Stakčín
obec
Stakčín
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Snina
Región	Zemplín
Vodný tok	Cirocha
Nadmorská výška	260 m n. m.
Súradnice	49°00′05″S 22°13′48″V / 49,001318°S 22,230062°V / 49.001318; 22.230062
Rozloha	167,75 km² (16 775 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 352 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	14,02 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1317
Starosta	Dušan Kolcun[3] (HLAS-SD)
PSČ	067 61
ŠÚJ	520829
EČV (do r. 2022)	SV
Tel. predvoľba	+421-57
Adresa obecného úradu	Obecný úrad SNP 574/6 067 61  Stakčín
E-mailová adresa	stakcin@stakcin.eu
Telefón	057767 43 09
Fax	057767 43 09
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Stakčín
Webová stránka: stakcin.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Stakčín je obec na Slovensku v okrese Snina. Obec sa nachádza v údolí rieky Cirocha, medzi Sninou a Starinou, pri sútoku potokov Ternovec a Oľchovec. Je obkolesená na juhu južným úpätím masívu Nastaz, ktorý je súčasťou Bukovských vrchov a Vihorlatským pohorím. Obec je vstupnou bránou do Národného parku Poloniny.

Ulice

Slovenského národného povstania, Dlhá, Duchnovičova, Parková, Sadová, Ševčenkova, Švermova, Záhradná, Československej armády, Fučíkova, Lesná, Cirkevná, Dobrianskeho, Partizánska, Mieru, Duklianská

Vodné toky

• Cirocha
• Oľchovec
• Kolonička
• Chotinka
• Ternovec

Dejiny

O osídlení tejto oblasti už v dobe bronzovej, teda v období na prelome 2. a 1. tisícročia pred naším letopočtom, naznačuje nález zachovalej bronzovej sekerky s tuľajkou a s uškom, zdobenej plastickými rebrami. Našla sa juhovýchodne od Stakčína, blízko cesty vedúcej do Uble pri výkopových prácach pre elektrické vedenie v roku 1964.

V roku 1317 daroval Karol Róbert šľachticovi Filipovi Drugethovi početné rozsiahle územné majere. Medzi darovanými bola aj dedina Stakčín. Pričom v darovacej listine je o nej prvá správa z roku 1492.

V 2. polovici 14. storočia sa do Stakčína prisťahovalo početné rusínske obyvateľstvo so šoltýsom a postupne nadobudlo v dedine úplnú prevahu. Syn tamojšieho šoltýsa bol od roku 1492 členom zbojníckej a zločineckej skupiny. Práve z roku 1492 je zachovaná prvá písomná zmienka o obci Stakčín. V bardejovskom archíve sa nachádza list, v ktorom odosielatelia vypovedali bardejovským mešťanom nepriateľstvo za popravu svojich druhov. Pisateľom bola zbojnícka družina (mala 50 členov) na čele s Fedorom Hlavatým, rodákom z Ruskej Volovej. Prvé údaje sú zachované z 30.3.1492, keď zbojnícka družina prepadla panské majetky pri Svidníku. V zozname sa nachádza aj Hricov syn Miha zo Stakčína.

V 15. – 16. storočí v obci existovala pravoslávna cerkev, ale písomné správy sú až od 17. storočia. Stakčínske valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 8,5 porty.

V roku 1600 tu bolo obývaných 61 domov, 1 – 2 domy šoltýsov, dom farára a chrám. V roku 1612 sa v Stakčíne nachádzal vodný mlyn a píla. V rokoch 1641 – 1645 sa rozšírila epidémia cholery, ktorá takmer o polovicu znížila počet obyvateľov. Následkom toho sa zhoršili sociálne pomery, rozšírilo zbojníctvo. V roku 1657 roľníci odopreli poslušnosť pánovi a vzniklo roľnícke povstanie „Ruthénske“ (Rusínske). V roku 1660 bol v Stakčíne zákonom chránený dubový lesík, ktorý obhospodarovala hostonická kúria a stakčínska píla, ktorá dodávala dosky a trámy pre humenský kaštieľ.

V roku 1703 sa občania Stakčína a okolitých obcí zapojili do Rákociho povstania, lebo sa nazdávali, že získajú svoje staré práva. V roku 1728 sa spomínajú dve hájovne, ktoré slúžili pre ochranu lesov a boli majetkom panstva. V roku 1725 žil v obci 1 arendátor. V roku 1772 bol postavený gréckokatolícky chrám a súčasne aj fara.

V roku 1806 bol vlastníkom Stakčínskeho panstva barón Johan Fröhlinch. V rokoch 1812 – 1818 v obci pôsobil gréckokatolícky kňaz Vasiľ Duchnovič (otec Alexandra V. Duchnoviča).

7. októbra 1944 počas oslobodzovania obce bola jej časť vypálená, úplne zničených bolo 114 a ťažko poškodených 147 domov.^[4]

V roku 1957 bol zbúraný gréckokatolícky chrám z roku 1772. Príčinou bolo likvidácia gréckokatolíckej cirkvi (po akcii P) komunistami a násilné presadzovanie pravoslávia. V marci 1959 bola dokončená výstavba novej modernej školy. V roku 1994 bol posvätený novopostavený gréckokatolícky chrám Pokrovu (Ochrany) presvätej Bohorodičky. Chrám bol postavený na pôvodných základoch chrámu, ktorý zbúrali v 50-tych rokoch po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi.

Názvy obce

• 1567 – Ztaxin
• 1773 – Strakcžín
• 1808 – Stakčín (maď. Sztakcsin, Takcsány)

Kultúra a zaujímavosti

Stavby a pamiatky

• Pravoslávny chrám svätej Trojice - stavba, ktorá bola postavená v 20. storočí v byzantskom štýle. Slúži ako chrám pre pravoslávnych veriacich v obci.
• Gréckokatolícka cerkev Ochrany (Pokrovu) presvätej Bohorodičky - stavba, ktorá bola postavená v 20. storočí na pôvodných základoch chrámu z roku 1772, ktorý zbúrali v 50-tych rokoch po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi komunistickým režimom. Slúži ako chrám pre gréckokatolíckych veriacich v obci.
• Rímskokatolícky kostol svätého Pia X. postavený v roku 1995.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Obyvatelia obce si môžu vybrať z dvoch druhov dopravy: autobusovú alebo vlakovú.

• Autobusová doprava celkový počet autobusových zastávok v obci je 8.
• Vlaková doprava obec má jednu železničnú stanicu, ktorá je najvýchodnejšou vlakovou stanicou na Slovensku. Železnica v obci existuje už od roku 1909 kedy bola dokončená trať medzi Humenným, Sninou a Stakčínom.

Priemysel

V obci pôsobí poľnohospodárska a strojnícka spoločnosť.

Školstvo

V obci sa nachádza jedna ZŠ s MŠ. Výstavba novej modernej školy bola dokončená v marci 1959.

Referencie

1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
4. ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 84.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stakčín

Externé odkazy

• Oficiálny web