Letecký záber Levoče
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Levoča
Región	Spiš
Vodný tok	Levočský potok
Nadmorská výška	570 m n. m.
Súradnice	49°01′16″S 20°35′30″V / 49,021111°S 20,591679°V / 49.021111; 20.591679
Rozloha	114,77 km² (11 477 ha) [1]
Obyvateľstvo	13 905 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	121,16 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1249
Primátor	Miroslav Vilkovský[3] (nezávislý)
PSČ	054 01
ŠÚJ	543292
EČV (do r. 2022)	LE
Tel. predvoľba	+421-53
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia
Typ pamiatky	kultúrna
Rok zápisu (č. zasadnutia)	1993 (#17)
Rok rozšírenia	2009
Číslo	620
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	iv
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Námestie Majstra Pavla 4 054 01 Levoča
E-mailová adresa	mesto@levoca.sk
Telefón	053 / 451 24 67
Fax	053 / 451 22 46
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Levoča
Webová stránka: levoca.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Levoča je okresné mesto na severovýchodnom Slovensku, ležiace v Prešovskom kraji. Do roku 1922 bola administratívnym centrom Spišskej župy. Od roku 2009 je zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Mesto sa rozkladá v údolí Levočského potoka^[4] v Levočskej kotline, na južnom okraji Levočských vrchov. Levočou prechádza cesta I/18 z Popradu na Prešov, na ktorú sa pripája II/533 do Spišskej Novej Vsi. Južne od mesta vedie diaľnica D1, železničné spojenie zabezpečuje trať Spišská Nová Ves – Levoča. Levoča je vzdialená 9 km severne od Spišskej Novej Vsi, 55 km západne od Prešova, 27 km juhovýchodne od Kežmarku a 24 km východne od Popradu.

Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovenských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Mongoli v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako „Leucha“, je listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1249. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako kráľovské mesto („civitas nostra regalis“).

Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom I. Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.

Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Bazilike sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta poznačili v 16. storočí rozsiahle požiare (1550, 1599) a v 17. storočí protihabsburské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala najväčším a najvýznamnejším hospodárskym centrom Spiša, pravidelne tu zasadali kongregácie Spišskej stolice a v 19. storočí sa mesto stalo dôležitým strediskom slovenského národného hnutia.

Jezuiti založili v roku 1672 v meste gymnázium, ktoré fungovalo podľa jezuitského Ratio studiorum. V roku 1862 bolo premenované na Levočské kráľovské katolícke vyššie gymnázium. Okrem neho v meste pôsobilo aj známe Levočské lýceum, na ktoré prišla v roku 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z Katedry reči a literatúry československej, časť jeho žiakov z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Botta, Janka Kráľa, Ľudovíta Kubániho, Pavla Dobšinského, Dr. Vavra Šrobára, Alberta Škarvana a iné.

Názvy mesta od 1.písomnej zmienky. Mená sa nepoužívali len v danom časovom období, navzájom sa nevylučujú a často sa odlišujú drobnými jazykovými rozdielmi. Mená poznáme podľa záznamov z kroník a iných listín.^[5][6]:

• 1249: Leucha
• 1268: Lyucha
• 1271: Lewcha
• 1277: Lyucha
• 1284: Leuche, Lyuche, Leiuche
• 1408: Lewscen
• 1479: Lewcsouia
• 1497: Leutschaw
• 1773: Lewucža
• 1786: Lewoče, Lőcse (maďarsky), Leutschau (nemecky), Leuchovia (latinsky), Leutschovia, Leutsaria
• 1808: Leutsovia, Lőcse, Leutschau, Lewoča

  

• 1863 – 1913: oficiálny názov: Lőcse
• od 1920: súčasný názov: Levoča

Obyvateľstvo

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011)

Náboženské zloženie obyvateľstva

Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku.

Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Bazilika svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi, vrátane najvyššieho dreveného neskorogotického oltára na svete (18,6 m). Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne kostoly s barokovým interiérom, klasicistické budovy župného domu a evanjelického kostola. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km.

Od 16. storočia až do konca roku 1922 bola Levoča sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806 – 1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes zreštaurovaná budova opäť slúži administratívnym účelom ako sídlo okresného úradu.

Levoča má 4 mestské časti: Levoča, Levočská Dolina, Levočské Lúky a Závada. Katastrálne územia má dva: Levoča a Závada.^[8]

Mestské časti (2011)

• Sídliská: Pri Prameni, Rozvoj, Západ I, Západ II, Sever, Pod vinicou, Hrad

• Najstaršie nálezy sú z 9. storočia.
• Prvá písomná zmienka – z roku 1249
• Historické jadro mesta – v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu
• Hradobný systém – takmer kompletne zachovaný, z 15 bášt a veží sa zachovalo šesť, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská.
• Najvyšší na svete je hlavný gotický oltár (18,62 m) v Bazilike sv. Jakuba a vyrobený z lipového dreva v dielni Majstra Pavla v 16.storočí
• Najväčšie v Európe je námestie so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1
• Jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku zo 14. storočia sa nachádza v budove Starého kláštora minoritov
• Najväčšia púť na Slovensku sa konala v r. 1995 v Levoči počas návštevy Svätého otca pápeža Jána Pavla II.
• Od roku 1988 pôsobí v Levoči súbor historickej i súčasnej hudby – Brass Collegium zložený z nástrojov: trúbky, pozauny, tuba. Súbor založil Mgr. Vladimír Tomko.

• Základná škola Gašpara Haina
• Základná škola Jána Francisciho
• Základná škola Námestie Štefana Kluberta 10
• Základná škola Levoča Gašpara Haina, pobočka Levočské Lúky
• Špeciálna základná škola, Ulica Fraňa Kráľa č.3
• Základná škola pre nevidiacich a slabozrakých
• Spojená škola Jána Vojtaššáka internátna

• Gymnázium Janka Francisciho-Rimavského
• Gymnázium sv. Františka Assiského – GSFA
• Stredná odborná škola služieb Majstra Pavla, Kukučínova 9
• Spojená škola internátna, Nám. Št. Kluberta 1
• Stredná odborná škola pedagogická, Bottova 15
• Stredná zdravotnícka škola Štefana Kluberta, Kláštorská 24 A

• Katolícka univerzita v Ružomberku
• Inštitút Juraja Páleša

• Centrum voľného času OLYMP
• Základná umelecká škola Levoča, Námestie Majstra Pavla č. 48

• Atletický klub Levoča
• Cross Country Levoča
• FK 05 Levoča
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---