Ďurkovec Dziurkowiec
vrch
Ďurkovec v júni
Štáty	Slovensko,   Poľsko
Regióny	Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy	Snina, Powiat leski
Obce	Runina, Zboj
Pohorie	Bukovské vrchy
Povodie	Uh
Nadmorská výška	1 188,7 m n. m.
Súradnice	49°05′55″S 22°25′42″V / 49,09867°S 22,42837°V / 49.09867; 22.42837
Geologické zloženie	flyš, pieskovec
Najľahší výstup	z obce Runina po turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky	prírodná
Rok	2007 (#31)
Rok rozšírenia	2011, 2017
Číslo	1133
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Ďurkovec
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Ďurkovec (poľ. Dziurkowiec) (1 188,7 m n. m.)^[1] je vrch v Bukovských vrchoch, zároveň v Národnom parku Poloniny.

Poloha

Výhľad z Ďurkovca

Ďurkovec sa vypína na severovýchode Slovenska v Bukovských vrchoch na hranici s Poľskom, severo-severovýchodne od obce Runina. Jeho vrcholom prechádza slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria, medzi vrchmi Pľaša (1 162,8 m n. m.) na severozápade a Jarabá skala (1 199,0 m n. m.) na východo-severovýchode. Odbočuje z neho rázsocha Veľkého Bukovca.

Vrchol Ďurkovca je vzdialený približne 23 kilometrov severovýchodne od mesta Snina.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Ochrana

Na slovenskej strane spadá Ďurkovec spolu s Jarabou skalou do Národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala, vyhlásenej v roku 1964 na výmere 359,94 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.^[2] Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)^[3], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Na zabezpečenie ochrany v chránenom území – Národnej prírodnej rezervácii Jarabá skala sa zakazuje:

• pohybovať sa mimo vyznačeného turistického a náučného chodníka
• zakladať oheň, táboriť, stanovať, znečisťovať územie odpadkami a odpadmi
• zbierať rastliny, vrátane ich plodov
• chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha
• rušiť pokoj a ticho

UNESCO

Vrcholové časti Ďurkovca zaberá chránené územie Stužica – Bukovské vrchy^[4], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Kategória bola neskôr viac krát rozšírená o ďalšie lokality a v súčasnosti nesie názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe).

Výhľad

Pohľad na ukrajinské vrchy z vrcholu Ďurkovca, nachádzajúce sa v pohorí Gorgany (ukr. Ґорґани)^[5]

Pohľad na Vysoké Tatry z vrcholu Ďurkovca

Vrchol Ďurkovca sa nachádza v pásme horských lúk – polonín a poskytuje nádherné panoramatické výhľady. Tie sa naskytajú na slovenské Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy s najvyšším vrchom Vihorlat (1 075,5 m n. m.), Slanské vrchy s najvyšším vrchom Šimonka (1 092,0 m n. m.), poľské Poloniny – Bieščady (poľ. Bieszczady) s najvyšším vrchom Tarnica (1 346 m n. m.) a ukrajinské Poloniny.

Za dobrých poveternostných podmienok prevažne v zime je z vrcholu vidno západným smerom vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry. Je možné dovidieť aj na Nízke Tatry s nezameniteľným vrchom Kráľova hoľa (1 946,1 m n. m.). Pohľad na nízkotatranský vrch Veľká Vápenica (1 691,2 m n. m.), vzdialený 180,1 km patrí k najvzdialenejším vnútroštátnym výhľadom Slovenska.^[5] Na „opačnú stranu“ dovidieť hlboko do vnútrozemia Ukrajiny na vyše 100 km vzdušnou čiarou vzdialené vrchy nachádzajúce sa v pohorí Gorgany (ukr. Ґорґани), ako Jajko Ilemskie (ukr. Яйко-Ілемське) (1 680 m n. m.), Mołoda (ukr. Молода) (1 724 m n. m.), Grofa (ukr. Ґрофа) (1 748 m n. m.) a najvyšší vrch pohoria Velyka Syvulja (ukr. Велика Сивуля) (1 836 m n. m.) vzdialený 138 km.^[6]

Turizmus

Cez vrch Ďurkovec vedie hlavná červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenska – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.) a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s viacerými panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom regióne Zemplín, z Runiny po zelenej a následne červenej turistickej značke.

Pod vrcholom na slovenskej strane cca 50 metrov od turistického chodníka smerujúceho od Sedla pod Ďurkovcom je studnička – prameň Poloninského potoka. Na svahoch možno pozorovať zákopy po 2. svetovej vojne. Medzi Ďurkovcom a Pľašou sú najkrajšie poloninské lúky na Slovensku.

Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodnou nádržou Starina.

Prístup

Značkované trasy

Zo Slovenska^[1]1">upraviť | upraviť zdroj

• po značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.), odtiaľ po značke na vrchol, trvanie: ↑ 2:05 h, ↓ 1:45 h, prevýšenie: 629 m
• po značke z obce Nová Sedlica cez vrch Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), odtiaľ po značke na vrchol, trvanie: ↑ 4:15 h, ↓ 3:35 h, prevýšenie: 779 m
• po značke hrebeňom smerom od vrchu Čierťaž (1 071,0 m n. m.)
• po značke hrebeňom smerom od vrchu Kruhliak (1 100,6 m n. m.)

Z Poľska^[7]upraviť | upraviť zdroj

• po značke z obce Wetlina (Stare Sioło) cez vrchy Jawornik (1 021,3 m n. m.), Paportna (1 197,8 m n. m.) a Riaba Skała (1 199,0 m n. m.), odtiaľ po značke na vrchol, trvanie: ↑ 4:05 h, ↓ 2:55 h, prevýšenie: 539 m
• po značke z obce Wetlina (Kościół) cez vrch Jawornik (1 021,3 m n. m.), odtiaľ po značke cez vrchy Paportna (1 197,8 m n. m.) a Riaba Skała (1 199,0 m n. m.), odtiaľ po značke na vrchol, trvanie: ↑ 3:35 h, ↓ 2:40 h, prevýšenie: 539 m
• po značke hrebeňom smerom od vrchu Krzemieniec (1 221,0 m n. m.)
• po značke hrebeňom smerom od vrchu Okrąglik (1 100,6 m n. m.)

Možnosti dopravy do turistických východískupraviť | upraviť zdroj

Do obce Runina je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.^[8] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Galériaupraviť | upraviť zdroj

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

• 

  Pohľad na Ďurkovec z lúk nad obcou Runina

• 

  Ďurkovec v auguste

• 

  Pohľad na vrchol Ďurkovca zo Sedla pod Ďurkovcom v auguste

• 

  Pohľad do Runinskej kotliny s obcou Runina zo Sedla pod Ďurkovcom v júni

• 

  Ďurkovec v zime

• 

  Pohľad z Pľaše na Ďurkovec

• 

  Výhľad z Ďurkovca smerom do Sedla pod Ďurkovcom a na Pľašu (vpravo)

• 

  Pohľad na Ďurkovec zo Sninského kameňa v zime

• 

  Výhľad z Ďurkovca, v pozadí Vihorlatské vrchy na začiatku augusta

• 

  Vrchol Ďurkovca s výhľadom koncom augusta

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

Knihyupraviť | upraviť zdroj

• Šport, Bratislava, Zahatňanský Viliam a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 56, Nízke Beskydy, Bukovské vrchy (Ondavská vrchovina - Užská hornatina), 1. vydanie, 1967

Mapyupraviť | upraviť zdroj

• VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, č. 118, Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000, 4. vydanie, 2009, ISBN 978-80-8042-543-2
• VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, č. 163, Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000, 1. vydanie, 2003, ISBN 80-8042-355-5
• SHOCart, spol. s r. o., Zádveřice, Turistický atlas Slovensko 1 : 50 000, 10/2016, ISBN 978-80-7224-504-8
• ACCA, Украина (Ukrajina), Туристична карта Західні Горгани (Turistická mapa Západné Gorgany) 1 : 50 000, 2016, ISBN 978-966-2623-51-2

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Jarabá skala (národná prírodná rezervácia)
• Stužica – Bukovské vrchy
• Bukovské vrchy
• Poloniny
• Národný park Poloniny
• Park tmavej oblohy Poloniny
• Zoznam vrcholov v Bukovských vrchoch

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďurkovec

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Poloha na turistickej mape
• Poloha na turistickej/cykloturistickej mape
• Mapa Compass - Bieszczady
• 360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Ďurkovca na okolité vrchy na PeakFinder.org (po anglicky)
• Diaľkové pozorovanie z Ďurkovca na Na obzore
• Národný park Poloniny na Štátna ochrana prírody Slovenskej Republiky
• Poloniny na Poloniny.fussion.info