A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bosniačtina[1][2][3][4] alebo bosniančina[5][pozn 1] je južnoslovanský jazyk (prípadne varieta srbochorvátčiny - pozri nižšie). Je to jazyk (v užšom zmysle len spisovný jazyk) Bosniakov v užšom zmysle (=bosnianskych Moslimov).
Lingvistické postavenie
Od 90. rokov 20. storočia sa zvykne bosniačtina zaraďovať ako samostatný jazyk[8][3][9].
Niektorí autori ju však považujú len za súčasť (resp. spisovný jazyk špecifickejšie za štandardnú varietu) srbochorvátskeho jazyka[10][11][12].
V časoch socialistickej Juhoslávie (t.j. od 50. do 80. rokov 20. storočia) sa bosniačtina považovala vždy len za integrálnu súčasť srbochorvátskeho jazyka, a to jeho srbského variantu[9][13].
V prvej polovici 20. storočia sa bosniačtina (ako skupina nárečí) v závislosti od autora považovala buď za súčasť (srbského dialektu) srbochorvátskeho jazyka alebo za súčasť srbského jazyka[14][15][16].
P. J. Šafárik v roku 1826 bosniačtinu uvádzal ako jedno z "podrečí" srbčiny (a nie chorvátčiny). [4]
Administratívne postavenie
Bosniačtina je jeden z troch úradných jazykov republiky Bosna a Hercegovina, spoločne s chorvátčinou a srbčinou. Má aj postavenie menšinového jazyka v Srbsku, Čierna Hore a v Kosove.
Charakteristika
Ide o jazyk de facto zhodný so srbčinou, s tým hlavným rozdielom, že obsahuje väčšie množstvo turcizmov (arabizmov a perzizmov) v slovnej zásobe, a niektoré slová má zhodné s chorvátčinou. Spadá pod tzv. štokavské dialekty južnoslovanských jazykov (resp. srbochorvátčiny). Zapisuje sa latinkou.[3]
Poznámky
- ↑ toto označenie zvykne byť považované za menej vhodné, keďže zoň môže vyplynúť, že ide o jazyk používaný obyvateľmi Bosny a Hercegoviny vo všeobecnosti, neberúc ohľad na etnicitu.[6] Slovník súčasného slovenského jazyka pri hesle bosniančina tiež uvádza poznámku, že termín „bosniačtina“ je vhodnejší.[7]
Referencie
- ↑ bosniačtina. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
- ↑ Iveta Vančová – Ľubor Králik. Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. In: Slovenská reč 3 2006
- ↑ a b c MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 76.
- ↑ a b S. 138
- ↑ bosniančina. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 229.
- ↑ Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. Slovenská reč (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV), 2006, roč. 71, čís. 3, s. 192. Dostupné online. ISSN 0037-6981.
- ↑ bosniančina. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
- ↑
- ↑ a b KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 89.
- ↑ David Dalby, Linguasphere (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".
- ↑ Benjamin W. Fortson IV, Indo-European Language and Culture: An Introduction, 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."
- ↑ Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" Dátum prístupu: 20. október 2010, str. 15–16.
- ↑ Srbsko. In: Pyramída
- ↑ srbský jazyk. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel III. N – Ž. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 211.
- ↑ Jihoslované. In: Masarykův slovník naučný. Zväzok 3. H – Kn. Praha : Československý kompas, 1927. 1040 s. S. 772 – 773.
- ↑ http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Serbokroatische+Sprache
Pozri aj
- Text slovenskej hymny v slovenčine a bosniančine (pre porovnanie) (dostupné online)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Éta
Číslovka
Česko-slovenské jazyky
Čiernohorčina
Ğ
Šó (grécke písmeno)
Šibolet
Škótčina
Škótska gaelčina
Švédčina
Ť
Afarčina
Afroázijské jazyky
Albánčina
Aleutčina
Alfa (grécke písmeno)
Alternácia (jazykoveda)
Amharčina
Anagram
Angličtina
Anticipácia (jazykoveda)
Apokopa
Arabistika
Aramejčina
Arménčina
Austronézske jazyky
Azerbajdžančina
Babylončina
Bakumpai (jazyk)
Balúčtina
Baltské jazyky
Bambarčina
Banjarčina
Bantuské jazyky
Bengálsko-ásamské jazyky
Beta (grécke písmeno)
Bosniančina
Buriatčina
Chí
Citoslovce
Dáčtina
D’oh!
Delta (grécke písmeno)
Digama
Drávidské jazyky
Dvojhláska
Dvojjazykovosť
Dzongkha
Eidetický zmysel
Epsilon
Eskimáčtina
Eskimácko-aleutské jazyky
Etymón
Evenčina
Evenkovčina
Fí
Faerčina
Fenické písmo
Filipínčina
Filológia
Fonéma
Frízština
Gama (grécke písmeno)
Gotlandčina
Gramatická kategória
Gramatický význam
Gruzínčina
Héta
Hantec
Havajčina
Hebrejčina
Holandčina
Indoárijské jazyky
Interfix
Interlingua
Inuitčina
Inverzia (jazyk)
Jazykové vedomie
Jazykový ostrov
Jerseyčtina
Jota (grécke písmeno)
Juhoslovanské jazyky
Juhozápadné turkické jazyky
Kana (písma)
Kandži
Kapa (grécke písmeno)
Kazaština
Kečuánčina
Kirgizština
Klasická japončina
Kolámí
Koppa (grécke písmeno)
Krymská tatárčina
Ksí
Kui (jazyk)
Kurdčina
Ladinčina
Lambda
Lawangan (jazyk)
Lechické jazyky
Limburčina
Lineárne písmo B
Lingvistická syntaktika
Lingvistické vedomie
Litotes
Médčina
Mí
Ma’anyančina
Malajálamčina
Maldivčina
Mansijčina
Maorijčina
Mara (jazyk v Indii)
Materinský jazyk
Medzinárodný pomocný jazyk
Minulý čas
Mongolčina
Národný jazyk
Ní
Natura
Neologizmus
Ngaju (jazyk)
Obcovací jazyk
Omega (grécke písmeno)
Operatívny zmysel
Pí (grécke písmeno)
Pahárske jazyky
Palatalizácia
Pandžábčina
Paradigmatický vzťah
Pasigrafia
Pengo (jazyk)
Poetizmus (výraz)
Polyglot
Porovnávacia jazykoveda
Portugalčina
Prípona
Príslovie
Prítomný čas
Pragmatika
Predklonka
Predpona
Pruština
Psí (grécke písmeno)
Ró (grécke písmeno)
Samojčina
Sampi
San (grécke písmeno)
Severná slovinčina
Sigma
Slovinčina
Slovný druh
Slovný tvar
Slovosled
Stará islandčina
Stará nórčina
Stigma (grécke písmeno)
Stredná angličtina
Syntaktická forma
Syntaktický diagram
Syntaktický význam
Syntaktika
Syntax (jazykoveda)
Syntetická definícia
Syntetickosť
Tatárčina
Tau
Teória jazyka
Telugčina
Théta
Tibetčina
Tongčina (Malawi)
Tongčina (Zambia)
Turečtina
Turkménčina
Tvarová rovina jazyka
Tvar znaku
Uab Meto
Udalosť rečového aktu
Ujgurčina
Ukrajinčina
Umelé slovanské jazyky
Univerzálna gramatika
Určenie pojmu
Uzbečtina
Védčina
Výslovnosť
Valónčina
Valašské nárečie
Volapük
Vulgarizmus
Wikipédia:Šablóny/Jazyk
Wikipédia:Šablóny/Výhonky
Wilamowičtina
Ypsilon (grécke písmeno)
Zéta
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk