Iracká republika
Vlajka Znak
Národné motto: Allahu Akbar; Aláh je najväčší
Štátna hymna: موطني, Mawtinî (nová), Ardh Alforatain (stará)
Miestny názov
• dlhý	الجمهورية العراقية al-Džumhúríja al-Irakíja
• krátky	Irak
Hlavné mesto	Bagdad 33°20′ s.š. 44°23′ v.d.
Najväčšie mesto	Bagdad
Úradné jazyky	arabčina, kurdčina, turkménčina
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády	parlamentná republika Barham Sálih Mustafá Kázimí
Vznik	1.októbra 1919 nezávislosť od Osmanskéj ríše 3.októbra 1932 nezávislosť od Veľkej Británie
Susedia	Sýria, Turecko, Irán, Kuvajt, Saudská Arábia, Jordánsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	437 072 km² (58.)    km² (1,1 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2017)  • hustota (2017)	37 202 572 (36.) 82,7/km² (125.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2019 233 miliárd $ (47.) 6 263 $ (71.)
Index ľudského rozvoja (2017)	0,685 (120.) – stredný
Mena	iracký dinár (IQD)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+3) (UTC+3)
Medzinárodný kód	IQ
Medzinárodná poznávacia značka	IRQ
Internetová doména	.iq
Smerové telefónne číslo	+964

Súradnice: 33°S 43°V / 33°S 43°V / 33; 43

Irak, dlhý tvar Iracká republika, je štát v juhozápadnej Ázii.

Geografia

Irak sa nachádza v juhozápadnej Ázii pri Perzskom zálive. Jeho poloha je vymedzená 29°05´ až 37°23´ severnej zemepisnej šírky a 38°45´ až 48°41´ východnej zemepisnej dĺžky. S rozlohou 432 162 km² je po Saudskej Arábii (2 149 690 km²) a Jemene (527 970 km²) tretím najväčším arabským štátom Ázie. K územiu Iraku patrí i 4 910 km² Perzského zálivu. Hraničná línia Iraku je dlhá 3 650 km; krajina susedí so šiestimi krajinami: na severozápade so Sýriou (605 km), na severe s Tureckom (352 km), na východe s Iránom (1 458 km), na juhovýchode s Kuvajtom (240 km), na juhu a juhozápade so Saudskou Arábiou (814 km) a na západe s Jordánskom (181 km). Časť hranice so Saudskou Arábiou tvorí neutrálna zóna. Táto oblasť s rozlohou 7 044 km² je pod správou oboch krajín. Vznikla na uľahčenie pohybu kočovných beduínov pri hľadaní nových pastvín.

Obyvateľstvo

Väčšinu obyvateľstva tvoria Arabi (75 %), z ktorých väčšia časť, najmä južne od Bagdadu vyznáva šiitizmus (58 % obyvateľstva Iraku). Sunnitský islam vyznávajú Arabi v západnej časti krajiny (z provincie Saladin okolo mesta Tikrít pochádzal Saddám Husajn, v provincii Anbár zasa začal vznikať Islamský štát (militantná organizácia)). Kurdi, žijúci v severnej časti pohraničia s Iránom tvoria takmer pätinu obyvateľstva Iraku a spravujú autonómne územie s hlavným mestom v Erbíle. Väčšina Kurdov sú sunnitskí moslimovia, aj keď mnohí vyznávajú šíitsku formu islamu alebo iné gnostické prúdy (najznámejší sú Jezídi v okolí Sindžáru, ale existujú aj ďalšie skupiny ako Jarsani a Šabaci).

Spomedzi ďalších menších sú významní Turkméni, ktorí žijú v blízkosti miest Kirkúk a Mosul, Asýrčania v provincii Ninive a okolí a Mandejci (v južnom Iraku).

Okrem nich žijú Iraku menšie komunity Arménov, Čerkesov, Iráncov a aj zahraničných teroristov (ešte stále).

Z náboženského hľadiska absolútna väčšina obyvateľstva sú Moslimovia.

Šíitsky smer vyznávalo v roku 2014 61,5 % obyvateľstva, najmä Arabov a čiastočne Kurdov a väčšia časť Turkménov. Tretina Iračanov boli sunniti, ktorí sú koncentrovaní v západnej časti krajiny. Sunnitmi je zvyšok Arabov, Kurdi a časť Turkménov.

Nemoslimské vierovyznanie malo 6 % obyvateľov, z ktorých vyše polovica boli kresťania.Asýrčania sú združení v Chaldejsko-katolícka cirkev, Sýrska ortodoxná cirkev a Asýrska cirkev Východu. Asýrčania hovoria Aramejsky, čo bol pôvodný predarabský jazyk Iraku. Ako bolo spomenuté, v Iraku žijú aj Arméni.

Mandejci (zvaní aj Sabejci) sú náboženská skupina žijúca v juhovýchodnom Iraku. Ich pôvod nie je známy, niektorí tvrdia. že sú potomkami Židov z babylonského zajatia, iní tvrdia že predstavujú pôvodné predkresťanské a predislamské vierovyznanie.

Jezídi predstavujú zvláštnu skupinu, žijúcu na severe v Iraku okolo miest Sindžár a Lališ.

Administratívne členenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Iraku

Irak sa delí na guvernoráty (provincie), okresy a podokresy. Zvláštne postavenie má Autonómny región Kurdistan.

Výsostné znaky

Medzi výsostné znaky Iraku patrí štátna hymna a štátna vlajka (čítaj viac: Vlajka Iraku).

Pozri aj

• Vojna v Iraku
• Tretia vojna v Perzskom zálive

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Irak