A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kórejská republika | |||||
| |||||
Národné motto: 홍익인간 (de facto) Hongik Ingan "Všeobecne prospieť ľudskému svetu" | |||||
Štátna hymna: Ägukka (애국가) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | 대한민국 – Tähan minguk | ||||
• krátky | Hanguk | ||||
Hlavné mesto | Soul 37°33′ S.š. 126°58′ V.d. | ||||
Najväčšie mesto | Soul | ||||
Úradné jazyky | kórejčina
| ||||
Štátne zriadenie prezident predseda vlády |
prezidentská republika Mun Čä-in (문재인 , 文在寅) Kim Boo-kyum (김부겸 , 金富謙) | ||||
Vznik | 15. august 1948 | ||||
Susedia | Severná Kórea | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
100 210 km² (107.) 301 km² (0,3 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2017) • hustota (2017) |
51 446 201 (27.) 507/km² (23.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2018 1 693 mld. $ (12.) 41 388 $ (32.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2015) | 0,901 (18.) – vysoký | ||||
Mena | kórejský won (원) (KRW) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
UTC+9 (UTC) UTC+9 (UTC) | ||||
Medzinárodný kód | KOR / KR | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | KR | ||||
Internetová doména | .kr | ||||
Smerové telefónne číslo | +82 |
Súradnice: 36°S 128°V / 36°S 128°V
Kórejská republika (hovorovo označovaná aj ako Južná Kórea, čo však nie je oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu) je štát ležiaci na juhu Kórejského polostrova. Hlavným mestom je Soul. Jeho severným susedom je Kórejská ľudovodemokratická republika, hranicu tvorí tzv. demilitarizovaná zóna. V blízkosti Kórejskej republiky sa nachádza Japonsko, Čína a Rusko.
Pôvod názvu krajiny
Názov Kórea, ktorý sa používa v „západnom“ svete, sa odvodzuje od názvu stredovekého kráľovstva Korjo (고려). Do Európy ho priniesol Marco Polo zo svojich výprav do Číny. V samotnej Kórei (tak na severe ako aj na juhu) sa používa výlučne na označenie obdobia panovania dynastie Korjo (918 – 1392).
V Kórejskej republike sa na označenie štátu používa názov „Hanguk“ (한국, krajina ľudu Han), jazyka „Hangugo“ (한국어, jazyk národa Han), celého polostrova „Hanbando“ (한반도, polostrov Han). Je to skrátený tvar od „Tähan minguk“ (대한민국) čo v preklade znie ako „Republika veľkého národa Han“. Tento názov sa odvodzuje od 10 rokov trvajúceho cisárstva „Tähan čeguk“ (대한제국) (1897 – 1907) a od troch kmeňov Han (Činhan – 진한, Mahan – 마한 a Pjonhan – 변한), ktoré obývali južnú časť Kórejského polostrova niekedy na začiatku nášho letopočtu.
Obyvateľstvo
Až 99,9% obyvateľstva Kórejskej republiky tvoria Kórejčania. S počtom 51,4 miliónov sa zaraďuje na 27. miesto na svete. Hustotou zaľudnenia 507 osôb / km² je jednou z najhustejšie obývaných krajín na svete (23. miesto). Tak ako sa menili všetky sféry kórejskej spoločnosti, tak sa v posledných desaťročiach prudko menilo aj zloženie obyvateľstva. Prevažne agrárna krajina 50-tych rokov 20. storočia (počet obyvateľov zamestnaných v poľnohospodárstve dosahoval až 60%, v mestách žilo 20%) sa zmenila na vysoko urbanizovanú (v mestách dnes žije 75%) a priemyselnú krajinu (dnes pracuje v poľnohospodárstve 6,4% obyvateľov), v súčasnosti na post-priemyselnú krajinu.
Za vysoký stupeň urbanizácie je zodpovedné najmä:
- situácia po kórejskej vojne – veľký počet utečencov zo severu
- od 60. rokov prudký priemyselný rozvoj sústredený v mestách
- v 70. rokoch hnutie „Nová dedina“ (Sämaul undong 새마을 운동)
Najväčšie mestá majúce viac ako milión obyvateľov sú Soul (서울, okolo 11 miliónov obyvateľov), Busan (부산, 3,7), Inčon (인천 2,5), Daegu (대구 2,5), Ulsan (울산 2), Dedžon (대전 1,4) a Kwangdžu (광주 1,4).
60-te roky 20. storočia boli charakterizované vysokým prirodzeným prírastkom obyvateľstva vo výške 2,6%. Klesavý trend v posledných rokoch (pokles na 1% v 90-tych rokoch) sa prejavil najviac v súčasnosti, keď prirodzený prírastok obyvateľstva dosahuje 0,62%.
Z pohľadu náboženskej príslušnosti 46% ľudí sa nehlási k žiadnemu konkrétnemu náboženstvu či cirkvi. Zvyšných 54% je rozdelených v pomere 26% kresťanov, 26% budhistov, 1% konfuciánov a 1% iné menšinové vyznania (napr. čondokjo, islam atď.)
Administratívne členenie
V súčasnosti je Kórejská republika delená na:
špeciálne vydelené mesto
- Soul – zároveň aj hlavné mesto Kórejskej republiky
6 miest pod priamym riadením vlády
8 provincií
1 autonómna oblasť
- ostrov Čedžu-do
Politický systém
Kórejská republika je parlamentnou demokraciou prezidentského typu. Hlavou štátu a zároveň najvyšším predstaviteľom výkonnej moci je prezident volený vo všeobecných voľbách na jedno volebné obdobie raz za päť rokov bez možnosti znovuzvolenia. Prezidentom štátu je Moon Jae-in. Prezident menuje premiéra a celý vládny kabinet so súhlasom parlamentu.
Druhou zložkou moci je jednokomorový parlament Kukhwe (국회, Národné zhromaždenie). Zástupcovia do kórejského parlamentu (299 miest) sú volení vo všeobecných voľbách, ktoré sa konajú každé 4 roky. Parlamentný systém je založený na viacerých politických stranách. Posledné parlamentné voľby sa konali v auguste 2012. Od týchto volieb sú v parlamente poslanci za 4 štyri politické strany: strana Saenuri (새누리당; 142 miest v parlamente), Nová politická aliancia pre demokraciu (새정치민주연합; 130 miest), Zjednotená progresívna strana (통합진보당; 5 miest), Strana justície (정의당; 5 miest) a dvaja nezávislí poslanci.
Prvá ústava Kórejskej republiky bola schválená 17. júla 1948. Odvtedy prešla 5 veľkými zmenami (v rokoch 1960, 1961, 1972, 1980 a 1987). So zmenou ústavy nastala aj zmena vo vládnutí a tieto hraničné roky sú zároveň roky nasledujúcich „republík“ – momentálne je to tzv. 6. republika (od roku 1988 dodnes).
Hospodárstvo
Krajina označovaná ako jeden z „Ázijských tigrov“ prešla za posledných 50 rokov obrovskými celospoločenskými zmenami, týkalo sa to aj hospodárstva. Prakticky až do 60. rokov 20. storočia Kórea bola tradičnou poľnohospodárskou krajinou, kde až takmer 60% ekonomicky činného obyvateľstva pracovalo v poľnohospodárstve (dnes je to 6,4%).
Navyše charakter hospodárstva bol zdedený ešte z feudalizmu a čias kolonializmu (do roku 1945), navyše úplne zničené počas Kórejskej vojny (1950 – 1953).
Od nástupu generála Pak Čong-hi (박정희) k moci sa situácia začala postupne meniť. Na základe urovnania vzťahov s Japonskom v roku 1965 poskytlo Japonsko Kórejskej republike odškodnenie vo výške 300 miliónov USD. Navyše si vláda zobrala od USA dlhodobú pôžičku vo výške 200 miliónov USD. Investície do modernizácie priemyslu a strategické partnerstvá vlády so súkromným sektorom t. j. podpora tzv. čäbolov (ako sú Hyundai (현대), Samsung (삼성), Daewoo (대우), Goldstar – LG atď.) dali ekonomike prudký impulz.
Tak sa mohol HDP vo výške asi 2 miliárd USD zo začiatku 60. rokov (porovnateľný s najchudobnejšími krajinami Ázie a Afriky) zvýšiť na súčasných okolo 1 650 miliárd USD (v roku 2018). HDP na hlavu (per capita) sa zvýšilo z asi 100 USD na súčasných 41 351 USD (2018), čo je asi 25-krát viac ako na Severe a zároveň porovnateľné s vyspelými európskymi krajinami. Dnes na základe nominálneho HDP je juhokórejská ekonomika 10. najsilnejšou na svete.
V roku 1997 prekonala aj Kórejská republika Ázijskú ekonomickú krízu.
Ekonomický rast po prekonaní krízy:
1998 – 1999 – 2000 – 2001 – 2002 – 2003 – 2004 – 2005
6,9% – 9,5% – 8,5% – 3,3% – 7% – 3,1% – 4,6% – 3,9%
S rastom okolo 4%, infláciou 2% a nezamestnanosťou na úrovni 3,7%, HDP nominálne vo výške 793 miliárd USD (10. miesto na svete) stojí ekonomika Kórejskej republiky dobre, ale udržateľný rozvoj stále vyžaduje pokračovanie reforiem.
Štátne sviatky
- Nový rok (1. januára) – začiatok nového roka podľa solárneho kalendára
- Sollal (설날) – 1. deň 1. mesiaca – začiatok nového roka podľa lunárneho kalendára – tradičný začiatok roka vo Východnej Ázii
- Samil undong (삼일운동) – 1. marca – oslava výročia Hnutia nezávislosti 1. marca (1919), keď sa po celom polostrove rozšírilo ľudové hnutie za nezávislosť
- Deň sadenia stromov Šikmogil (식목일) – 5. apríla – v Kórejskej republike sa hromadne sadia stromy
- Deň detí – 5. mája – veľké oslavy pre deti po celej krajine
- sviatok Tano (단오)
- Budhove narodeniny (석가탄신일) (8. deň 4. mesiaca) – podľa lunárneho kalendára – ulice sú vyzdobené, budhisti oslavujú v svätyniach
- Pamiatka padlých v boji (현충일) (6. júna) – celonárodná slávnosť oslavy pamiatky všetkých Kórejčanov, ktorí padli v boji za vlasť
- Deň ústavy Kórejskej republiky (제헌절) (17. júla) – výročie prvej ústavy Kórejskej republiky z roku 1948
- Deň oslobodenia (15. augusta)(광복절) – výročie oslobodenia zo 40-ročnej japonskej okupácie (1945) a výročie vzniku Kórejskej republiky v roku 1948
- Deň vďakyvzdania Čchusok (추석) – 15. deň 8. mesiaca – podľa lunárneho kalendára – najväčší a najviac tradičný kórejský sviatok, keď sa všetci Kórejčania vracajú do svojho rodiska, navštevujú hroby predkov, vzdávajú im vďaku a celá rodina spolu oslavuje
- Deň založenia národa (개천철) (3. októbra) – podľa mýtu v tento deň v roku 2333 pred Kr.. Tangun (단군) založil kórejský národ
- Ježišove narodeniny (성탄절) (25. decembra) – oslava Vianoc na západný štýl, oslavujú všetci Kórejčania či sú kresťania alebo nie
V roku 2010 pripadne Sollal (설날)– kórejský nový rok (1. januára podľa lunárneho kalendára) na 14. februára, Budhove narodeniny (8. apríla podľa lunárneho kalendára) na 21. mája a sviatok Čchusok (추석) (15. augusta podľa lunárneho kalendára) na 22. septembra.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kórejská republika
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Írsko
Únia za ľudové hnutie
Čína
Čínsky nový rok
Česko
Škótsko
Štefan Glézl
0. roky 21. storočia
1. júl
1. január
1. marec
10. apríl
10. jún
10. január
10. roky 21. storočia
11. január
11. marec
12. január
12. máj
13. december
13. máj
13. marec
14. február
15. august
16. september
17. jún
17. marec
18. február
19. december
19. júl
1909
1911
1912
1917
1919
1923
1924
1925
1927
1929
1931
1932
1933
1934
1935
1938
1941
1946
1948
1967
1970
2. december
2. február
2. január
2. marec
20. február
20. január
20. storočie
2002
2002 na Slovensku
2003
2003 na Slovensku
2004
2004 na Slovensku
2005
2005 na Slovensku
2006
2006 na Slovensku
2007
2007 na Slovensku
2008
2008 na Slovensku
2009
2009 na Slovensku
2010
2010 na Slovensku
2011
2011 na Slovensku
2012
2012 na Slovensku
2014
21. apríl
21. december
21. október
21. storočie
22. apríl
22. február
22. júl
22. január
22. storočie
23. október
24. august
24. máj
24. november
27. apríl
27. február
27. jún
27. január
27. máj
28. august
28. december
28. február
28. január
29. január
3. apríl
3. február
3. máj
3. marec
30. september
31. december
31. máj
4. február
4. júl
4. marec
5. marec
6. jún
6. máj
6. marec
7. február
8. február
8. jún
9. august
9. február
90. roky 20. storočia
Abbé Pierre
Abcházsko
Alan MacDiarmid
Albert Fert
Alexander King
Al Gore
Al Oerter
Anatol Rapoport
Angola
Anna Nicole Smith
Atlantis (raketoplán)
Austrália (štát)
Bénazír Bhuttová
Belgicko
Bobby Rosengarden
Boris Jeľcin
Bulharčina
Bulharsko
Carlo Ponti
CBS
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Desaťročie
Discovery (raketoplán)
Doprava
Doris Lessingová
Emil Scheimer
Endeavour (raketoplán)
Eric Maskin
Estónsko
Európska únia
Euro
Fianna Fáil
Filippo Raciti
Francúzsko
G8
Georg Zundel
Gerald Ford
Gerhard Ertl
Gordon Brown
Grécko
Grand Rapids (Michigan)
Gregoriánsky kalendár
Harmony (ISS)
Hugo Chávez
Ian Wallace
India
Ingmar Bergman
Island
Iva Hercíková
I Mjong-bak
Július Špaňár
Jean Baudrillard
Jednotné Rusko
John Backus
Jozef Dunajovec
Južná Kórea
Karel Svoboda (hudobný skladateľ)
Karol Spišák
Kevin Rudd
Kirgizsko
Kofi Annan
Kosovo
Kultúra (spoločenské vedy)
Kurt Vonnegut
Kurt Waldheim
Ladislav Čech
Leonid Hurwicz
Lisabonská zmluva
Litva
Lotyšsko
Maďarsko
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007
Malta
Manuel Galrinho Bento
Martti Ahtisaari
Maurice Béjart
Medzinárodná vesmírna stanica
Medzinárodný olympijský výbor
Medzivládny panel o zmene klímy
Michelangelo Antonioni
Michigan
Milan Kiš
Miloš Kováč
Miroslav Abrahám
Miroslav Chovanec
Monarchia
Nemecko
Nepál
Nicolas Sarkozy
Nigéria
Norman Mailer
Nová demokracia
Občianska platforma
Oliver Smithies
Organizácia krajín vyvážajúcich ropu
Organizácia Spojených národov
Pan Ki-mun
Peru
Peter Grünberg
Poľsko
Portugalsko
Pratibha Dévísinh Pátilová
Rímska číslica
Republika
Richterova stupnica
Roger Myerson
Rumunčina
Rumunsko
Rusko
Ryszard Kapuściński
Ségolène Royalová
Salomon Morel
Schengenský priestor
Slovensko
Slovinský toliar
Slovinsko
Soči
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Srbsko
Steve Fossett
Storočie
Strana spravodlivosti a rozvoja
STS-117
STS-118
STS-120
Svetová obchodná organizácia
Teória veľkého tresku (seriál)
Teddy Kollek
Telefónica O2 Slovakia
Tony Blair
Trest smrti
Turecko
Ukrajina
Venezuela
Vietnam
Viktor Juščenko
Viliam Schrojf
Zatmenie Mesiaca
Zimné olympijské hry
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk