Kamenná lúka

	Kamenná lúka; Kamienna
	vrch
	Vrchol Kamennej lúky začiatkom augusta
Štáty	Slovensko, Poľsko
Regióny	Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy	Snina, Powiat bieszczadzki
Obec	Nová Sedlica
Pohorie	Bukovské vrchy
Povodie	Uh
Nadmorská výška	1 200,9 m n. m. ;
Súradnice	49°05′28″S 22°32′51″V / 49,0911°S 22,5474°V
Geologické zloženie	flyš, pieskovec
Najľahší výstup	z obce Nová Sedlica po turistickej značke
	Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky	prírodná
Rok	2007 (#31)
Rok rozšírenia	2011
Číslo	1133
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ix
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Prešovského kraja
	Wikimedia Commons: Kamenná lúka
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál
	Druhý najvyšší vrch Bukovských vrchov

Súradnice: 49°05′28″S 22°32′51″V / 49,0911°S 22,5474°V

Kamenná lúka (poľ. Kamienna) (1 200,9 m n. m.)^[1] je druhý najvyšší vrch Bukovských vrchov, zároveň v Národnom parku Poloniny.

Vrcholovú časť tvoria lúky a pieskovcové bloky, podľa nich dostal vrch pomenovanie.

Prechádza cez neho slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni, medzi vrchmi Hrúbky (1 186,4 m n. m.) na západe a Kremenec (1 221,0 m n. m.) na východe, v jednom z najvýznamnejších karpatských pralesoch – Stužici, chránenom ako národná prírodná rezervácia (pozri: NPR Stužica), vyhlásená v roku 1965 na výmere 761,49 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.^[2]

Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy^[3], do ktorého patrí aj spomínaná NPR Stužica a ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)^[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Výhľad

Pohľad na ukrajinské vrchy z vrcholu Kamennej lúky, nachádzajúce sa v pohorí Gorgany (ukr. Ґорґани)

Vrchol poskytuje výhľad na poľské vrchy poľ. Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.), poľ. Smerek (1 222,5 m n. m.) s pohorím poľ. Połonina Wetlińska, slovenskú Sedlickú kotlinu s pohorím Vihorlatské vrchy s najvyšším vrchom Vihorlat (1 075,5 m n. m.) a ukrajinskú Stužickú kotlinu s ukrajinskými vrchmi Polonina Runa (ukr. Полонина Руна) (1 482 m n. m.), Ostrá Hora (ukr. Гостра Гора) (1 405 m n. m.), s pohoriami Polonina Boržava (ukr. Полонина Боржава) s najvyšším vrchom Stoj (ukr. Стой) (1 681 m n. m.) a Bukovska Polonina (ukr. Букуська Полонина) s najvyšším vrchom Pikuj (ukr. Пікуй) (1 408 m n. m.).^[5]^[6]

Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno hlboko do vnútrozemia Ukrajiny na vyše 100 km vzdušnou čiarou vzdialené ukrajinské vrchy ako Jajko Ilemskie (ukr. Яйко-Ілемське) (1 680 m n. m.), Mołoda (ukr. Молода) (1 724 m n. m.), Grofa (ukr. Ґрофа) (1 748 m n. m.), Parenkie (ukr. Паренки) (1 737 m n. m.) a Popaďa (ukr. Попадя) (1 740 m n. m.) nachádzajúce sa v pohorí Gorgany (ukr. Ґорґани).^[7]

Turizmus

Cez vrch Kamenná lúka vedie hlavná červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenska – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.) a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s viacerými panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z najvýchodnejšej obce na území Slovenska Novej Sedlice.

Obec Nová Sedlica predstavuje východiskový bod do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň – na trojhraničný vrch Kremenec, Kamennú lúku, do oblasti Stužice a Jarabej skaly. Je tu možnosť ubytovania a stravovania v zariadeniach Penzión Kremenec a Hostinec Beskyd.

Prístup

Značkované trasy

Zo Slovenska^[1]1">upraviť | upraviť zdroj

po značke z obce Nová Sedlica cez vrch Kremenec (1 221,0 m n. m.), trvanie: ↑ 3:50 h, ↓ 3:25 h, prevýšenie: 791 m
po značke z obce Nová Sedlica cez vrch Čierťaž (1 071,0 m n. m.), odtiaľ po značke cez vrch Hrúbky (1 186,4 m n. m.), trvanie: ↑ 4:25 h, ↓ 3:25 h, prevýšenie: 791 m
po značke hrebeňom smerom od vrchu Jarabá skala (1 199,0 m n. m.)

Z Poľska^[8]upraviť | upraviť zdroj

po značke z Przełęcz Wyżniańska (854,6 m n. m.) popri turistickej horskej chate Bacówka PTTK Pod Małą Rawką (930 m n. m.), ďalej po značke cez vrchy Mała Rawka (1 271,5 m n. m.) a Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.) a ďalej po značke cez vrch Krzemieniec (1 221,0 m n. m.), trvanie: ↑ 3:00 h, ↓ 2:20 h, prevýšenie: 346 m
po značke z obce Ustrzyki Górne cez vrch Krzemieniec (1 221,0 m n. m.), trvanie: ↑ 3:30 h, ↓ 2:55 h, prevýšenie: 545 m
po značke z obce Wetlina, ďalej po značke cez vrchy Mała Rawka (1 271,5 m n. m.) a Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.) a ďalej po značke cez vrch Krzemieniec (1 221,0 m n. m.), trvanie: ↑ 4:40 h, ↓ 3:40 h, prevýšenie: 551 m
po značke hrebeňom smerom od vrchu Riaba Skała (1 199,0 m n. m.)

Možnosti dopravy do turistických východískupraviť | upraviť zdroj

Do obce Nová Sedlica je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.^[9]^[10] Vzdialenosť: Humenné-Nová Sedlica 65,9 km, Snina-Nová Sedlica 44,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Galériaupraviť | upraviť zdroj

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Pohľad na poľské vrchy Mała Rawka a Wielka Rawka z vrcholu Kamennej lúky
Pohľad na poľský vrch Smerek (1 222,5 m n. m.) a pohorie Połonina Wetlińska z vrcholu Kamennej lúky
Vrchol Kamennej lúky začiatkom augusta
Vrchol Kamennej lúky začiatkom augusta
Pohľad na ukrajinské Poloniny z vrcholu Kamennej lúky
Pohľad na ukrajinské Poloniny z vrcholu Kamennej lúky
Pohľad na poľský vrch Smerek (1 222,5 m n. m.) a pohorie Połonina Wetlińska z vrcholu Kamennej lúky
Pohľad na poľský vrch Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.) z vrcholu Kamennej lúky

Referencieupraviť | upraviť zdroj

↑ ^a ^b Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
↑ Kamenná lúka. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
↑ Stužica-Bukovské vrchy – mapa online. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, cit. 2015-06-13. Dostupné online.
↑ Bukovské vrchy online. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, cit. 2015-08-02. Dostupné online.
↑ Туристична карта Верховинський Вододільний Хребет – Полонина Руна (Рівна) (Turistická mapa Verchovyns'kyj Vododil'nyj chrebet – Polonina Runa (Rovná)) 1 : 50 000. Украина (Ukrajina) : ACCA, 2014. ISBN 978-966-262-350-5.
↑ Туристична карта Боржава (Turistická mapa Boržava) 1 : 50 000. Украина (Ukrajina) : ACCA, 2014. ISBN 978-966-2623-47-5.
↑ Туристична карта Західні Горгани (Turistická mapa Západné Gorgany) 1 : 50 000. Украина (Ukrajina) : ACCA, 2013. ISBN 978-966-262-321-5.
↑ Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.
↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kamenná lúka

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Poloha na turistickej mape
Poloha na turistickej / cykloturistickej mape
Turistická mapa Karpatská turistická cesta, časť 1 (Aurius, 2013), časť 2 (v súborovom formáte PDF)
360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Kemennej lúky na okolité vrchy na PeakFinder.org (po anglicky)
Národný park Poloniny na Štátna ochrana prírody Slovenskej Republiky
Poloniny na Poloniny.fussion.info

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Turistická_mapa_118_Bukovské_vrchy-1] Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.

[2] Kamenná lúka. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.

[3] Stužica-Bukovské vrchy – mapa online. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, cit. 2015-06-13. Dostupné online.

[4] Bukovské vrchy online. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, cit. 2015-08-02. Dostupné online.

[5] Туристична карта Верховинський Вододільний Хребет – Полонина Руна (Рівна) (Turistická mapa Verchovyns'kyj Vododil'nyj chrebet – Polonina Runa (Rovná)) 1 : 50 000. Украина (Ukrajina) : ACCA, 2014. ISBN 978-966-262-350-5.

[6] Туристична карта Боржава (Turistická mapa Boržava) 1 : 50 000. Украина (Ukrajina) : ACCA, 2014. ISBN 978-966-2623-47-5.

[7] Туристична карта Західні Горгани (Turistická mapa Západné Gorgany) 1 : 50 000. Украина (Ukrajina) : ACCA, 2013. ISBN 978-966-262-321-5.

[8] Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.

[9] Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.

[10] Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

z d u Bukovské vrchy
Podcelky (časti)	Bukovce Ruská kotlina Runinská kotlina Sedlická kotlina Uličská kotlina Nastaz
Veľkoplošné chránené územie	Národný park Poloniny
Národné prírodné rezervácie	Havešová Jarabá skala Pľaša Pod Ruským Rožok Stinská Stužica
Prírodné rezervácie	Bahno Borsučiny Borsukov vrch Bzaná Gazdoráň Grúnik Hlboké Ruské Stinská slatina Stružnická dolina Šípková Udava Uličská Ostrá
Prírodné pamiatky	Ulička
Biosférické rezervácie	Biosférická rezervácia Východné Karpaty
Chránené vtáčie územia Natura 2000	Bukovské vrchy
Územia európskeho významu Natura 2000	Bukovské vrchy Stinská Ublianka Ulička
Lokality Svetového dedičstva UNESCO	Biosférická rezervácia Východné Karpaty Havešová Rožok Stužica – Bukovské vrchy
Parky tmavej oblohy	Park tmavej oblohy Poloniny
Kultúrne a historické pamiatky	Porta Rusica
Drevené kostoly	Chrám svätého Michala archanjela (Topoľa, 1700) Chrám svätého Michala archanjela (Uličské Krivé, 1718) Chrám svätého Michala archanjela (Ruský Potok, 1740) Chrám svätého Michala archanjela (Nová Sedlica, dnes skanzen v Humennom, 1745) Chrám svätého Jána Krstiteľa (Kalná Roztoka, 1750) Chrám svätého biskupa Mikuláša (Zboj, dnes skanzen v Bardejovských Kúpeľoch, 1775) Chrám svätého Juraja (Jalová, 1792)
Vodné nádrže	Starina
Vybrané vrchy Bukovských vrchov Zoznam vrcholov	Kremenec (1 221,0 m n. m.) Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.) Jarabá skala (1 199,0 m n. m.) Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) Hrúbky (1 186,4 m n. m.) Pľaša (1 162,8 m n. m.) Čelo (1 158,8 m n. m.) Kruhliak (1 100,6 m n. m.) Stinská (1 092,6 m n. m.) Čierťaž (1 071,0 m n. m.) Veľký Bukovec (1 011,9 m n. m.) Strop (1 011,2 m n. m.) Rypy (1 002,7 m n. m.) Šipková (995,0 m n. m.) Borsukov vrch (991,4 m n. m.) Černiny (929,4 m n. m.)
Sedlá Bukovských vrchov	Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.) Sedlo pod Čierťažou (905,0 m n. m.) Ruské sedlo (801,0 m n. m.)
Zoznamy	Zoznam vrcholov