O rovnomennej národnej prírodnej rezervácii pozri Vihorlat (národná prírodná rezervácia).

Vihorlat
vrch
Pohľad na zasnežený Vihorlat z Červenej skaly
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Humenné
Obec	Valaškovce (vojenský obvod)
Katastrálne územie	Valaškovce-Juh, Valaškovce-Stred
Pohorie	Vihorlatské vrchy
Povodie	Laborec
Nadmorská výška	1 075,5 m n. m. Najvyšší vrch Vihorlatských vrchov
Relatívna výška	706 m 12. naj. na Slovensku
Súradnice	48°53′30″S 22°06′49″V / 48,89153°S 22,11373°V / 48.89153; 22.11373
Geologické zloženie	andezit, tuf
Najľahší výstup	z obce Kamienka
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky	prírodná
Rok	2007 (#31)
Rok rozšírenia	2011, 2017
Číslo	1133
Región	Európa
Kritériá	ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Vihorlat
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Najvyšší bod podcelku Vihorlat a okresu Humenné; Pre turistiku uzavretý

Vihorlat (1 075,5 m n. m.)^[1] je najvyšší vrch sopečného pohoria Vihorlatské vrchy, jeho výrazná dominanta. Podľa vrchu dostalo názov aj samotné pohorie.

Vihorlat je tiež najvyšším bodom okresu Humenné.

Poloha

Pohľad na Vihorlat z mesta Humenné

Vihorlat sa nachádza vo východnej časti Slovenska v Prešovskom kraji, v okrese Humenné, vo Vojenskom obvode Valaškovce. Patrí do katastrálnych území Valaškovce-Juh a Valaškovce-Stred.^[2][3]

Vrchol je vzdialený približne 15 kilometrov vzdušnou čiarou východo-juhovýchodne od mesta Humenné, 20 km severovýchodne od Michaloviec a 11 km juho-juhozápadne od Sniny.

Vrch leží vo Vihorlatských vrchoch, pohorí patriacom k najlesnatejším na Slovensku. Majestátne sa vypína nad ostatnými kopcami celého pohoria, severne od obce Poruba pod Vihorlatom. Rozprestiera sa v centrálnej časti pohoria v podcelku Vihorlat. Nachádza sa v strede hlavného hrebeňa, prebiehajúceho od východu cez Nežabec (1 023,4 m n. m.), Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), Motrogon (1 017,9 m n. m.) a Tŕstie (951,0 m n. m.) k Vihorlatu a ďalej cez Rozdielňu (784,7 m n. m.) a Kyjov (821,1 m n. m.) k Dlhej (527,0 m n. m.).^[1]

Charakteristika

Vihorlat patrí medzi nečinné vyhasnuté sopky. Pri pohľade z diaľky je pomerne dobre rozoznateľný podľa akoby „zrezaného“ vrcholu. Napriek tomu, že je to najvyšší vrch Vihorlatských vrchov, nepatrí k turisticky hojne navštevovaným kvôli jeho polohe vo vojenskom obvode a neexistencii vyznačeného turistického chodníka na jeho vrchol.

Názov

Výklad názvu Vihorlat možno nájsť v reči ľudu, ktorý obýva Vihorlat. Predpokladá sa, že názov je odvodený od vy-hor-ľ-ať, čo znamená vyhoreniská, vypáleniská, plochu, na ktorej je viac vyhorenísk spolu. Pravdepodobne toto bolo podkladom pre meno najvyššieho vrcholu a potom aj celého pohoria. Názov Vihorlat je slovanský.^[4]

Ochrana

Vrch je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Spomínaná CHKO bola vyhlásená v roku 1973 a je najmenšou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku.

Vrcholové časti vrchu zaberá Národná prírodná rezervácia Vihorlat, vyhlásená v roku 1986 na výmere 50,89 ha, s najvyšším 5. stupňom ochrany. Rezervácia bola vytvorená za účelom zachovania a ochrany vrcholovej a podvrcholovej časti vrchu. Predmetom ochrany sú prirodzené lesné a nelesné spoločenstvá s výskytom teplomilných a významných horských druhov rastlín, dôležitých z vedeckovýskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska.^[5] Vrcholové časti zároveň patria do lokality Vihorlat (SKUEV0025)^[6], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Na zabezpečenie ochrany v chránenom území – Národnej prírodnej rezervácii Vihorlat sa zakazuje:^[7]

• pohybovať sa mimo vyznačeného turistického a náučného chodníka (neexistuje tu žiaden oficiálne vyznačený chodník, akýkoľvek pohyb je tu preto nepovolený)
• zakladať oheň, táboriť, stanovať, znečisťovať územie odpadkami a odpadmi
• zbierať rastliny, vrátane ich plodov
• chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha
• rušiť pokoj a ticho

UNESCO

Vrcholové časti Vihorlatu patria do chráneného územia Vihorlatský prales^[8], skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Dôvodom zápisu boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Kategória bola neskôr viac krát rozšírená o ďalšie lokality a v súčasnosti nesie názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe).

Vrchol

Pylón na vrchole Vihorlatu

Rozľahlý vrcholový hrebeň Vihorlatu má dva vrcholy, hlavný západný a o pár metrov nižší východný. Vrcholy sú od seba vzdialené približne 400 metrov. Na vyššom západnom vrchole stojí mohutný železobetónový pylón z čias prvej Česko-slovenskej republiky, postavený v rokoch 1931 až 1935 ako jeden zo sedemnástich bodov trigonometrickej siete I. rádu. Pylón je zakončený malým krížom a je na ňom umiestnená neoficiálna tabuľka s označením kóty a schránka s vrcholovou knihou, do ktorej môžu turisti zaznamenať svoj výstup.

Vrcholové partie sú porastené trávnatými porastami, kríkmi a zakrpatenými stromami. Miestami vystupujú plochy andezitových lávových prúdov a pyroklastík. Z chladnejšej severnej strany vystupujú bukové porasty až do vrcholu. Na teplejšej južnej strane prevládajú vo vrcholovej časti trávnaté a kríkové porasty. Práve preto je z vrcholových častí lepší výhľad južným smerom, kde nič nebráni v rozhľade.

Relatívna výška Vihorlatu je 706 metrov, čo ho zaraďuje na 12. miesto v rebríčku vrchov s najväčšou relatívnou výškou na Slovensku.^[9]

Výhľad

Vrcholové časti hrebeňa Vihorlatu tvoria horské lúky, z ktorých sa naskytá strhujúci výhľad

Pohľad na vyše 180 km vzdialené nízkotatranské vrcholy Štiavnicu a Ďumbier^? z Vihorlatu
(jedno z najvzdialenejších vnútroštátnych pozorovaní v rámci územia Slovenska)^[10][11]

Vrcholové časti Vihorlatu poskytujú atraktívne výhľady do krajiny.

Vyhliadka z vrcholu je dokonalá, za priaznivého počasia pri dobrej viditeľnosti poskytuje nádherné panoramatické výhľady. Je možné dohliadnuť do 5 štátov, na územie Slovenska, Poľska, Ukrajiny, Maďarska a Rumunska, jediného štátu s ktorým nesusedíme a predsa môžeme vidieť jeho územie.

Samotné výhľady sa naskytajú na hlavný hrebeň i bočné hrebene Vihorlatských vrchov, západným smerom na mohutne vypínajúce sa Slanské vrchy s najvyšším vrchom Šimonka (1 092,0 m n. m.). Pohľadom ako z lietadla si je odtiaľ možné prezrieť celú Východoslovenskú nížinu, ležiacu o takmer 1000 metrov nižšie, po ktorej sa rozlieva Zemplínska šírava. Dovidieť na mestá Michalovce, Humenné, Trebišov, Vranov nad Topľou, Veľké Kapušany, Sečovce, Kráľovský Chlmec, Sobrance, Čierna nad Tisou a do Ukrajiny na najväčšie mesto Zakarpatskej oblasti Užhorod.

Z východného vrcholu je severovýchodným smerom výhľad na slovenské Poloniny – Bukovské vrchy s najvyšším vrchom Kremenec (1 221,0 m n. m.), poľské Poloniny – Bieščady (poľ. Bieszczady) s najvyšším vrchom Tarnica (1 346 m n. m.) a ukrajinské Poloniny.

Výhľady na Tatry

Za dobrých poveternostných podmienok prevažne v zime je vidno smerom na západo-severozápad vyše 140 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry.^[12] Okrem iných mohutne sa vypínajúcich tatranských štítov dovidieť aj na najvyšší vrch Tatier, Slovenska a celých Karpát, na Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.) vzdialený vzdušnou čiarou 147,9 km.

Západným smerom možno dovidieť na Nízke Tatry, ich východnú časť Kráľovohoľské Tatry s najvyšším 144,7 km vzdušnou čiarou vzdialeným vrchom Kráľova hoľa (1 946,1 m n. m.). Možný ponúkajúci sa pohľad na ich západnú časť Ďumbierske Tatry so 180,2 km vzdušnou čiarou vzdialeným vrchom Štiavnica (2 025,3 m n. m.) a 181,2 km vzdušnou čiarou vzdialeným najvyšším vrchom Ďumbier (2 045,9 m n. m.) patrí medzi najvzdialenejšie vnútroštátne výhľady v rámci územia Slovenska.^[10][11][13] Tieto dva najďalej vzdialené nízkotatranské vrcholy viditeľné z Vihorlatu sa nachádzajú v Žilinskom kraji (Ďumbier sčasti aj v Banskobystrickom kraji).

Výhľady na ukrajinské Karpaty

Východným smerom z východného vrcholu možno dovidieť na ukrajinské Karpaty, na ich vrchy ako Ljutanská Holica (ukr. Лютянська Голиця) (1 375 m n. m.) spoza ktorej vytŕča Ostrá Hora (ukr. Гостра Гора) (1 405 m n. m.), na nezameniteľný vrch Polonina Runa (ukr. Полонина Руна) (1 482 m n. m.) a pohorie Polonina Boržava (ukr. Полонина Боржава) s najvyšším vrchom Stoj (ukr. Стой) (1 681 m n. m.).^[14][15] Pozorovateľné sú aj ďaleké ukrajinské Gorgany (ukr. Ґорґани), konkrétne ich vrch Kanč (ukr. Канч) (1 578 m n. m.).^[16][17]

Výhľady do Rumunska

Z Vihorlatu za optimálnych poveternostných podmienok je juhovýchodným smerom možné pozorovať Gutínske vrchy (rum. Munții Gutâi) vypínajúce sa na severozápade Rumunska. Dovidieť na ich horskú skupinu rum. Munții Igniș, na jej najvyšší 173,2 km vzdušnou čiarou vzdialený vrch rum. Vârful Igniș (1 307 m n. m.) týčiaci sa poblíž mesta Baia Mare. Možné je vidieť aj ďalšie vrchy gutínskeho pohoria ako napríklad 161,4 km vzdušnou čiarou vzdialený rum. Vârful Rotunzilor (1 241 m n. m.), 160,4 km vzdušnou čiarou vzdialený rum. Vârful Ogorohii (1 191 m n. m.) či 160,2 km vzdušnou čiarou vzdialený rum. Vârful Pietroasa (1 200 m n. m.).^[18] Takéto podmienky pre pozorovanie sú však veľmi zriedkavé.

Za výnimočne „perfektných“ poveternostných podmienok, smerom na juh je možné dovidieť na veľmi vzdialené (cca 230-250 km) Apusenské vrchy (rum. Munții Apuseni) v Transylvánii v severozápadnom Rumunsku. Je možné pozorovať ich horskú skupinu rum. Masivul Vlădeasa s najvyšším, 242,5 km vzdušnou čiarou vzdialeným vrchom rum. Vârful Vlădeasa (1 836 m n. m.).^[19][20] Toto pohorie vidieť zrejme len veľmi ojedinele.

Kým počas dňa je možné zahliadnuť hlavne rôzne vrchy okolitých krajín, z nočného Vihorlatu zase možno sledovať žiaru vzdialenejších nočných miest, akými sú napríklad Mukačevo a Berehovo na Ukrajine a teoreticky počas letných nocí v diali aj žiaru nočnej Níreďházy v Maďarsku, či nočného Satu Mare v Rumunsku.^[21]

Prírodné pomery

Flóra

Vplyvom teplých vzdušných prúdov z nížiny a výhrevného andezitového substrátu rastú na južných svahoch Vihorlatu vo vysokej nadmorskej výške teplomilné rastlinné spoločenstvá. Na chladnejšej severnej strane je bukový les vyvinutý až do vrcholu a rastú tam horské druhy, akými sú soldanelka horská (Soldanella montana) a podbelica alpínska (Homogyne alpina).^[22] Na skalnatom hrebeni rastú významné druhy krovín, ako napr. ríbezľa alpínska (Ribes alpinum), tavoľník prostredný (Spiraea media), skalník lesklý (Cotoneaster lucidus), ruža ovisnutá (Rosa pendulina), plamienok alpínsky (Clematis alpina) a ďalšie. Na presvetlených miestach rastie telekia ozdobná (Telekia speciosa), symbol Vihorlatských vrchov.

Fauna

Živočíchy sú štandardne zastúpené poľovnou zverou ako jeleň lesný (Cervus elaphus), srnec lesný (Capreolus capreolus), diviak lesný (Sus scrofa), muflón lesný (Ovis musimon) a iné. Z veľkých a vzácnych šeliem sa tu vyskytuje medveď hnedý (Ursus arctos)^[23], vlk dravý (Canis lupus) a rys ostrovid (Lynx lynx). Z ďalších šeliem je to mačka divá (Felis silvestris) a líška hrdzavá (Vulpes vulpes).

Z plazov (Reptilia) je možné vzácne stretnúť najjedovatejšieho hada prirodzene sa vyskytujúceho na území Slovenska vretenicu severnú (Vipera berus) či nášho najväčšieho hada, hojne rozšírenú užovku stromovú (Zamenis longissima). Okolo lesných potôčikov a studničiek sa zdržiava salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra).

Z menších, menej viditeľných, ale o to vzácnejších živočíchov sa tu vyskytuje zákonom chránený fuzáč alpský (Rosalia alpina), veľmi vzácny východokarpatský druh fuzáč červenoštíty (Strangalia thoracica) a iné.

V hlbších lesoch hniezdia vzácne dravce, hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus), orol krikľavý (Clanga pomarina) a včelár lesný (Pernis apivorus). V korunách stromov môžeme zahliadnuť ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos) a muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis).

Značkovanie turistických chodníkov v období Uhorska

Prvé turistické objekty na území Slovenska mimo Vysokých Tatier boli postavené v roku 1880 vo Vihorlatských vrchoch Uhorským karpatským spolkom – Beskydskou sekciou založenou v Užhorode, za podpory grófa Sztárayho, išlo o dve turistické útulne pri Morskom oku a pod Sninským kameňom. V roku 1881 bol vyznačený turistický chodník od Morského oka na Sninský kameň, existuje dodnes. V roku 1883 vybudovala už Východokarpatská sekcia so sídlom v Sátoraljaújhely turistickú útulňu pod Vihorlatom, k nej bol v roku 1885 vyznačený turistický chodník z Jovsy a odtiaľ na Sninský kameň a k Morskému oku.^[24]

Turizmus

Poľana pod Vihorlatom (940 m n. m.), odtiaľ vedie lesom neoficiálne vyznačený chodník na vrchol Vihorlatu

Vihorlat je oficiálne turistom neprístupný. Nachádza sa na území Vojenského obvodu Valaškovce. Z uvedeného dôvodu na vrchol nevedie žiadna turistická značka. Oblasť vrchu patrí pod správu štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR, vrcholová časť sa nachádza v Národnej prírodnej rezervácii Vihorlat, s najvyšším 5. stupňom ochrany, kde neexistujú vyznačené turistické chodníky a akýkoľvek pohyb je tam nepovolený.

Od 1. 7. 2012 bol zásluhou vtedajšieho ministra obrany Ľubomíra Galka prijatý zákon o sprístupnení vojenských lesov verejnosti^[25] (naďalej však platí, že vstup do vojenských obvodov je zakázaný v čase, keď na jeho území prebiehajú vojenské cvičenia), začo mu michalovskí turisti z klubu Prvý michalovský klub slovenských turistov osadili na vrcholovom pylóne ďakovnú tabuľu. Zlegalizovať výstupy na Vihorlat sa však odvtedy nepodarilo. Oficiálne turistické chodníky vedú z Poruby pod Vihorlatom, Remetských Hámrov, Zemplínskych Hámrov a Morského oka len do sedla Poľana pod Vihorlatom (940 m n. m.), po hranicu vojenského obvodu. Z Poľany pod Vihorlatom sa vystupuje na Vihorlat po zreteľne vyšliapanom, no neoficiálne vyznačenom lesnom chodníku cez územie vojenského obvodu a cez spomínanú národnú prírodnú rezerváciu, kde platí prísny zákaz vstupu. Výstup spomínaným chodníkom trvá cca 20 minút. Vojenské lesy a majetky SR (VLM SR), š. p., Odštepný závod Kamenica nad Cirochou ako správca lesov na území a mimo územia vojenského obvodu nesúhlasí s vyznačovaním turistických chodníkov na spravovanom území.^[26]

Podoba neoficiálnej červenej značky pozostávajúca z červeného (vodiaceho) a bieleho pásu, namaľovaného na kmeni stromu

Na vrchol je možné dostať sa čoraz častejšie využívaným hrebeňovým chodníkom zo západu od Kyjova vyznačeným neoficiálnou červenou značkou pozostávajúcou z červeného (vodiaceho) a bieleho pásu. Chodník začína nad obcou Porúbka na lesnej asfaltovej ceste spájajúcej spomínanú obec s oblasťou Vinianskeho jazera pri obci Vinné. Prechádza povedľa dvoch partizánskych bunkrov, cez Pirnagov vrch (644,0 m n. m.), Kyjov (821,1 m n. m.), Rozdielňu (784,7 m n. m.), Malý Peňažník (738,4 m n. m.) a vrchol Vihorlatu.

Kedysi viedol na vrchol Vihorlatu turistický chodník z obce Jovsa, vyznačený oficiálnou modrou turistickou značkou. Kvôli uzávere vojenského územia na základe legislatívnych zmien bol od 1. 7. 2006 Ministerstvom obrany Slovenskej republiky Obvodným úradom Vojenského obvodu Valaškovce zrušený a dnes už neexistuje.

Najľahší je výstup z obce Kamienka po nevyznačených lesných cestách s prevýšením 848 metrov.

Legálne možnosti výstupu

Hromadné akcie, ktoré ponúkajú legálnu možnosť výstupu na Vihorlat, majú vybavenú výnimku zo zákazu vstupu sú pre turistov možným spôsobom zdolania jeho vrcholu, kedy sa neporušuje zákon.

Medzi najstaršiu takúto akciu, ktorá sa koná každý rok v máji patrí Poď na Podhoroď. Táto známa turistická akcia, organizovaná turistickým klubom LOKO Humenné sa koná od roku 1986. Prechádza sa pri nej celý hlavný hrebeň Vihorlatských vrchov v dĺžke cca 50 km s výstupom na vrch Vihorlat, ide o viacdňovú akciu s prenocovaním v lese.

5. júla v sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda vyvážajú turistov z obce Zemplínske Hámre autobusy pod Vihorlat, pešo potom vystúpia na jeho vrchol. Akcia nesie názov Cyrilo-metodský výstup na Vihorlat a organizuje ju obec Zemplínske Hámre a Turistický oddiel TJ Vihorlat Zemplínske Hámre. Na akcii nechýba svätá omša v sedle Poľana pod Vihorlatom so začiatkom o 12. hodine.

1. septembra, v Deň Ústavy Slovenskej republiky sa každoročne stretávajú turisti na vrchole Vihorlatu v rámci akcie Hviezdicový turistický výstup na Vihorlat organizovanej občianskym združením Návraty a miestnou organizáciou Slovenskej národnej strany (SNS) Kamenica nad Cirochou. Na akcii nechýba slávnostný príhovor predstaviteľa SNS so začiatkom o 12. hodine.

Riziká

Keďže sa vrch nachádza vo vojenskom obvode, kde sa v súčasnosti konajú vojenské cvičenia a ich súčasťou sú aj ostré streľby, následkom ktorých hrozí vážne ohrozenie života a zdravia osôb, je nutné dodržiavať pokyny a nevstupovať do vojenského obvodu počas vojenských cvičení. V roku 2015 počas vojenského cvičenia dve protitankové strely nezasiahli cieľ a dopadli blízko rodinných domov v obci Zemplínske Hámre v hraniciach vojenského priestoru.^[27]

Pohľad na Vysoké Tatry z Vihorlatu

Pohľad na Vihorlat (vpravo) zo Sninského kameňa počas inverzie

Pohľad na zamrznutý Vihorlat od juhozápadu v zime

Pohľad na Vihorlat zo Sninského kameňa pri západe slnka

Prístup

Značkované trasy

• po značke zo záchytného parkoviska Krivec (562 m n. m.) pod Morským okom k smerovníku Morské oko, kaštielik (618 m n. m.), odtiaľ po značke popri Malom Morskom oku cez Jedlinku (846 m n. m.), odtiaľ po značke cez sedlo Rozdiel (815 m n. m.), odtiaľ po značke cez Poľanu pod Vihorlatom (940 m n. m.), odtiaľ po neoficiálne vyznačenom chodníku na vrchol, trvanie: ↑ 4:05 h, ↓ 3:20 h, prevýšenie: 514 m
• po značke z obce Poruba pod Vihorlatom cez Poľanu pod Vihorlatom (940 m n. m.), odtiaľ po neoficiálne vyznačenom chodníku na vrchol, trvanie: ↑ 3:00 h, ↓ 2:30 h, prevýšenie: 876 m
• po značke z obce Remetské Hámre cez Starú koniareň (525 m n. m.), odtiaľ po značke cez Poľanu pod Vihorlatom (940 m n. m.), odtiaľ po neoficiálne vyznačenom chodníku na vrchol, trvanie: ↑ 2:50 h, ↓ 2:20 h, prevýšenie: 800 m
• po značke z obce Zemplínske Hámre cez sedlo Tri tably (825 m n. m.), odtiaľ po značke cez sedlo Rozdiel (815 m n. m.), odtiaľ po značke cez Poľanu pod Vihorlatom (940 m n. m.), odtiaľ po neoficiálne vyznačenom chodníku na vrchol, trvanie: ↑ 4:10 h, ↓ 3:20 h, prevýšenie: 729 m
• po neoficiálnej červenej značke^[28] (podoba značky: červený a biely pás) z lesnej asfaltovej cesty nad obcou Porúbka cez vrchy Kyjov (821,1 m n. m.) a Rozdielňa (784,7 m n. m.), trvanie: cca ↑ 5:00 h, ↓ 4:30 h, prevýšenie: 775 m
• modrá značka z obce Jovsa je zrušená! (výstup po značke trval ↑ 3:30 h a zostup ↓ 3:00 h s prevýšením 936 m)

Možnosti dopravy do turistických východísk

Do obcí, ktoré predstavujú možný východiskový bod peších turistických trás na Vihorlat z „humenskej/sninskej strany“, ako Porúbka, Kamienka a Zemplínske Hámre, je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.^[29] Z „michalovskej/sobraneckej strany“ je prístup do východiskových obcí Jovsa, Poruba pod Vihorlatom a Remetské Hámre obsluhovaný prímestskými autobusovými linkami spoločnosti ARRIVA Michalovce.^[30] Zo severnej a západnej strany je popri pohorí vybudovaná železničná trať. Vlakovou dopravou ŽSR je možné dopraviť sa do miest v blízkosti Vihorlatu, do mesta Michalovce, Humenné, alebo Snina. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Pravidlá

Pri všetkých možných variantoch výstupu na Vihorlat sa vstupuje do národnej prírodnej rezervácie s najvyšším 5. stupňom ochrany, kde nie je vyznačený turistický chodník, akýkoľvek pohyb je tam nepovolený a zároveň sa vstupuje na územie vojenského obvodu. Pred vstupom na územie vojenského obvodu je osoba povinná presvedčiť sa, či na území vojenského obvodu alebo na jeho časti nie je vyhlásený dočasný alebo trvalý zákaz vstupu (pozri: harmonogram vojenských cvičení na území vojenských obvodov na webovom sídle Ministerstva obrany Slovenskej republiky). Je zakázané zdržiavať sa na území vojenského obvodu dlhšie ako 24 hodín.^[31] Legálnym spôsobom výstupu na Vihorlat môžu byť hromadné akcie s vybavenou výnimkou zo zákazu vstupu, ako Poď na Podhoroď, Hviezdicový turistický výstup na Vihorlat a Cyrilo-metodský výstup na Vihorlat.

Pravidelné podujatia

Poď na Podhoroď (prechod Vihorlatských vrchov)

Usporiadateľ: Turistický klub LOKO Humenné

Termín konania: máj

Trasa: 1. deň: Podhoroď – Strihovské sedlo – Sninský kameň

2. deň: Sninský kameň – Vihorlat – Kyjov – Porúbka

Druh podujatia: pešia turistika

Turistický klub LOKO Humenné organizuje každoročne, od roku 1986, v máji, tradičný viacdňový turistický prechod Vihorlatských vrchov, pod názvom Poď na Podhoroď, pri ktorom sa prechádza celý hlavný hrebeň Vihorlatských vrchov s výstupom na vrch Vihorlat. Ide o legálny výstup s vybavenou výnimkou zo zákazu vstupu.

Cyrilo-metodský výstup na Vihorlat

Usporiadateľ: obec Zemplínske Hámre a Turistický oddiel TJ Vihorlat Zemplínske Hámre

Termín konania: 5. júl

Trasa: Zemplínske Hámre – Vihorlat

Druh podujatia: pešia turistika

Program: svätá omša so začiatkom o 12. hodine v sedle Poľana pod Vihorlatom

Obec Zemplínske Hámre a Turistický oddiel TJ Vihorlat Zemplínske Hámre organizujú 5. júla v sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda, tradičný výstup na vrch Vihorlat, pod názvom Cyrilo-metodský výstup na Vihorlat. Ide o legálny výstup s vybavenou výnimkou zo zákazu vstupu.

Hviezdicový turistický výstup na Vihorlat

Usporiadateľ: Občianske združenie Návraty z Michaloviec, Miestna organizácia SNS Kamenica nad Cirochou

Termín konania: 1. september

Trasa: Poruba pod Vihorlatom – Vihorlat

Druh podujatia: pešia turistika

Program: slávnostný príhovor predstaviteľa SNS so začiatkom o 12. hodine na vrchole Vihorlatu

Občianske združenie Návraty z Michaloviec a Miestna organizácia Slovenskej národnej strany Kamenica nad Cirochou organizujú každoročne, od roku 1997, 1. septembra v Deň Ústavy Slovenskej republiky, tradičný hviezdicový výstup na vrch Vihorlat, pod názvom Hviezdicový turistický výstup na Vihorlat. Ide o legálny výstup s vybavenou výnimkou zo zákazu vstupu.

Predsilvestrovský výstup na Vihorlat

Usporiadateľ: športoví nadšenci z Outdoor Humenné

Termín konania: december

Trasa: Kamienka – Vihorlat – Zemplínske Hámre

Druh podujatia: pešia turistika

Športoví nadšenci z Outdoor Humenné organizujú každoročne, od roku 2007, v decembri pred Silvestrom, tradičný jednodňový zimný výstup na vrch Vihorlat, pod názvom Predsilvestrovský výstup na Vihorlat.

Okolie vrchu

Navôkol sa rozprestiera región Zemplín, ten je rozdelený pohorím Vihorlat na Horný Zemplín na severe a na Dolný Zemplín na juhu.

Smerom na západ sa mohutne vypínajú Slanské vrchy s najvyšším vrchom Šimonka (1 092,0 m n. m.).

Východným smerom sa tiahne hranica s Ukrajinou. Hranicu tvorí sčasti hlavný hrebeň Popriečneho s najvyšším vrchom Vetrová skala (1 024,5 m n. m.) a severnejšie hrebene Bukovských vrchov, ktorých hlavný hrebeň tvorí na severovýchode hranicu s Poľskom. V spomínaných Bukovských vrchoch je vyhlásený Národný park Poloniny. Najvyšším vrchom je Kremenec (1 221,0 m n. m.), na ňom sa nachádza najvýchodnejší bod Slovenska. Zľava nadväzuje na Bukovské vrchy Laborecká vrchovina.

Severovýchodne od Vihorlatu sa v pohorí rozlieva jeho najväčšie jazero a zároveň tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku, čarovné Morské oko, nad ním sa týči turistami vyhľadávaný Sninský kameň (1 006,0 m n. m.).

Obraz krajiny na juhu má úplne iný charakter – tvorí ju rozľahlá Východoslovenská nížina, ležiaca takmer o kilometer nižšie ako vrchol Vihorlatu, po nej sa rozlievajú vodné plochy Zemplínska šírava a Senianske rybníky.

Vysoko v horách na severnej strane pohoria Vihorlat sa kedysi nachádzala obec Valaškovce. V roku 1937 za prvej Česko-slovenskej republiky boli pôvodní obyvatelia z obce vysídlení z dôvodu vzniku vojenského výcvikového priestoru. Vojenský obvod Valaškovce ktorý tu vznikol v roku 1933 zaberá časť pohoria Vihorlatské vrchy, vrátane vrchu Vihorlat. Na území vojenského obvodu sa v súčasnosti konajú vojenské cvičenia.^[32]

Neďaleko vrchu Vihorlat v okolí obce Poruba pod Vihorlatom bol objavený nový nerast Vihorlatit. Poruba pod Vihorlatom sa preto stala typovou lokalitou. Je to zároveň jediná lokalita na svete kde sa vyskytuje. Vihorlatit je zlúčeninou bizmutu, selénu a telúru.

Významné najvyššie vrchy pohorí v najbližšom okolí

Okolité významné najvyššie vrchy pohorí viditeľné z Vihorlatu a vzdialenosť k nim:^[33]

	Minčol (SK) (1 157,2 m n. m.) 90,4 km	Vysoký grúň (SK/PL) (904,9 m n. m.) 34,6 km	Kremenec (SK/PL/UA) (1 221,0 m n. m.) 39,7 km
	Šimonka (SK) (1 092,0 m n. m.) 47,6 km		Polonina Runa (UA) (1 482 m n. m.) 52,0 km
	Veľký Milič (SK/HU) (895,0 m n. m.) 59,5 km	Vârful Vlădeasa (RO) (1 836 m n. m.) 242,5 km	Vetrová skala (SK/UA) (1 024,5 m n. m.) 22,1 km

Podnebieupraviť | upraviť zdroj