O rovnomennej národnej prírodnej rezervácii pozri Pľaša (národná prírodná rezervácia).

Pľaša Płasza
vrch
Vrchol Pľaše v polovici marca
Štáty	Slovensko,   Poľsko
Regióny	Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy	Snina, Powiat leski
Obec	Stakčín
Katastrálne územie	Ruské
Pohorie	Bukovské vrchy
Povodie	Cirocha, Uh
Nadmorská výška	1 162,8 m n. m.
Súradnice	49°06′47″S 22°24′07″V / 49,11313°S 22,40194°V / 49.11313; 22.40194
Geologické zloženie	flyš, pieskovec
Najľahší výstup	z obce Runina po turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky	prírodná
Rok	2007 (#31)
Rok rozšírenia	2011
Číslo	1133
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Pľaša
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Pľaša (poľ. Płasza) (1 162,8 m n. m.)^[1] je vrch v Bukovských vrchoch, zároveň v Národnom parku Poloniny.

Prechádza cez neho slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni, medzi vrchmi Kurników Beskid (1 037,0 m n. m.) na severozápade a Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) na juhovýchode.

Na slovenskej strane spadá do národnej prírodnej rezervácie Pľaša, vyhlásenej v roku 1967 na výmere 110,80 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany^[2], ktorá je súčasťou Národného parku Poloniny, zatiaľ čo na poľskej strane spadá do poľ. Ciśniańsko-Wetlińskiego Parku Krajobrazowego.

Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy^[3], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)^[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

V okolí vrcholu možno pozorovať zákopy z obdobia 2. svetovej vojny. Medzi Ďurkovcom a Pľašou sú najkrajšie poloninské lúky na Slovensku.

Názov

Pôvodný názov vrchu Plasza pochádza z valašského (rumunského) slova "pleš" a znamená lysý (holý).

Výhľad

Vrchol Pľaše sa nachádza v pásme horských lúk – polonín a poskytuje nádherné panoramatické výhľady na slovenské Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy s najvyšším vrchom Vihorlat (1 075,5 m n. m.), Slanské vrchy s najvyšším vrchom Šimonka (1 092,0 m n. m.) a poľské Poloniny – Bieščady (poľ. Bieszczady) s najvyšším vrchom Tarnica (1 346 m n. m.).

Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a vrch Nízkych Tatier – Kráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.).

Turizmus

Pľaša je turisticky atraktívny vrch, vedie cez neho hlavná červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenska – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.) a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s viacerými panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne Runiny po zelenej a následne červenej turistickej značke.

Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.

Prístup

Značkované trasy

Zo Slovenska^[1]1">upraviť | upraviť zdroj

• po značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.), odtiaľ po značke na vrchol, trvanie: ↑ 3:10 h, ↓ 2:30 h, prevýšenie: 603 m
• po značke hrebeňom smerom od vrchu Jarabá skala (1 199,0 m n. m.)
• po značke hrebeňom smerom od vrchu Kruhliak (1 100,6 m n. m.)

Z Poľska^[5]upraviť | upraviť zdroj

• po značke hrebeňom smerom od vrchu Riaba Skała (1 199,0 m n. m.)
• po značke hrebeňom smerom od vrchu Okrąglik (1 100,6 m n. m.)

Možnosti dopravy do turistických východískupraviť | upraviť zdroj

Do obce Runina je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.^[6][7] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Galériaupraviť | upraviť zdroj

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Pľaša (národná prírodná rezervácia)
• Stužica – Bukovské vrchy
• Bukovské vrchy
• Poloniny
• Národný park Poloniny
• Park tmavej oblohy Poloniny
• Zoznam vrcholov v Bukovských vrchoch

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pľaša (vrch)

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Poloha na turistickej mape
• Poloha na turistickej / cykloturistickej mape
• 360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Pľaše na okolité vrchy na PeakFinder.org (po anglicky)
• Národný park Poloniny na Štátna ochrana prírody Slovenskej Republiky
• Poloniny na Poloniny.fussion.info